V súčasnosti sa neustále zlepšujú možnosti a formy výživy pre onkologických pacientov. Tejto téme sa venovali odborníci aj na XVI. kongrese Slovenskej lekárskej spoločnosti.
Prezidentka Ligy proti rakovine, MUDr. Eva Siracká, DrSc., poukázala na novú éru starostlivosti o onkologického pacienta. Jej súčasťou je psychosociálna starostlivosť, ktorá umožňuje ľuďom s rakovinou, aby sa opäť zaradili do spoločenského a pracovného života. V Európe každý rok pribudne 1 300 000 pacientov s rakovinou v produktívnom veku. Mnohí pacienti sa nemôžu vrátiť do svojho pôvodného zamestnania; preto sa začína dôslednejšie presadzovať ochrana pacientov, a do pozornosti sa dostáva kvalita života, kam patrí aj zabezpečenie vhodnej výživy. Nová európska legislatíva by mala viac zohľadňovať psychosociálnu starostlivosť a rehabilitáciu, ale aj ponúknuť väčšie možnosti pre zapojenie sa liečených a vyliečených do aktívneho života.
Skúsenosti ukazujú, že najviac sú diskriminované ženy v strednom veku, nasledujú manuálne pracujúci. Ligy proti rakovine v Európe sa snažia robiť osvetu medzi zamestnávateľmi – poukazujú na skutočnosť, že je veľa ľudí, ktorí sa vyliečili, ale potrebujú, aby k nim boli spoločnosti a firmy ústretové. Onkologickí pacienti majú ťažkosti aj s poistením pri cestovaní do cudziny. Podľa prieskumov je však situácia v jednotlivých krajinách odlišná.
Rakovina je pre pacienta veľké bremeno – fyzické, psychické aj sociálne. Špecializované onkologické nemocnice sa v súčasnosti snažia poskytovať komplexnejšiu starostlivosť, ktorá zahŕňa aj psychologicko-sociálne poradenstvo a odporúčania v oblasti výživy. Tieto služby treba pacientom a ich príbuzným poskytovať od prvého dňa diagnostiky zhubného ochorenia.
Doc. MUDr. Eva Valovičová, CSc., z Ligy proti rakovine, odborníčka na výživu onkologických pacientov, zdôraznila nutnosť psychologickej pomoci nielen v nemocnici, ale aj počas ambulantnej a domácej starostlivosti. Psychologická pomoc a výživa predstavujú súčasť podpornej liečby nádorového ochorenia. Pacienti počas liečby často trpia nechutenstvom, hnačkami, zvracaním. Stav výživy pacienta by sa mal sledovať už od diagnostikovania onkologického ochorenia. Toto sa však nie vždy dodržiava. Lekárov je na počet pacientov málo, a nemajú dostatok času na dlhšie rozhovory. Diagnostiku nutričného (výživového) stavu je nutné urobiť pri prvom vstupe. Pacienta treba sledovať, vzhľadom na ďalšie zákroky a liečbu, a výživu mu individuálne upravovať. Medzi nevhodné kroky patrí hladovanie, ktoré pacienti podstupujú v dôsledku nepresných či neúplných informácií od liečiteľov a z internetových poradní, “nekontrolovaných” odborníkmi. Výživa ušitá na mieru patrí do rúk odborníka. Pokiaľ je to možné, pacient by mal vyvíjať primeraný pohyb.
Ako zabezpečiť správnu výživu onkologického pacienta?
Po diagnostikovaní onkologického ochorenia sa pristúpi k zhodnoteniu výživového stavu pacienta. Mnohí chorí majú nadváhu, a treba ich priviesť k vhodným stravovacím návykom. Nie však v zmysle bežnej redukčnej diéty. Osobitný prístup potrebujú pacienti s podvýživou. Na tieto postupy by mal byť ustanovený špeciálny tím pracovníkov. V Národnom onkologickom ústave sa výživou pacientov zaoberá Nutričný tím. Je dokázané, že správne vyživovaný pacient, v predoperačnom i pooperačnom období, má predpoklady na vyššiu kvalitu a predĺženie života. Pri chemoterapii častejšie nastávajú nežiaduce účinky, ktoré ovplyvňujú stravovanie pacienta. Zistilo sa, že pokles váhy pacienta o 5 % väčšinou znamená aj zhoršenie účinnosti liečby. Ako vedľajšie účinky chemoterapie zaznamenávame najmä nedostatok leukocytov (čo často vedie k prerušeniu liečby) a pocity nasýtenosti (odborníci dokážu poradiť, aké jedlá konzumovať, aby neklesala hmotnosť, a odporučiť výživové doplnky, ktorých je dnes dostatočné množstvo). Medzi ďalšie nežiaduce účinky patrí únava a nechutenstvo (pomáha úprava stravovacích návykov a doplnenie stravy, napr. špeciálnymi nápojmi). Vždy musíme rešpektovať chute pacienta a dávky jedla vhodne rozdeliť počas dňa. Pocit na zvracanie sa v súčasnosti dá kontrolovať liekmi, ale je potrebné obmedziť tuky v potrave. Pacient by mal konzultovať s ošetrujúcim onkológom, ktoré výživové doplnky a minerálne látky sú pre neho vhodné. Správna výživa a adekvátna nutričná podpora významne ovplyvňujú kvalitu života a prežívanie onkologických pacientov.
