Hovorí sa, že niekedy rozum hovorí jedno a srdce druhé. Ale čo ak oba vravia to isté a jednohlasne volajú varúúj?
Fibrilácia srdcových predsiení je najčastejšou poruchou srdcového rytmu, ktorou podľa odhadov trpí jedno až dve percentá populácie. Na Slovensku má tento problém asi 150 000 ľudí. Príznaky arytmie (poruchy srdcového rytmu) môžu byť rôzne, a tak sa pacienti vyberú nielen ku kardiológovi alebo všeobecnému lekárovi, ale aj k neurológovi. Žiaľ, niektorí ľudia s týmto ochorením nepociťujú nejaké výrazné ťažkosti, a preto ochorenie ostáva často neliečené. Neliečené v tomto prípade znamená nebezpečné. Prečo?
U väčšiny ľudí sa porucha srdcového rytmu objaví náhodne, napríklad v rámci preventívnej zdravotnej prehliadky. U starších ročníkov (ľudia nad 65 rokov) sa arytmia ukáže až u 84 % pacientov. Fibrilácia predsiení, zvlášť ak sa nelieči, je závažná hlavne preto, že môže viesť k mozgovej porážke. Podľa niektorých štúdií až 20 – 30 % mozgových porážok je spôsobených práve neliečeným srdcom. Nebezpečné sú teda komplikácie, ktoré fibrilácia predsiení môže vyvolať: náhla cievna mozgová príhoda (porážka) a srdcové zlyhávanie. Ako sa to stane?
Pri srdcovej arytmii krv v predsieňach slabo prúdi (stagnuje). Spomalené prúdenie krvi znamená vyššie riziko, že sa začnú vytvárať krvné zrazeniny. Môžu ich byť dva druhy: trombus a embolus. Trombus je krvná zrazenina, ktorá vzniká v cievach poškodených artériosklerózou (majú zvnútra usadeniny) alebo v srdcových dutinách. Zrazenina väčšinou vznikne preto, že cieva nie je dosť pružná, prípadne z nejakých dôvodov nastane zmena krvného tlaku, alebo sa zmení zloženie krvi. Zrazenina teda zúži (čiastočne alebo úplne) priesvit cievy, čím sa obmedzí prietok krvi, zvýši sa krvný tlak. To znamená väčšiu námahu pre srdce. Ak sa časom trombus uvoľní, stáva sa z neho embolus.
Príčiny, prečo sa niektorý trombus uvoľní a začne putovať, nie sú celkom jasné. Zdá sa však, že k odtrhnutiu majú sklony hlavne čerstvé krvné usadeniny. Väčšinu embólií vyvolávajú srdcové ochorenia, fibrilácia srdcových predsiení, zápaly srdca alebo aneuryzma (vydutie srdcovej steny). Embolus je teda krvná zrazenina alebo iný prvok, ktoré putujú. Môže ísť aj o tukové tkanivo, vzduchovú bublinu alebo nejaký zhluk baktérií. (Embolos v gréčtine znamená zátka.) Často vzniká práve pri fibrilácii srdcových predsiení. Uvoľnená krvná zrazenina môže upchať niektorú z jemných a veľmi dôležitých cievok – úplným alebo čiastočným prerušením prietoku krvi v mozgu nastane mozgová príhoda (porážka, mŕtvica). Prirodzene, zrazenina môže „zaplávať“ aj do iných ciev a spôsobiť tam problém (napríklad v končatinách).
Druhým rizikom neliečenej a nekontrolovanej srdcovej arytmie je srdcové zlyhávanie. Ak srdce pracuje dlhodobo veľmi rýchlo (rýchly tep), môže sa vyčerpať a oslabnúť. Stáva sa to najmä vtedy, ak ho poškodzuje aj iná choroba. Ako sa dá fibrilácia srdcových predsiení liečiť?
Liečba tohto ochorenia sa zameriava na dva ciele:
1. odstránenie alebo zmiernenie príznakov fibrilácie a 2. prevencia závažných komplikácií (mozgová porážka, embólia v končatine, zlyhávanie srdca).
Lekár sa pritom rozhodne buď pre stratégiu kontroly rytmu alebo stratégiu kontroly frekvencie. Keďže každý pacient má iné riziká, môže sa stať, že sa v čakárni stretnú dvaja pacienti s rovnakou diagnózou, ale odlišnou liečbou. Pre jedného je určená antikoagulačná liečba, pre iného antitrombotická.
Okrem tabletkovej formy môže liečba prebiehať rôznymi inými zákrokmi (rádiofrekvenčná ablácia, elektrická kardioverzia, izolovanie pľúcnych žíl, chirurgická ablácia). Nedávne odporúčania Európskej kardiologickej spoločnosti pre manažment liečby fibrilácie predsiení upozornili, že úmrtnosť spojenú so srdcovou arytmiou sa nepodarilo za posledných 30 rokov znížiť, na rozdiel od úspechov, ktoré lekári v rovnakom období dosiahli pri liečbe koronárnej choroby srdca. Aby sa tento stav zmenil, je potrebné nielen osvojiť si nové európske odporúčania a dosiahnuť, aby jednotliví lekári – špecialisti lepšie spolupracovali. Rovnako dôležité je aj to, aby pacienti užívali nastavenú liečbu dôsledne a aby o prípadných zdravotných ťažkostiach hovorili so svojím lekárom.
Ako funguje antikoagulačná liečba?
Krvná zrazenina sa tvorí ako následok zrazenia (koagulácie) bielkoviny nazývanej fibrín. Fibrín cirkuluje v krvi a vplyvom rozličných podnetov sa z neho začnú vytvárať vlákna. Môže to spôsobiť spomalený prietok krvi alebo porušená celistvosť cievy. Vzniká tak sieť, do ktorej sa zachytávajú krvinky – uviaznu v sieti a nedoručia potrebné živiny tam, kde ich treba. Látky, ktoré vedia zabrániť vzniku fibrínovej siete, sa nazývajú antikoagulanciá. Užívanie antikoagulačnej liečby je dlhodobé. A aké sú jej riziká?
Najvýznamnejšou komplikáciou je krvácanie. Preto lekár musí starostlivo zvážiť také dávkovanie, aby sa dostavil potrebný liečebný efekt, ale krv nebola „pririedka“. Musí pritom brať do úvahy aj rôzne iné ochorenia, ktorými môže starší pacient trpieť – napríklad cukrovka, vysoký krvný tlak, oslabené srdce, lieky na bolesti kĺbov a podobne.
Navyše aj niektoré výživové doplnky a bylinkové prípravky môžu mať vplyv na pôsobenie antikoagulačnej liečby. Preto keď začnete užívať antikoagulačnú liečbu, je potrebné s lekárom prekonzultovať všetky lieky a doplnky stravy, ktoré užívate. Závažných krvácavých komplikácií býva málo. Riziko mozgovej porážky je pri fibrilácii predsiení vyššie ako riziko významného krvácania.
