Výživa je dôležitá pre človeka v zdraví, ale o to viac v chorobe. Onkologické ochorenia patria medzi najzávažnejšie v dnešnej dobe. Prinášajú so sebou náročnú liečbu pre chorého, a to po fyzickej, aj psychickej stránke.
Ročne pribudne v SR 23.000 onkologických pacientov. Na vznik rakoviny má možno najväčší vplyv genetická predispozícia. Avšak najdôležitejší faktor, ktorý prispieva k jej rozvinutiu, a ktorý máme možnosť ovplyvniť aj sami, je náš životný štýl.
Pri narastajúcich číslach onkopacientov tak zohráva významnú úlohu prevencia. Tá pozostáva z upravenia životosprávy a pravidelných lekárskych prehliadok.
Správna životospráva má veľmi dôležité miesto v primárnej prevencii nádorového ochorenia. Podľa odborníkov 60 – 70 % malígnych ochorení vzniká práve nesprávnou životosprávou: pri vylúčení fajčenia sa znižuje možnosť vzniku karcinómu pľúc o 30 %, pri vylúčení alkoholu klesne riziko rakoviny o 10 %. Zlá životospráva zvyšuje výskyt rakoviny prsníkov a vaječníkov u obéznych žien, u obéznych mužov zase rakoviny hrubého čreva. V oboch prípadoch je riziko ochorenia zvýšené mnohonásobne!
Zaradením zeleniny, ovocia, vlákniny a obilnín do stravy predchádzame vzniku kolorektálneho karcinómu a iným závažným civilizačným ochoreniam. Taktiež každodenným pohybom, či už vo forme prechádzky, alebo behu, vylúčením cigariet a striedmou konzumáciou alkoholu znižujeme riziko závažnejších zdravotných komplikácií. Drastické diéty nie sú práve dobrým riešením! Skôr pravidelná, vyvážená strava a pohyb je to „pravé orechové“ pre náš organizmus.
Podvýživa – sestra rakoviny
V sekundárnej prevencii nádorových ochorení zohráva výživa tiež významnú úlohu. Správne odobratá anamnéza a nutričný skríning môže usmerniť praktického lekára pri pátraní po skrytej príčine rozličných problémov pacienta. Podozrivý pokles telesnej hmotnosti za pomerne krátke obdobie môže poukazovať na rozvíjanie nádorového ochorenia. Tento pokles hmotnosti počas liečby nádoru môže vyústiť až do syndrómu anorexie – kachexie (SAK).
SAK môže byť primárny, čo znamená, že tento stav vyvoláva prítomnosť nádoru v organizme. Rozvoj SAK môže mať najrôznejšie príčiny. Napr., pri boji organizmu s nádorom vznikajú enzýmové produkty buniek (tzv. prozápalové cytokíny), ktoré ovplyvňujú centrálnu kontrolu príjmu stravy – subjektívne nám chutí menej jesť, jeme málo. Cytokíny negatívne ovplyvňujú nielen nadmerné odbúravanie bielkovín, ale aj ich zhoršenú syntézu (spájanie). Klinickým prejavom SAK je teda strata svalovej hmoty, kým pri bežnom hladovaní sa odbúrava predovšetkým tukové tkanivo.
Sekundárny SAK spôsobujú následky liečby nádoru chemoterapiou alebo rádioterapiou. Pacienti pociťujú nechutenstvo do jedla, celkovú slabosť, zvracajú, prípadne majú hnačkové stavy. Bolestivé afty v ústach (po chemoterapii) môžu zablokovať prijímanie stravy úplne…
Oslabený pacient – ohrozenie liečby
Pre onkologického pacienta je dostatočná výživa veľmi dôležitá. Musí bojovať nielen s ťažkým ochorením, ale aj s vedľajšími účinkami chemoterapie alebo rádioterapie. Dobrý nutričný stav chorého pred operáciou je zásadný z viacerých hľadísk:
– lepšie sa mu hoja rany,
– neoslabí sa ešte viac jeho imunitný systém,
– znižuje sa incidencia preležanín (tzv. dekubitov),
– znižuje sa incidencia iných infekcií.
(To isté však platí aj pre pacientov, ktorí sú liečení konzervatívne!)
Ak sa u pacienta zaznamená prudký pokles váhy, a zistí sa, že má narušený metabolizmus, operácia sa odkladá do doby, keď sa jeho stav stabilizuje. Samozrejme, pokiaľ ho nádor neohrozuje na živote. To všetko z dôvodu, aby pooperačné následky z malnutrície (podvýživy) chorému ešte viac neuškodili.
Práve vyššie spomínané vedľajšie účinky protinádorovej terapie vedú často k opätovnému vzniku SAK po operácii, a teda k zhoršeniu stavu pacienta. Práve preto je výživa počas liečby ešte dôležitejšia, ako kedykoľvek predtým. Pacienti s onkologickým ochorením majú zrýchlený metabolizmus, rýchlo spaľujú tuky, čiže sa im často povoľuje aj „nezdravá strava“, a pre nich zásady zdravej stravy neplatia. Avšak, keď sa im polepší, musia sa vrátiť k zdravej životospráve.
Krajné riešenie – enterálna výživa
Najzložitejšiu skupinu tvoria pacienti, ktorí nie sú schopní prijímať stravu vôbec. Môže to byť kvôli vysokému stupňu ochorenia, vedľajším účinkom terapie u tých v pokročilom štádiu, resp. pre radikálnu resekciu (odstránenie časti, celého) žalúdka. V takomto prípade sa volí enterálna alebo parenterálna výživa.
Pri enterálnej výžive sa pacientovi zavedie sonda do žalúdka alebo tenkého čreva, a je mu podávaná tekutá strava. Táto tekutá forma obsahuje všetky potrebné výživové náhrady: bielkoviny, tuky, cukry a minerálne látky.
Parenterálna výživa je na podobnej báze, no pacientovi sa podávajú špeciálne roztoky (nie tekutá strava) priamo do žily.
Viac o enterálnej a parenterálnej výžive v článkoch:
https://slovenskypacient.sk/clanok/922/enteralna-vyziva,
https://slovenskypacient.sk/clanok/1283/sucasna-enteralna-vyziva-casto-zachranuje-zivoty,
https://slovenskypacient.sk/clanok/1779/enteralna-vyziva:-podvyziva-pri-onkologickom-ochoreni
