Ginko pokladáme za „živú fosíliu“, teda organizmus, ktorý vznikol pred miliónmi rokov a evolučne sa nezmenil. Jeho odolnosť voči zmenám, hubám, hmyzu, exhalátom a dokonca atómovým zbraniam vedcov mimoriadne zaujíma, a tak v medicíne patrí k najštudovanejším rastlinám a jeho výťažky k najpredávanejším liečivám.
Húževnatosť a odolnosť ginka voči znečistenému prostrediu či prírodným katastrofám z neho robí fascinujúci objekt skúmania. Podľa niektorých správ to boli práve stromy ginka, ktoré sa v japonskej Hirošime prebrali k životu po atómovom výbuchu v roku 1945. V medicíne sa používa odpradávna – najčastejšie na liečenie rôznych krvných ochorení a zlepšenie pamäti. Na túto tému vzniklo množstvo klinických štúdií, ktoré buď podporovali alebo vyvracali tvrdenie, že ginko zlepšuje pamäť. V jednom sa však výskumy zhodujú: výťažky z ginka zlepšujú prekrvenie končatín tým, že rozširujú cievy a riedia krv. U starších ľudí môže zlepšenie prekrvenia pozitívne vplývať aj na pamäť, no odborníci odporúčajú obozretnosť v užívaní ginka, najmä u pacientov, ktorí berú lieky na úpravu srdcovej činnosti a krvného tlaku. Poradiť sa so svojím lekárom by sa mali aj ľudia, ktorí majú alergiu na ginkolické kyseliny (patria k nim napríklad ľudia alergickí na kešu, mango alebo s výraznou alergickou reakciou na sumachovec).
Čím ginko lieči?
Ginko obsahuje vyše 60 rôznych zložiek, no pre medicínske účely sú dôležité najmä flavonoidy a terpenoidy. Flavonoidy sú antioxidanty rastlinného pôvodu – ochraňujú nervy, cievy, srdcové svaly a sietnicu pred poškodením. Terpenoidy zlepšujú prúdenie krvi, rozširujú cievy a riedia krv.
Ginko v kuchyni
Kým v našich podmienkach poznáme ginko najskôr ako impozantný strom v parku alebo škatuľku v lekárni, v Ázii patrí k pomerne známej rastline – a aj potravine. V kuchyni sa pritom nepoužívajú len sušené listy do čaju, ale aj ginkové semená – orechy. Číňania im prisudzujú schopnosť povzbudiť sexuálny apetít a staršia generácia ho pokladá aj za „babský“ liek proti plesniam či bakteriálnym ochoreniam. V niektorých lokalitách by ste ho zasa dostali ako záchrancu po búrlivej noci – ginkové semená vraj vedia odstrániť príznaky „opice“.
Pre prípad, že by ste sa z niektorých spomínaných dôvodov chceli nadšene vrhnúť na zber ginka, treba sa mať na pozore: semená obsahujú látku MPN (4-O-mezlypyridoxín), ktorá môže vyvolať silnú alergickú reakciu (a u detí až smrť). Ani u dospelých sa neodporúča zjesť viac ako 5 ginkových semien denne. Navyše, plody ginka, v ktorých sa semená nachádzajú, sú známe svojou nevábnou vôňou. Niekedy sa preto prirovnávajú ku camembertu. V tradičnej ázijskej kuchyni by ste ich našli najčastejšie ako prísadu v polievke alebo riedkej kaši.
Spracovanie plodov môže byť tiež ošemetnou záležitosťou, pretože zápach dužiny sa ťažko odstraňuje z rúk a tiež môže vyvolať alergickú reakciu. Pri získavaní semien by ste preto mali mať ochranné rukavice. Paradoxne, v tradičnej ázijskej medicíne sa na ošetrovanie rán a pľuzgierov používali práve čerstvé ginkové listy. Sušené a pomleté listy sa používali na liečbu najrôznejších chorôb – od straty sluchu až po kvapavku alebo hnačku. Knihovníci zasa zvykli vkladať listy ginka medzi stránky kníh ako ochranu pred parazitmi.