MUDr. Ildikó Lichvárová, vedúca Nutričného tímu v Národnom onkologickom ústave uviedla, že malnutrícia (podvýživa) je znížený prívod energetických a stavebných substrátov oproti výdaju. Strata hmotnosti o 10 – 15 % za 6 mesiacov, pokles BMI pod 18 kg/m2 a nízka hladina albumínu (pod 30 g/L) sú parametre, ktoré definujú malnutríciu podľa Európskej spoločnosti pre výživu (ESPEN). Štúdie poukazujú na to, že veľké množstvo hospitalizovaných pacientov trpí malnutríciou, pričom najväčší výskyt je u starších onkologických pacientov. Následky podvýživy sú známe: zhoršená činnosť imunitného systému, menšia odolnosť organizmu voči infekciám, poruchy termoregulácie a hojenia rán. U kriticky chorých pacientov, ktorí potrebujú umelú pľúcnu ventiláciu, malnutrícia výrazne znižuje funkciu priečne pruhovaného svalstva.
Umelé vyživovanie zahajujeme u pacientov s manifestnou malnutríciou, a u tých, ktorým malnutrícia hrozí. V klinickej praxi sa malnutrícia objektivizuje pomocou nutričného protokolu a anamnestických údajov. Na presnejšie diagnostikovanie nám slúžia aj fyzikálne, antropometrické a laboratórne vyšetrenia – zisťuje sa hmotnostný úbytok, chuť do jedla, množstvo jedla, vracanie, hnačky. Ďalej sa uskutočňujú antropometrické vyšetrenia – BMI index, obvod končatín, ale aj ďalšie špeciálne vyšetrenia.
Zavedenie jednotného nutričného protokolu, aj s návrhom postupu, ako vyživovať pacienta, poskytuje možnosti na štandardizovanie podávania výživy. Štúdie dokazujú, že po zavedení nutričných protokolov boli zistení ďalší pacienti s nedostatočnou výživou. Efektívna nutričná terapia zlepšila kvalitu života pacientov, zmenšili sa náklady na antibiotickú liečbu a zredukovali celkové náklady. Správne vedená výživová podpora prispieva k skráteniu doby hospitalizácie a skracuje dĺžku umelej pľúcnej ventilácie.
Primárka interného oddelenia Všeobecnej nemocnice Rimavská Sobota, MUDr. Mária Voleková, sa už roky venuje optimálnej parenterálnej výžive práve v domácom prostredí. Pacient si pri nej sám aplikuje kompletnú výživu do žily. Vo svete realizujú domácu parenterálnu výživu už viac ako 40 rokov, na Slovensku sa začala aplikovať od roku 1992. V 21. storočí „vedú” v domácej parenterálnej výžive práve onkologickí pacienti a chorí na AIDS. Parenterálna domáca výživa je určená pre onkologických pacientov, ktorí si nevyžadujú inú nemocničnú starostlivosť, okrem vnútrožilového podávania výživy. Je to technicky aj časovo pomerne náročná metodika. Obsluhu vykonáva laik – pacient, resp. rodinný príslušník, teda nie zdravotník. Na podávanie domácej parenterálnej výživy boli ustanovené legislatívne pravidlá, a vyžaduje sa napr. súhlas rodiny pacienta. Metodika má presné kritériá, indikácie, rieši jednotlivé komplikácie, odporúča. Na Slovensku sa používajú európske postupy a protokoly.
Základným medicínskym kritériom na domácu parenterálnu výživu u onkologických pacientov je zlyhanie prívodu tekutín a výživy cez tráviaci systém. K zlyhaniu tráviaceho systému dochádza z rôznych príčin: môže to byť samotný nádor, ale aj skrátenie čreva, či následok terapie.
Čo je dôležité pre domácu parenterálnu výživu?
Pacient je informovaný, má záujem o liečbu, spolupracuje. Pacient chce stráviť zvyšok života v domácom prostredí. Parenterálna výživa musí mať zmysel, a nesmie predlžovať utrpenie. Predpokladaná doba prežitia musí byť viac ako 1 mesiac. Vyžaduje sa spolupráca rodiny. Príbuzný musí byť spôsobilý na osvojenie si postupov liečby.
Aplikácia domácej parenetrálnej výživy si vyžaduje tréning. Absolvuje ho pacient, jeho príbuzní, resp. pracovníčka agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS). Konkrétne školenie vykonávajú sestry so špecializáciou. Cievny chirurg zavedie pacientovi katéter. Na základe žiadosti zdravotná poisťovňa odsúhlasí úhradu za tento druh podávania výživy. Rozvoz a logistiku vykonáva distribučná spoločnosť. Skúsenosti MUDr. M. Volekovej potvrdzujú, že onkologickí pacienti a ich rodinní príslušníci veľmi uvítali možnosť podávania vnútrožilovej výživy v domácom prostredí.
