Jaro Slávik sa narodil v roku 1974 v Bratislave. Študoval na VŠMU, a už v mladom veku vstúpil do sveta hudobného priemyslu. Bol riaditeľom slovenskej pobočky vydavateľstva EMI, viedol pobočku EMI na Ukrajine, a zastával post šéfa Warner Music pre východnú Európu so sídlom vo Viedni. Podieľal sa na organizácii koncertov veľkých hviezd, nalietal státisíce kilometrov, objavil celý rad interpretov, na čele s Ruslanou a Arashom. V hudobnom, resp. zábavnom priemysle pracuje podnes. Verejnosti je známy aj vďaka úlohe porotcu v televíznej talentovej show Česko Slovensko má talent. Žije v hlavnom meste Slovenska, s manželkou a dvoma potomkami. Napísal knihu úvah „Nejde o talent“. Odpovedá na otázky portálu SLOVENSKÝ PACIENT.
Vyštudovali ste scenáristiku. Prezradíte, ktorý zo scenárov je „srdcovou záležitosťou“ Jara Slávika?
Hovoríme o tom, čo som napísal? Tak je to adaptácia „Pieseň o živote a smrti Korneta Kryštofa Rilkeho“ od Rainer Maria Rilkeho. A ak sa bavíme o tom, čo som videl sfilmované, tak je toho strašne, ale strašne veľa. Páčil sa mi námet na seriál „Poslední sezóna“ s Martinom Dejdarom, aj keď to bol nakoniec prepadák. Alebo všetky tie scenáre na filmy Quentina Tarantina, alebo filmy Guy Ritchieho. Aj Menzelov láskavý humor má vo mne fanúšika…
Objavili ste niekoľkých interpretov svetového mena. Uvediete nám mená slovenských hviezd, ktoré majú podľa vás šancu udržať sa?
Rytmus, Dara, Majk, Celeste… Ale pri súčasnom stave médií na Slovensku treba stále rátať so stálicami ako Elán, Mekky Žbirka, Desmod či Zuza Smatanová.
Žili ste istý čas v Čechách, na Ukrajine, v Rusku…
Žil som ešte aj v Rakúsku. Tu by som vyzdvihol jeden dojem. Povedané slovo platí.
Vycestovali ste tiež na územie Írska. Stretli ste tu miestnych Slovákov – prehodili ste spolu pár viet?
Ó, áno. Venoval som tomu dokonca blog. Je tam krásna komunita; práve uvažujem, že by som tam ešte pred Vianocami skočil. Fakt sa mi to tam páči. A mám tam bývalého spoluhráča z basketbalu, s ktorým sme dvakrát vyhrali majstrovstvá Slovenska v streetballe.
V predaji je vaša kniha „Nejde o Talent“. O čo reálne podľa vás v šoubiznise ide?
Tá sa ešte predáva? Vyšla pred dvoma rokmi. To je už pomerne dlho. V šoubize ide o tvrdú makačku, psychickú odolnosť, veľkú predstavivosť, schopnosť rozlíšiť ozajstných kamarátov od príživníkov…a ešte o veľkú dávku šťastia. A hlavne, netreba sa brať vážne.
Príjem a výdaj kalórií v súvislosti s váhou človeka nepustí. Čo si dávate bežne na tanier?
Raňajkujem ovsené vločky s vodou a ovocie, na desiatu väčšinou celozrnný chlieb, obed s väčšou dávkou proteínu, na olovrant proteínový drink. A večera je moja slabá stránka. Som schopný podľahnúť aj pokušeniam vo forme tatraniek a horaliek.
Oslovujú vás bio-potraviny, domáce produkty, kulinárske špeciality, maškrty, „VIP jedlá“…?
Áno, mám rád dobré chute. Keď som doma, určite chodievam do reštaurácie Liviano, kde sa varí z domácich produktov. Alebo naopak na miesta, ako je Fresh Market, kde si dávam buď šalát, alebo niečo z jedálne Dobrá strava. Z VIP jedál? Od ustríc vo Francúzsku, cez mušle v Bruseli, steaky v New Yorku, stew v Anglicku, fish and chips v Írsku, guláš v Maďarsku….
Život je plný pohybu a rozhodnutí. Športujete, udržiavate sa v kondícii?
Jasné. Behávam, bicyklujem, robím crossfit, hrám basket. Aspoň 6 tréningových jednotiek v týždni, ale skôr je to číslo bližšie k 13 tréningom týždenne. Zvyk z obdobia, keď som hrával vrcholovo basketbal.
Platíme si povinne zdravotné poistenie. Vyhovuje vám tento systém, využívate služby slovenského zdravotníctva?
Áno. K poisteniu nemám komentár. Všetci vieme, že je nevyhovujúce.
Vy a lekári. Ste informovaným, náročným pacientom?
Som, maximálne. Keď mi po zranení na tréningu v Ukrajine zakázali traja lekári športovať do konca života, hľadal som tak dlho, až som našiel lekára, ktorý má rozchodil. A športujem dodnes.
Mali ste toto leto naplnené relaxom s rodinou, alebo bolo skôr pracovné, projektové?
V lete sme mali šialené pracovné tempo… Žiaľ.
Fotografie: www.musicserver.cz a www.najlepsieceny.cz
