Tlačová správaPočet ochorení pečene na Slovensku dramaticky stúpa. Tomuto trendu zatiaľ odborná ani laická verejnosť nevenuje dostatočnú pozornosť. Chýbajú presné štatistiky a systém účinnej prevencie a starostlivosti o chorých.
Upozorniť na tieto závažné skutočnosti, sa rozhodli slovenskí hepatológovia počas medzinárodného stretnutia na Májových hepatologických dňoch 2016, ktoré sa konali v dňoch 19.–21.5.2016 na Donovaloch.
Alarmujúce štatistiky úmrtnosti a chorobnosti
Podľa najväčšej svetovej štúdie Global Burden of Disease, je cirhóza pečene treťou najčastejšou príčinou úmrtí svetovej populácie v produktívnom veku. Renomovaný odborný časopis Journal of hepatology zaraďuje Slovensko medzi krajiny s „veľmi vysokou a stúpajúcou úmrtnosťou na následky chorôb pečene“. Z európskych krajín je Slovensko na 4. mieste. Horšie sú na tom len Slovinsko, Rumunsko a Maďarsko.
Závažné je aj porovnanie s ostatnými civilizačnými ochoreniami, ktoré majú klesajúcu tendenciu úmrtnosti.
„Ak s tým nezačneme niečo robiť, o niekoľko rokov sa stanú ochorenia pečene hlavnou príčinou úmrtia Slovákov. Budú nám zomierať práceschopní ľudia, s nedovychovávanými deťmi. Náklady na ich liečbu a výpadok ich ekonomickej produktivity, sa môže odraziť dokonca na HDP“, popisuje vážnosť situácie prezident Slovenskej hepatologickej spoločnosti, MUDr. Ľubomír Skladaný, PhD., ktorý je aj prednostom II. Internej kliniky SZU FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica.
Čo je cirhóza pečene?
Cirhóza pečene je patologická zmena tvaru a štruktúry orgánu, vznikajúca v dôsledku chronickej choroby. Cirhóza vzniká najčastejšie z alkoholovej choroby pečene, tukovej choroby pečene či vírusovej hepatitídy.
Cirhotická pečeň je náchylnejšia aj na vznik karcinómu. Neskoro diagnostikované ochorenie sa často končí strata funkčnosti pečene, až smrťou.
Presné globálne štatistiky, ako sme na tom s výskytom ochorení, ktoré majú na našu pečeň fatálne následky, na Slovensku zatiaľ nemáme. Rovnako ako celonárodný program na zníženie ich výskytu.
Jednou zo štatistík, ktoré sa na viacerých pracoviskách Slovenska zhromažďujú, sú však počty hospitalizácií pre karcinóm pečene vo FNsP F. D. Roosevelta. Napriek tomu, že počet hospitalizácií je hrubý parameter, dynamika v priebehu rokov je neklamná: každým rokom je počet hospitalizácií vyšší.
„Kým v roku 2007 sme mali na špecializovanom hepatologicko-transplantačnom oddelení hospitalizovaných 18 pacientov s nádorom pečene, v roku 2015 ich bolo až 242,“ približuje prednosta kliniky.
Čo priniesli Májové hepatologické dni 2016?
Čo sa s týmito zisteniami dá robiť?
MUDr. Ľubomír Skladaný, PhD., ako príklad uvádza:
„V Anglicku majú zriadenú parlamentnú skupinu pod vedením Ministerstva zdravotníctva. Majú vyčíslené náklady, koľko ich ochorenia pečene – vo všetkých súvislostiach – stoja.“
Hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR a pojem v slovenskej hepatológii, prof. Štefan Hrušovský, naznačuje:
„Dôležitým krokom bude, zaangažovať do spolupráce viacero inštitúcií, ako Štatistický úrad, zdravotné poisťovne, Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou či Národné centrum zdravotníckych informácií. Cieľom Májových hepatologických dní bude aj spoločné zasadanie pracovnej skupiny, ktorá určí metódu, akou sa budú v najbližšom období merať dáta na zistenie presného stavu. Dalším krokom slovenských hepatológov bude vypracovanie akčného plánu.“
Alkohol, pohodlie a plná chladnička
S výnimkou vírusových hepatitíd C a B a autoimunitných syndrómov, v najvyššej miere sa na alarmujúcej situácii podieľa náš životný štýl, ktorý sa za posledných 30 rokov výrazne zmenil.
