Našou motiváciou by nemal byť strach zo smrti alebo túžba žiť dlhšie, ale túžba žiť kvalitnejšie – tvrdí americký profesor Dean Ornish, zakladateľ Výskumného inštitútu preventívnej medicíny. Recept na uzdravenie je vraj jednoduchší, ako si myslíme.
Niekedy mám pocit, že mnoho vecí, ktoré robíme v medicíne, pripomína upratovačku zúfalo pobiehajúcu hore-dolu s mopom po miestnosti zaplavenej vodou v snahe pozbierať vodu handrou namiesto toho, aby najprv zastavila kohútik, z ktorého tečie,“ tvrdí profesor kalifornskej univerzity Dean Ornish. Pred vyše 30 rokmi založil Výskumný inštitút preventívnej medicíny a jeho špecialitou je výskum v oblasti srdcových a onkologických ochorení a ich prevencie. Viaceré jeho prednášky sa zameriavajú na edukáciu o tom, že zmenou životného štýlu dokážeme mnohé ochorenia nielen zvrátiť, ale aj zastaviť.
„Šťastie, zdravie nie sú veci, ktoré získavame. Naša prirodzená podstata je byť šťastný, zmierlivý, zdravý. Vezmite si spirituálnych ľudí – mníchov, rabínov, šamanov, budhov, lámov – ktorí sa venujú rôznym technikám na dosiahnutie pokojnej mysle. Nerobia ich preto, aby si znížili krvný tlak, cholesterol alebo stres, ale preto, že sú účinnými prostriedkami na precítenie pokoja v duši aj v tele. Šťastie, zdravie a radosť teda nezískavame, stále ich nosíme v sebe, až kým ich nezničíme. Ľudia v sebe potrebujú znovuobjaviť schopnosť uzdravovania.“ Prvým krokom je podľa Ornisha rozpoznanie, čo je pravou príčinou nášho vnútorného nepohodlia.
Máme to v sebe
Kým medicína sa zaoberá tým, ako pacientovi opraviť poškodené srdce bypassom, pacient by sa mal podľa Ornisha postarať o to, ako si napraviť životné návyky – a to finančne nenáročnými zmenami. Strach zo smrti podľa neho nie je dostatočná motivácia.
„Vezmite si, koľko ľudí fajčí a prečo to robia napriek tomu, aké veľké kampane sa robia o škodlivosti fajčenia. Fajčia, pretože im to pomáha prežiť deň. Skutočnými problémami nie sú srdcovocievne ochorenia alebo rakovina, ale osamelosť, stres a depresia.“ Spôsobov, ako sa s nimi vyrovnať, je veľa – cigarety, nadmerné jedenie, alkohol, závislosť na televízore…
„Všetky tieto spôsoby, ako sa vyhnúť nepríjemným veciam, vedú napríklad k tomu, že si poškodzujeme cievy a nervy. Tie veci, o ktorých si myslíme, že nám pomôžu ´prežiť deň´ nám v skutočnosti naše dni skracujú. Ak sa týchto zlozvykov zbavíme, mozog dostane viac krvi, zrazu máme viac energie, myslíme jasnejšie, zlepší sa činnosť srdca, sexuálne funkcie…“
Najzaujímavejšie pritom je, že zmena sa môže udiať aj v priebehu hodín! Jedna štúdia napríklad skúmala, ako vplýva tuk na prietok krvi. Výrazné zhoršenie prietoku krvi pritom vedci namerali už v priebehu troch hodín od zjedenia jedla s vysokým obsahom tuku.
Chcete viac nervových buniek?
Kedysi sme verili, že inteligencia je dar od Boha a keď to niekomu nemyslí, nedá sa s tým nič robiť. Nicolas Toni zo Salkovho inštitútu pre biologické štúdie v Kalifornii napríklad skúmal, ako vznikajú nové neuróny. „Ak si robíme nádeje, že jedného dňa sa nám kmeňovými bunkami podarí liečiť neurodegeneratívne ochorenia, ako Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba, musíme vedieť, či sú tieto bunky schopné naviazať sa na pôvodné nervové bunky v mozgu,“ priblížil svoj výskum vedec. Napríklad zistil, že komunikáciu medzi nervovými bunkami môžeme zlepšiť aj bez vitamínových doplnkov aj zadarmo. Stačí, ak doslova pohneme kostrou. Napríklad, jedna jeho štúdia potvrdila, že stačí, ak aspoň tri mesiace budeme chodiť pravidelne na veľké vychádzky (aspoň 3 hodiny chôdze za týždeň). Vraj to dokázateľne prospeje nielen našej nálade a telesnej kondícii, ale tým aj nervovým bunkám, ktoré medzi sebou viac konexií, ako keby sme iba sedeli pred televízorom.
