Ako sa tvorí rozpočet zdravotníctva? Na čo sa vynakladajú príspevky poplatníkov? Sme zdravší ako naši susedia z okolitých krajín?
Prednáška doc. PharmDr. Juraja Sýkoru, CSc., odznela na II. Celoslovenskej konferencii pacientskych organizácií, ktorá sa konala v Piešťanoch. Počas dvoch dní si účastníci vypočuli celkovo 10 prednášok zameraných na problematiku liekovej reformy, schvaľovanie liečby, otázky jej bezpečnosti, lekársku posudkovú činnosť, pacientsku advokáciu a cielené vzdelávanie pacientov.
Zdravotný rozpočet na Slovensku
Ak chceme hodnotiť kvalitu zdravotnej starostlivosti, určite treba mať na pamäti, že závisí do istej miery od množstva finančných prostriedkov, ktoré má štát k dispozícii. Rozpočet zdravotných poisťovní na Slovensku vzniká z dvoch strán: príspevkami ekonomicky aktívnych obyvateľov (odhadom 2,4 milióna prispievateľov v roku 2011) a druhý vstup zabezpečujú poistenci štátu (dôchodcovia, deti, invalidné osoby – odhadom 3 milióny obyvateľov). Pracujúci prispievajú do celkového balíka sumou 950 eur ročne, príspevok za poistenca štátu predstavuje 4,32 % priemernej mzdy medzi dvoma rokmi, konkrétne 386 eur ročne (údaje sú za rok 2011). Mimoriadne úsilie pri znižovaní nezamestnanosti sa preto ukazuje ako mimoriadne dôležité – na ilustráciu si predstavme, že desať tisíc nezamestnaných znamená zmenšenie rozpočtu zdravotníctva o takmer 6 miliónov eur oproti stavu, ak by títo ľudia pracovali, a teda odvádzali do zdravotnej poisťovne svoj ročný podiel. A napríklad, ak by sa odvod štátu za svojho poistenca (dieťa, dôchodcu…) zvýšil z 4,32 % priemernej mzdy dva roky dozadu na 5 %, do rozpočtu zdravotných poisťovní by pribudlo 190 miliónov eur ročne.
Ako sú na tom v zahraničí?
Porovnanie 34 krajín, ktoré sú členmi Organizácie pre ekonomickú kooperáciu a rozvoj (OECD), vychádza nasledovne: od roku 1995 náklady na zdravotnú starostlivosť na jedného obyvateľa vo všeobecnosti všade stúpajú. Slovensko sa napríklad v nákladoch na zdravotníctvo priblížilo Českej republike, z čoho by sme mohli usudzovať, že aj úroveň zdravotného stavu a finančné možnosti Slovákov by mali byť porovnateľné s ČR.
Samozrejme, zohľadňujeme rozdiel v celkovom počte obyvateľov oboch krajín, preto porovnávame výdavky na jedného obyvateľa, nie celkový objem vynaložených finančných prostriedkov. Markantný rozdiel medzi SR a ČR vidno v percentuálnej krivke hotovostných platieb domácnosti na celkovom financovaní zdravotníctva (koľko zaplatíme u lekára alebo v lekárni z vlastnej peňaženky a čo uhrádza zdravotná poisťovňa).
Ukazuje sa, že od r. 2003 nás systém zdravotného poistenia čoraz viac nabáda vkladať vlastné prostriedky do zdravotnej starostlivosti. V rozmedzí rokov 1999 – 2009 výška hotovostných platieb domácnosti na celkovom fi nancovaní zdravotníctva na Slovensku vzrástla takmer o 150 %. Markantne tým prevyšujeme nielen percentuálny podiel nielen v ČR, ale aj priemer celého OECD.
Sú drahé lieky?
V oblasti farmácie pracujem už veľa rokov a niekedy mám pocit, že v súčasnosti sa akékoľvek zvyšovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť schováva za pojem „drahé lieky“. Pozrime sa teda na výdavky zdravotných poisťovní na Slovensku v roku 2011. Najviac finančných prostriedkov – až 75 %, išlo na zdravotnícke výrobky, prístroje a zariadenia, 23 % poisťovne vložili do ambulantnej zdravotnej starostlivosti a 2 % predstavujú výdavky za ústavnú zdravotnú starostlivosť. V porovnaní s inými krajinami OECD nás v percentuálnom podiele za lieky a zdravotnícke pomôcky predbehlo iba Maďarsko.
Z celkového balíka financií určených na zdravotnícku starostlivosť predstavujú lieky a zdravotné pomôcky zhruba 26 %. Všetky ostatné krajiny, vrátane „elitného klubu“ krajín ako Nemecko, Francúzsko alebo škandinávske krajiny, vynakladajú za lieky a zdravotnícke pomôcky percentuálne menej financií (v priemere 10 – 15 %). Avšak na tomto mieste treba uviesť, že ostatné výdavky (za ambulantnú a ústavnú zdravotnú starostlivosť) sú na Slovensku dlhodobo podfi nancované. Napokon, táto problematika je tiež aktuálnou horúcou témou. Štatistika ukazuje, že úhrady zdravotných poisťovní na lieky dramaticky nestúpajú. Čo sa však výrazne a systematicky zvyšuje, sú doplatky pacientov za lieky.