Podľa najčerstvejších vyhodnotení prieskumu životného štýlu, ktorí uskutočnili hepatológovia na vzorke takmer 1.000 slovenských pacientov, denne cvičí len 12,7 % z nich. Sedavá práca, používanie informačných technológii, vozenie sa aj na krátke vzdialenosti, to všetko si vyberá svoju daň v podobe narastajúcej obezity. Hepatológovia navyše pripomínajú, že nežiaduce účinky dlhodobého vysedávania možno prirovnať k fajčeniu.
Denne nás láka nezmerná ponuka jedál, ale s pochybnou nutričnou hodnotou. MUDr. Marián Oltman, PhD., z bratislavskej Univerzitnej nemocnice, vtipne zdôrazňuje:
„Je jasné, že kedysi potrebovali ľudia vysoko kalorickú stravu. Dnes, keď si môžeme ísť uloviť svojho mamuta niekoľkokrát za deň do niektorého z obchodných reťazcov, nám denne postačí prijať 1400 kilokalórii.“
Banskobystrická hepatologička, Svetlana Selčanová-Adamcová, dopĺňa: „Podstatné nie je len, čo jeme, ale aj kedy a ako.“
Veľkým prehreškom voči nášmu zdraviu je nadmerná konzumácia alkoholu.
„V kombinácii s nedostatkom pohybu a vysokým príjmom kalorickej stravy, aj príležitostná konzumácia alkoholu môže spôsobiť zlyhanie pečenie. Najmä, keď si vypijeme občas, povedzme na rodinnej oslave, ale vyššiu dávku,“ upozorňuje docentka Mária Szántová, členka pracovnej skupiny Slovenskej hepatologickej spoločnosti.
Neplatí už ani odborníkmi (donedávna) odporúčaný pohár vína denne. „Pretože v globále je pozitívny zdravotný efekt malých dávok alkoholu na kardiovaskulárny systém ďaleko prevážený jeho škodlivými účinkami na pečeň,“ dodáva docentka.
Závažné je, že marketing výrobcov alkoholických nápojov je zameraný hlavne na rizikovú skupinu mladých ľudí, a aj napriek legislatívnym a ekonomickým obmedzeniam, výrobcovia dosahujú na miliardové zisky – na úkor nášho zdravia.
Jedna dobrá správa: na hepatitídu C je dostupná účinná liečba
V Slovenskej republike má chronickú hepatitídu B približne 2 % populácie a chronickú hepatitídu C približne 0,67 % populácie. Rizikovými faktormi pre prenos chronických vírusových hepatitíd sú hlavne:
- vnútrožilové užívanie drog,
- tetovanie,
- piercing,
- chirurgické výkony,
- hemodialýza,
- nechránený pohlavný styk (pri chronickej hepatitíde B).
„Chronické vírusové hepatitídy nemajú žiadne špecifické klinické príznaky, a preto sa na ne veľmi nemyslí. Často jediným príznakom, ktorý na ochorenie pečene upozorní, sú zvýšené pečeňové testy, ktoré však v súčasnosti nie sú zahrnuté do preventívnej prehliadky u praktického lekára,“ vysvetľuje predsedníčka organizačného výboru konferencie, MUDr. Sylvia Dražilová, PhD.
Nie je preto prekvapením, že chronická hepatitída C je diagnostikovaná približne len u 10 %, a chronická hepatitída B asi u 20 % infikovaných pacientov. V súčasnosti však máme k dispozícii modernú liečbu, ktorá vedie k odstráneniu vírusu hepatitídy C prakticky u všetkých pacientov. Liečba nemá žiadne nežiaduce účinky.
Lieky, ktoré sú používané v liečbe chronickej hepatitídy B, zabraňujú rozmnožovania vírusu. Liečba chronickej hepatitídy B a C vedie k zníženiu výskytu cirhózy pečene a zhubných nádorov pečene, a tým aj nižšej úmrtnosti pacientov.
Zdroj: FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica
Redakčne upravené (jam)
Ilustračné fotografie