Jedz, miluj, nestresuj sa…
Spomínate si na knižný bestseller pre ženy Jedz, miluj, modli sa? Zdá sa, že autorka mala pravdu minimálne v nadpise knihy. Ak si chcete zlepšiť činnosť mozgu, srdca, ciev a obmedziť prejavy starnutia (napríklad vrások), nie je nutné plieniť drogérie a lekárne. Podľa odborníka na preventívnu medicínu prof. Deana Ornisha je dobré držať sa práve spomínaného hesla: zdravo jesť, cvičiť, veľa milovať a zvládať stres. Vraj sa tým lepšie okysličuje krv a kyslík znamená potravu aj pre mozog. Naopak, škodlivé sú pre nervové bunky hlavne tieto látky: nikotín, alkohol, cukor, opiáty a chronický stres.
Zabúdame, ako sa uzdraviť?
Niektorí odborníci – medzi nimi biochemik dr. Alan Russel z pittsburghskej univerzity – idú vo svojom výskume o schopnosti samoliečby ešte ďalej. Russel sa napríklad zamýšľa nad tým, ako je možné, že plod cicavca dokáže, aby mu narástla nová končatina, ak o ňu príde v prvom trimestri tehotenstva, ale neskôr túto schopnosť stráca. Prečo nevieme to, čo sme zvládli už v maminom brušku? Napríklad, ak dieťa do šiestich mesiacov veku príde o konček prsta, môže mu dorásť, ale keď si ho odfikneme v dospelosti, ostane nám pahýľ. Dr. Alan Russel verí, že práve investície do regeneratívnej medicíny a jej výskumu prinesú odpovede na mnohé doteraz nevyliečiteľné choroby.
„Potrebujeme sa naučiť jazyk nášho tela. Bionický prístup, keď poškodené časti tela nahrádzame umelými súčiastkami, je jednou cestou. Ja verím skôr regeneratívnej medicíne, ktorá sa zaoberá tým, ako zregenerovať poškodené orgány tým, že obnovíme funkciu poškodených tkanív a buniek,“ tvrdí biochemik. A hoci sa nám jeho prístup môže zdať utopický, v skutočnosti vôbec nie je. Regeneratívna medicína stojí na troch nohách: bunkovej terapii, výskume nových materiálov a vývoji „smart“ zariadení, ktoré terapiu umožnia.
Myšlienka pritom nie je nová – o možnostiach kultivácie orgánov a tkanív napísal už Charles Lindbergh v roku 1938. Kým sa však najnovšie výskumy overia, najlepší odborníci vyškolia a najmodernejšia technika dostane aj do našej regionálnej nemocnice, je lepšie spoľahnúť sa na dostupné možnosti: okrem odporučenej liečby od lekára, ktorému dôverujeme, je to zmena životného štýlu k lepšiemu – aby sme nepobiehali ako spomínaná upratovačka, ktorá zbiera pretečenú vodu bez toho, aby najprv zastavila vodovodný kohútik.
Láska je odpoveď?
Prof. Dean Ornish sa nazdáva, že láska predstavuje minimálne časť odpovede. „Lásku treba vidieť v širšom spektre – nejde len o intimitu medzi dvoma partnermi, ale aj udržiavanie priateľstiev, dobrých rodinných vzťahov, odpúšťanie, nezištnú pomoc iným a meditáciu. Láska je naozaj dobrým prostriedkom, ktorý urýchľuje liečenie.“ Ako dôkaz predkladá štúdiu Davida Spiegela zo Stanfordskej univerzity, ktorý v roku 1989 zverejnil výsledky štúdie, ktorá sa zaoberala dobou prežívania žien s rakovinou prsníka. Ukázalo sa, že ženy, ktoré navštevovali podporné pacientske skupiny a žili v láskyplnom, podporujúcom prostredí, sa dožívali dvakrát dlhšie než kontrolná skupina žien, ktoré sa pacientskej terapii vyhýbali.
„Všetky spôsoby, ktoré vás vedú k tomu, aby ste žili v láskavom prostredí, ktoré vás podporuje v dobrom zmysle slova, môžeme pokladať za doplnkovú liečbu,“ uzavrel Ornish.
Zdravie zadarmo nájdete v:
– pravidelnom pohybe,
– manažovaní stresu,
– láskavosti a odpúšťaní,
– zdravej strave.
