Chrípková sezóna sa začína v októbri a trvá až do apríla nasledujúceho roka. Chrípka je infekčné ochorenie, vyvolané vírusom. Nástup chrípky býva väčšinou rýchly – prichádza akoby z plného zdravia.
Prvé príznaky chrípky
Často sa začínajú zimnicou a bolesťami hlavy. Chorý má bolesti svalov a kĺbov, suchý, dráždivý kašeľ, nádchu, pocit sucha a škriabania v hrdle. Teplota môže stúpnuť až na 40 ºC, no niektorí jedinci nemusia mať ani mierne zvýšenú teplotu.
Ako dlho „trvá“ chrípka
Klinicky prebieha chrípka ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Ku klinickým príznakom dochádza za 1 až 3 dni od infikovania. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky po 3-5 dňoch odoznejú. K úplnému uzdraveniu väčšinou dôjde do 2-4 týždňov od prvých príznakov.
Ťažké prípady končia v nemocnici
Pre väčšinu ľudí je chrípka iba nepríjemná skúsenosť. V niektorých prípadoch však môže mať vážny priebeh. Medzi najčastejšie komplikácie chrípky patrí zápal priedušiek, zápal stredného ucha, zápal prínosových dutín a zápal pľúc. Komplikácie si často vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici, a u vysoko rizikových osôb (u starých ľudí a ľudí s chronickým ochorením srdca) môžu spôsobiť až ohrozenie života.
Diagnostika chrípky
Lekár zvyčajne určuje diagnózu na základe klinických príznakov. Je náročné rozlíšiť chrípku od iných respiračných infekcií – laik to väčšinou nedokáže. Počas sezónnych epidémií má 60 – 70 % pacientov naozaj chrípku, zostatok môže trpieť na inú vírusovú infekciu. Chrípku spoľahlivo potvrdí laboratórny testy z výterov hrdla alebo nosa.
Ako si nepomýliť chrípku s iným ochorením
Mnoho ľudí si mýli chrípku so silným prechladnutím. Tu treba zdôrazniť, že chrípka je oveľa závažnejšie ochorenie, než nejaké posmrkávanie, hoci by bolo spojené so zvýšenou teplotou. Navyše, príznaky bežného prechladnutia trvajú kratšie, a komplikácie (ako napr. zápal pľúc) sa vyskytujú zriedka.
Príznaky prechladnutia
– nádcha,
– kýchanie,
– slzenie oči,
– podráždené hrdlo,
– postihnutie je obmedzené na horné dýchacie cesty.
Čo prechladnutie „nedokáže“
– neprichádza náhle (z plného zdravia),
– neobjavuje sa triaška,
– ak sú teploty, väčšinou nie nad 38 st.
Nákaza chrípkou
Vírus chrípky sa šíri predovšetkým vzduchom (pri kašlaní a kýchaní), najmä v prvých dvoch dňoch ochorenia. Vírus infikuje bunky sliznice dýchacieho traktu, a v týchto bunkách sa množí po 4 až 6 hodinách. Z napadnutej bunky sa uvoľňuje niekoľko tisíc vírusov, ktoré infikujú ďalšie bunky, a tie sa pri kašľaní a kýchaní dostávajú do ovzdušia.
Najrizikovejšie skupiny obyvateľstva
Na chrípku môže ochorieť ktokoľvek, rizikovú skupinu však predstavujú ľudia:
– nad 60 rokov,
– s chronickými dýchacími problémami,
– s chorobami srdcovo-cievneho aparátu,
– so zníženou obranyschopnosťou organizmu,
– s cukrovkou,
– zdravotnícky personál, ktorý ošetruje chorých.
Liečba a komplikácie
Liečba chrípky je v kompetencii klinických lekárov. Ochorenie by sa v žiadnom prípade nemalo prechodiť. Dôležitý je zvýšený príjem tekutín, vitamínov, kľud na lôžku. Podávajú sa antipyretiká.
Keďže vírus chrípky naruší a oslabí sliznicu dýchacích ciest, môže dôjsť ku komplikáciám. Najmä k:
– vírusovému zápalu pľúc,
– druhotnej infekcii baktériami,
– hnisavému zápalu stredného ucha, prínosových a čelových dutín, nosa, priedušiek,
– zápalu pľúc.
Prevencia – čo môžeme urobiť
Prevencia vzniku a šírenia chrípky (a chrípke podobných ochorení) sa zameriava na zabránenie prenosu vírusov z chorého človeka na zdravých ľudí. V čase epidémie je tiež rozumné vyhýbať sa podujatiam, kde je veľká koncentrácia ľudí (kiná, divadlá, diskotéky a pod). Ešte predtým by sme však mali urobiť všetko pre to, aby sme na chrípku vôbec neochoreli, alebo aby sme na ňu boli dobre pripravení…
Najdôležitejšie je pravidelné posilňovanie celkovej odolnosti organizmu. Mali by sme sa udržiavať v dobrej fyzickej kondícii, čo docielime dostatočnou pohybovú aktivitu – každodenným pobytom na čerstvom vzduchu, cvičením, otužovaním organizmu, pestrou stravou.
V chladnom období sa vhodne obliekajme – zabránime tak podchladeniu. Keďže sa chrípka prenáša vzduchom, dôležité je aj časté vetranie miestností, či upratovanie navlhko.
Tí, čo na chrípku ochoreli, by v žiadnom prípade nemali ochorenie podceňovať. Nemali by ho prechodiť, mali by ho vyležať. Chorí by mali papierové vreckovky používať jednorazovo, a po použití ich hneď zahodiť, teda nenechať ich, aby sa im povaľovali v posteli. Tiež by si mali častejšie umývať ruky.
Zdroj: www.uvzsr.sk, redakčne upravené a krátené