I keď precitlivenosť na zmeny počasia sa vo všeobecnosti pripisuje skôr staršej generácii, trpieť ňou môžu aj ľudia stredného a mladého veku. Na území Slovenska sme, vzhľadom na členitý reliéf krajiny, často vystavení prudkým poveternostným zmenám. A zložitá ekologická situácia to celé ešte zhoršuje.
Prečo sú niektorí ľudia voči zmenám odolnejší, a iní sú v rovnakom čase oslabení, to nie je celkom objasnené. Zvýšená vnímavosť je však spôsobená aj poruchami adaptačných reakcií organizmu na podnety atmosferického prostredia. Preto by sme sa mali vedieť brániť, a cielene znížiť našu citlivosť na minimum.
Možností máme viac. Záleží len od nás, ako sa k meteosenzitivite postavíme. Či jej dovolíme, aby nám skazila mnoho dní nášho života, alebo sa s ňou popasujeme.
Keď trpí telo, trpí aj duša
Vnímavosť ľudského organizmu na zmeny počasia, odborne meteosenzitivita, môže mať rôznu intenzitu. Ak patríme k tým šťastnejším, väčšinou nás to len „olizne“ – vo forme únavy, spavosti, nízkeho tlaku krvi, problémov s trávením, či pocitov nepokoja. Pokiaľ sme niekedy v minulosti utrpeli vážnejšie úrazy, precitlivené budú aj miesta niekdajších zlomenín, či pooperačné jazvy.
Horšie je, keď si pri zmene počasia musíme prechádzať bolesťami hlavy a zubov, závratmi, malátnosťou, búšením srdca, poruchami koncentrácie, zábudlivosťou, prerušovaným spánkom (až nespavosťou) a celkovou slabosťou tela. Neobvyklé nie sú ani migrény, či hlboké depresie. Spomenuté stavy bývajú veľmi obťažujúce. Jedinou „prednosťou“ je potom schopnosť predpovedať zmeny počasia na vlastnej koži, aj bez sledovania meteorologických správ. To však, pochopiteľne, asi málokoho uspokojí.
S meteosenzitivitou sa dá bojovať
Keďže doposiaľ neexistuje na meteosenzitivitu žiadny „chemický“ liek, musíme sa proti jej prejavom účinne brániť. Ak vzťah medzi atmosférickými zmenami a naším organizmom nie je práve harmonický, vlastným úsilím sa pričiňme o akési prímerie. So sledovaním dlhodobých predpovedí počasia si však určite nevystačíme – základom je zodpovedný prístup k vlastnému zdraviu.
Pravidelné posilňovanie fyzickej i psychickej kondície nám pomôže lepšie zvládať náhlu tlakovú níž, poklesy teploty, či niekoľkodňovú šnúru daždivých dní. Hoci je meteosenzitivita mnohým ľuďom daná, a pravdepodobne sa jej nemožno celkom zbaviť, po serióznej úprave životosprávy nebudeme natoľko vyvedení z miery, ak sa počasie z ničoho nič rozhodne otočiť kormidlo o 180 stupňov.
Veľa ľudí, ktorí zmenili svoj prístup k zdraviu, a na ktorých predtým vplýval každý výkyv počasia, potvrdzuje, že šport a lepší výber stravy im pomohol prekonať problémy, ktoré sa zdali neriešiteľné. Ale veľa robí aj psychologické nastavenie a pozitívny prístup – ak sme už od rána nahnevaní, že vonku prší, vytrvalo pracujeme na tom, aby sme si takýto deň znechutili. Mozog si totiž od prvých chvíľ po prebudení naladíme na najnižšie poschodie, a potom sa ho už len snažíme „rozveseliť“ čokoládou, alkoholom alebo tabletkou. Hoci tadiaľto cesta nevedie, a časom to aj zistíme, vo svojich zvykoch vytrvalo pokračujeme.
Šport, otužovanie organizmu a pozitívna myseľ predstavujú lepší liek na meteosenzitivitu, ako tieto málo účinné „povzbudzovače“. Áno, prekonávanie lenivosti a zabehnutých (zlo)zvykov nám bude v prvých dňoch robiť ťažkosti. No pri troche sebadisciplíny sa dokáže „naštartovať“ každý.
A čo skúsiť toto?
Východní majstri nám odporúčajú jeden overený trik: vydajte sa do ulíc práve vo chvíli, keď sa spustí najväčší dážď, a vietor berie všetkým klobúky. Po takejto „výprave“ sa vrátite domov v skvelej nálade, a prvú lekciu boja proti precitlivenosti budete mať za sebou.
Možno by sme sa mali dobre obliecť a obuť, a ich odborné rady vyskúšať. Veď títo špecialisti na bežné ľudské slabosti sa zvyknú len málokedy mýliť.
Zdroje: http://fit.server.sk a http://www.shmu.sk/sk, redakčne upravené.
