Rozdiely vo farbe pleti ľudských populácií historicky určujú príslušnosť jednotlivých národov k rasám. Farba ľudskej kože existuje v odtieňoch od tmavohnedej až po bledú, takmer bezfarebnú, ktorá sa javí ako červenkastá kvôli presvitajúcim kožným cievam. Odtieň primárne určuje množstvo melanínu – kožného pigmentu. Rozličná farba kože u ľudí je geneticky daná.
Fototypy a pigmentové zmeny
Úloha pigmentu je veľmi komplexná a zložitá. Zúčastňuje sa na procesoch, ktoré súvisia so zápalom či ochranou pred slnečným žiarením. Pre praktické účely, ako je napríklad doba opaľovania, rozlišujeme 6 fototypov kože podľa Fitzpatricka. Efektívna liečba pigmentových zmien musí byť zameraná na ovplyvnenie tvorby melanínu v koži. Pri liečbe sa vždy prihliada aj na súvislosť s ostatnými, napríklad chronickými zápalovými procesmi prebiehajúcimi v koži.
Terapia hyperpigmentácií je založená na zvýšenom odlučovaní pigmentu v povrchových vrstvách kože (použitím kyseliny glykolovej, salicylovej alebo mliečnej), na znížení tvorby enzýmu tyrozinázy (krémy s obsahom tretinoinu, tzv. lokálne retinoidy), na spomalení rastu a množenia pigmentových buniek – melanocytov, na tlmení zápalu (pomocou kortikosteroidov) a na blokovaní enzýmu tyrozináza s poklesom tvorby pigmentu (hydrochinón). Klasifikácia pigmentácií je podložená histologicky, alebo vyšetrením Woodovou lampu 320-400 nm.
Tri typy hyperpigmentácií
1. Nahromadenie pigmentu v pokožke – epidermálna melanóza
V tmavo-hnedo pigmentovanej koži nachádzame nadmerné množstvo hnedého kožného farbiva – melanínu, avšak normálny počet buniek, ktoré produkujú pigment – melanocyty. Klinické prejavy zahŕňajú cafe´-au-lait škvrny (tzv. škvrny bielej kávy) a urticaria pigmentosa (žihľavka). Tieto prejavy sú pri vyšetrení Woodovou lampou ostro ohraničené, okraje ložísk sú sfarbené dohneda. Tento typ hyperpigmentácie najlepšie odpovedá na lokálnu liečbu.
2. Nahromadenie pigmentu v zamši – dermálna melanóza
Uvedený typ je spôsobený prítomnosťou hnedého kožného farbiva (melanínu) v zamši (vo väzivovom tkanive kože). Klinické príznaky zahŕňajú fixný liekový exantém (kožná reakcia počas liečby), incontinentia pigmenti (poruchu pigmentácie), lichen planus a mnoho ďalších pozápalových hyperpigmentácií. Farba škvŕn je hnedošedá, a na lokálnu liečbu bieliacimi krémami s obsahom hydrochinónu reaguje horšie.
3. Zmiešaný typ
Tento typ hyperpigmentácie sa vyznačuje zvýšeným množstvom melanínu v epiderme a v melanofágoch v koži. Najbežnejšou zmenou tohto typu je pozápalová hyperpigmentácia po traumatizácii (poškodení) tkaniva, napr. po chemickom peelingu, laserovom ošetrení, alebo po predchádzajúcej zápalovej kožnej chorobe (často po akné). Vo Woodovej lampe sa dajú rozoznať klinické znaky oboch typov pigmentácií. Lokálna aplikácia bieliacich krémov ovplyvní iba tú zložku hyperpigmentácie, ktorá sa nachádza v pokožke.
Variácie kožných hyperpigmentácií
1. Futcher’s alebo Voigt’s línie.
Tieto línie sa vyskytujú u pigmentovaných osôb, najmä u aziatov. Farebný prechod medzi tmavšou a normálne pigmentovanou kožou nachádzame na prednej ploche hornej časti ramena, zadnej ploche dolných končatín, nad hrudnou kosťou, na chrbte. Postihnutý nemá žiadne ťažkosti. Kontaktná dermatitída a iné zápalové ochorenia kože môžu spôsobiť podobné klinické prejavy.
2. Hyperpigmentácie kože nad kĺbami
Naťahovanie kože v oblasti kĺbov môže byť mechanickým spúšťačom pre zvýšenú aktivitu pigmentových buniek. Ďalšou príčinou vzniku nápadnej kožnej hyperpigmentácie v tejto oblasti býva epizóda zápalového postihnutia kĺbu. Tento jav môže súvisieť so zvýšeným prekrvením v podkoží.
3. Hyperpigmentácia dlaní a chodidiel
Hyperpigmentované škvrny sa obyčajne vyskytujú na dlaniach a chodidlách zdravých černochov, pričom majú typický lineárny tvar.
4. Rodinný výskyt tmavých očných viečok (tmavé kruhy pod očami)
Periorbitálna hyperpigmentácia je neškodný, no veľmi častý jav, charakterizovaný tmavými kruhmi okolo oboch očí. Často ide o rodinnú predispozíciu u tmavšie pigmentovaných osôb, alebo o geografickú danosť (v oblasti Stredozemného mora). Hyperpigmentácia sa začína už v detstve, a zvýrazňuje sa so stúpajúcim vekom. V liečbe nie sú účinné krémy s bieliacimi látkami.
