InterviewTohtoročná držiteľka diváckej ceny OTO, herečka Zuzana Šebová, po konzervatóriu účinkovala v divadlách GUnaGU, L+S, Elladanse, v Trnavskom divadle. Zahrala si úlohu Inči v Paneláku, poznáme ju aj zo seriálu Horná Dolná, hrá v zábavných reláciách Haló, či Kredenc.
Jej životným, i častým hereckým partnerom, je herec Michal Kubovčík. Rozhodne cudzie, jej nie je dobrovoľníctvo – je jednou z tvárí bratislavskej chránenej kaviarničky s veľkým srdcom, Café Luxor. Oslovila som ju na krátky, neformálny letný rozhovor.
Ideálne miesta, kde byť v horúčave, a nespáliť sa. Prezradíte?
Rada som, samozrejme, niekde pri vode, v tieni. Keď máme čas, oddychujem v okolí Dunaja, pri mori. Alebo chládok je aj v divadle, najviac v divadelnej šatni (úsmev).
Natieram sa vysokým UV faktorom, nosím klobúk. Tým, že točíme veľakrát aj v exteriéri, na priamom slnku sme aj niekoľko hodín. Mám na pamäti, že som herečka – chránim si hlavne tvár.
V Hornej Dolnej hráte krčmárku. Aký je váš vzťah k alkoholu?
Minimálny. Raz za čas si dám dva deci vínka, keď sme s priateľmi, alkoholu neholdujem. K úlohe krčmárky – nebrigádovala som v tejto brandži, akurát sme sa pred natáčaním rozprávali o tom, ako by to malo vyzerať, keď budem držať krígle v ruke. Našťastie, čapovať tam nemusím, vždy mi to len nalejú a strčia do ruky. Potom sa s tým pokúšam kráčať…
Adrenalín pri natáčaní, skúškach. Zažili ste „úrazové“ scény?
Nejaké áno. Aj keď osobne adrenalín v živote nemusím. Trošku som pišťala, keď som mala zo skrine skočiť na kolegu Ďuriho Kemku. Videla som, aký je útlučký, chudučký, a mala som z toho strašný stres, že sa prizabijem. A oni, že – veď oňho sa pribrzdíš… Čo potom ale on, chudák…? Chvíľku som tam hore sedela, nešťastná, a naberala odvahu…
Adrenalín sme mali aj s Peťkou Polnišovou, keď sme natáčali posledné Cuky a Luky. Išli sme po vode na kajakoch, to bolo tiež veselé… My to máme tak, že pud sebazáchovy v rámci hrania – skoro žiaden. Človek si až potom veľa vecí uvedomí, že si to mohol nejako „ošetriť“ dopredu.
Videli ste film o živote astrofyzika s ALS Stephena Hawkinga…
Film, ktorý ma veľmi pocitovo zasiahol. Nevedela som detaily o jeho živote, takže ma prekvapilo, s čím všetkým sa musel stretnúť, čo riešil. Herec Eddie Redmayne to zvládol, tohtoročný Oscar za rolu v Teórii všetkého mu určite patrí. Dá sa na niektoré veci pripraviť, odpozorovať, ale ním to vyslovene prešlo… K chorobe ALS – je hrozné, že sa to stále zhoršuje a zhoršuje, a neviete to zastaviť.
Strach zo zubnej vŕtačky a odberov krvi. Poznáte ho, či nie?
Jasné, poznám. Prekonať sa, raz za čas musím, ale ja sa strašne bojím bolesti. Keď mi idú brať krv, je to vybojované, o zubárovi ani nehovorím. Niekedy si v duchu hovorím – pre Boha, veď si už dospelá! Mám to tak – údajne – od detstva. Asi mi to zostalo…
Vaše „Kristove“ roky a život v páre. Ide to k sebe?
Tak…myslím si, že najvyšší čas (smiech). Určite je príjemné, keď s niekým ste, a plánujete si aj veci ďalej. Prvýkrát sme sa s Miškom stretli pri Paneláku, chcela som ho tam dávať „do pohody“, no nebolo treba…
Na pľaci máme veľa textov a príprav, koncentrujeme sa, nie je čas na iné, ide to strašne rýchlo. Je ale fajn, že ho tam mám pri sebe. Tým, že obidvaja nemáme „klasické povolanie“, a každý náš deň je iný, a vieme sa v tom pochopiť a zladiť, je to super.
Nastavovať sa emocionálne na nové, iné role… Je to výzva?
Určite áno, patrí to k herectvu. O tom to je, že robíte stále niečo nové. Idete z postavy do postavy, jedno predstavenie sa skončí, príde ďalšie. To, o čo sa snažím, je – zahrať vždy dobre.
Fotografie: online archív televízie JOJ