Vysvetlime si to na príklade: vyberme si liek, ktorého cena je 9 eur, pričom 7 z nich uhrádza zdravotná poisťovňa a 2 eurá dopláca pacient. Ak sa však zmenia podmienky úhrady, pacient môže doplácať 7 eur a poisťovňa preplatí 2 eurá z ceny lieku. Konečná cena lieku ostáva nezmenená, avšak otázkou je, v akom pomere sa na úhrade podieľa pacient. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) môžeme porovnať, ako sa vyvíjali úhrady zdravotných poisťovní za lieky v rokoch 2008 – 2011. Z nich vyplýva, že najkritickejší bol rok 2009, keď sa výdavky vyšvihli nad 1 050 miliónov eur, avšak v nasledujúcich rokoch tieto úhrady klesli.
Čo sa však z roka na rok zvyšuje, sú doplatky pacientov za lieky. Ak porovnáme roky 2008 – 2011, ukáže sa, že úhrady poisťovní za lieky v uvedenom období stúpli o 2 %, ale doplatky pacientov až o 12 %. Nezabúdajme pritom, že ceny výrobcov liekov išli dole o 6 %.
Sme zdravší ako naši susedia z iných krajín?
Pri hodnotení zdravotného stavu populácie určitej krajiny sa do úvahy berie viacero faktorov, pričom jedným z najdôležitejších je odhad očakávanej dĺžky života ženy. V porovnaní s inými európskymi krajinami sa Slovensko nachádza približne v strede: predpokladá sa teda, že Slovenky, ktoré sa narodia dnes, sa dožijú priemerne 77 rokov, rovnako ako Češky alebo Maďarky. O niečo viac (79 rokov) sa dožijú Poľky a najdlhšie sa pravdepodobne dožijú ženy zo škandinávskych krajín a vyspelých európskych krajín ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko, susedné Rakúsko…
V porovnaní očakávanej dĺžky života ženy vo veku 65 rokov sme však na tom horšie. Ide teda o odhad, koľko sa asi dožije žena, ktorá má tento rok 65 rokov. Žiaľ, v tomto bode sú na tom Slovenky horšie ako Češky a Poľky (tie sa dožijú v priemere o 2 roky viac), Rakúšanky či Talianky (žijú o 5 rokov dlhšie)a dokonca horšie aj ako Nemky alebo Chorvátky (dožijú sa v priemere o 4 roky viac).
Uvedené údaje sú z roku 2007. Ak porovnáme priemerný vek, ktorého sa ženy dožijú v zdraví, Slovenky sú na chvoste štatistiky OECD. (Mimochodom, v prípade mužov v spomínaných krajinách sú štatistiky menej pozitívne, pretože celosvetovo sa muži dožívajú nižšieho veku než ženy. Horšie než slovenskí muži sú na tom Maďari.) Ak by sme vyhodnotili celkové čísla týchto štatistík, zistili by sme, že Slovensko je, žiaľ, na spodnej strane rebríčka a oproti iným krajinám sa nám dostatočne nepodarilo tento stav zvrátiť ani v priebehu uplynulých 15 rokov. Samozrejme, vyvstáva preto otázka, čo robíme zle.
Kde robíme chybu?
Pri hľadaní odpovede treba vziať do úvahy množstvo financií investovaných na zdravotnú starostlivosť a celkový zdravotný stav obyvateľov. Napríklad, pri porovnaní celkových investícií dáva Slovensko do zdravotného systému približne rovnaký balík ako Česká republika – a dokonca viac ako Poľsko. Avšak efektivita zdravotného systému je u nás nižšia než v spomínaných krajinách.
Ukazuje sa, že celkový zdravotný stav obyvateľov Slovenska sa od r. 1993 zlepšuje, najmä v porovnaní zdravia žien a počtu úmrtí, ktorým sa dalo predísť tak zmenou životného štýlu (fajčenie, alkohol, strava, pohyb), ako aj liečbou (dostupnosť zdravotníckych služieb a modernej liečby). Je však potrebné upozorniť, že zlepšenie zdravotného stavu sa nedeje dostatočne rýchlo a Slovensko stále viac zaostáva za priemerom Európy. Rozdiely v zdravotnom stave populácie SR a EÚ sa neustále prehlbujú. Regionálne rozdiely v zdravotných parametroch slovenskej populácie naznačujú, že regióny s najväčšou nezamestnanosťou majú:
• najhoršie zdravotné parametre,
• najhorší vplyv životného štýlu na zdravie,
• najhoršiu zdravotnú dostupnosť a jej kvalitu a najhoršiu spoluprácu pacienta pri liečbe.
Ako môžeme situáciu zlepšiť?
Vyriešiť hlavolam zdravotnej starostlivosti nie je jednoduché. Nazdávam sa však, že základom akéhokoľvek riešenia je nezastupiteľná zodpovednosť občana a pacienta za svoj zdravotný stav, jeho nárokovanie si na kvalitnú zdravotnú starostlivosť a kontrolu jej kvality, nárokovanie si na sprístupnenie relevantných informácií týkajúcich sa zdravotníctva a ich zrozumiteľnosti a transparentnosti pre občana. Pacienti by mali dôraznejšie tlačiť tak na dostupnosť informácií a kvalitu služieb, ako aj na dodržiavanie vlastného zdravého životného štýlu. Nie je možné očakávať, že budeme zle žiť a „niekto sa o nás postará“.
Vizitka
Doc. PharmDr. Juraj Sýkora, CSc. je prednostom Ústavu farmácie LF SZU a členom prezídia Slovenskej lekárnickej komory. Pôsobil ako klinický farmaceut v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Bratislave, odborný asistent Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov, viedol nemocničnú lekáreň v Národnom onkologickom ústave, pôsobil ako radca v sekcii farmácie Ministerstva zdravotníctva SR.