5. Mongolská škvrna
Mongolská škvrna je výsledkom uviaznutia melanocytov v pokožke počas vnútromaternicového vývoja. Mongolskú škvrnu má 80 – 100 % novorodencov – aziatov a afroameričanov. Sivočierna škvrna býva jednotlivá, alebo viacpočetná. Vyskytuje sa predovšetkým na zadku a chrbte. Škvrny s pribúdajúcim vekom blednú.
Liečba pigmentových škvŕn
Hyperpigmentácie reagujú na liečbu rôzne: niektoré po mechanickom, tepelnom alebo chemickom podráždení vyblednú, iné sa nezmenia, a ojedinele sa pigmentácia ešte zvýrazní.
V lokálnej liečbe sa používajú krémy alebo roztoky s bieliacim účinkom, ako napríklad chemický peeling ovocnými kyselinami, bieliace krémy s obsahom fenolu, hydrochinónu a iných látok.
Na odstránenie hyperpigmentácií a solárnych lentíg je možné použiť laser alebo intenzívne pulzné svetlo (IPL). Z laserov je vhodný erbium:YAG laser alebo frakcionovaný CO2 laser.
Frakciovaný C02 laser s vlnovou dĺžkou 10 600 nm spôsobuje výrazné, hlboké tepelné poškodenie pokožky a zamše, čo si vyžaduje hojenie. Ide o laser, ktorý spôsobuje odparenie tkaniva kože s následným hojením chrastami. Pri použití frakcionovaného (dávkovacieho) systému je pokožka poškodená v bodoch, medzi ktorými zostáva zdravá koža, a preto sa čas hojenia skracuje na 4 – 6 dní (v porovnaní s klasickým CO2 laserom).
Nežiaduce účinky
Po použití CO2 lasera môžu vzniknúť nežiaduce účinky, akými sú vyrážky, začervenanie, ktoré pretrváva viac ako mesiac, hyperpigmentácie alebo hypopigmentácie kože. Erbium:YAG laser s vlnovou dĺžkou 2 940 nm spôsobuje menšie tepelné poškodenie kože ako CO2 laser. Po zlúpnutí chrastičiek môže (podobne ako pri CO2 laseri) pretrvávať začervenanie kože, ktoré sa stratí v priebehu 2 – 4 týždňov.
IPL pracuje (podobne ako laser) na princípe selektívnej fototermolýzy. Na rozdiel od lasera nevyžaruje iba jednu vlnovú dĺžku, ale celé spektrum. Preto ošetrenie pomocou IPL nie je také intenzívne, ako keď sa použije laser. Pri aplikácii IPL prístroja, na odstránenie hyperpigmentovaných škvŕn, ktoré vznikli pôsobením slnečného žiarenia, sa odporúča zopakovať ošetrenie. Ošetrenie pomocou IPL je bezpečnejšie, čo sa týka vzniku možných komplikácií, ako sú hyperpigmentácie alebo pretrvávajúce začervenanie kože.
Depigmentácie
Vitiligo je získaná, lokalizovaná porucha pigmentácie, s nejasnou príčinou vzniku. Podstatou depigmentácie (straty pigmentu) je absencia pôvodne prítomných pigmentových buniek – melanocytov. Príčina ich deštrukcie nie je známa.
Toto ochorenie býva spojené s chorobami štítnej žľazy, s cukrovkou, chudokrvnosťou a mnohými inými. Vitiligo sa vyskytuje relatívne často: má ho 1-2 % ľudí. Postihuje rovnako obe pohlavia. Prvé príznaky sa objavujú zväčša už v detstve, alebo u mladých dospelých. Prvé prejavy sa tvoria na rukách, na tvári alebo na krku. Ide o ojedinelé, ostro ohraničené hypopigmentované škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú, a ich sfarbenie bledne až do úplnej depigmentácie.
Leukoderma je sekundárna hypopigmentácia (depigmentácia), ktorá môže vzniknúť v dôsledku toxického pôsobenia niektorých chemikálií, liekov, alebo po prekonaní niektorých zápalových ochorení kože. Typickým príkladom pozápalovej leukodermy je napríklad strata pigmentu v miestach pôvodných ložísk psoriázy alebo atopickej dermatitídy.
Liečba depigmentácií je symptomatická, efekt býva dočasný a neuspokojivý. Najčastejšie využívaným liečebným postupom je PUVA terapia – liečba kúpeľom v špeciálnom roztoku, alebo podávanie tabletiek s následnou fototerapiou – ožiarením UV lúčmi v špeciálnej kabíne.
Pri vitiligu sa celkovo môže podávať betakarotén, ktorý dočasne sfarbí ložiská do žlto-oranžova. Dôležitá je ochrana pred UV žiarením, ktorá pomáha zmierniť rozdiely medzi opálenou a depigmentovanou kožou.
Ilustračné foto
1 odpovedí na “Hyperpigmentácie a depigmentácie kože”