(Zdroj foto: Adobestock.com)
Správne zrážanie krvi je pre naše zdravie nevyhnutná. Nie vždy však všetko funguje tak, ako má.
Ako vyzerá hemostáza – správne zrážanie krvi?
Čo všetko musí prebehnúť, aby nám z rany prestala tiecť krv?
Čo nefunguje pri hemofílii A, B, C, von Willebrandovej chorobe alebo poruchách pečene?
Zrážanie krvi – problémy spôsobuje slabá aj nadmerná zrážanlivosť
Ak vás trápi slabá zrážanlivosť krvi, môžete dlhšie a nadmerne krvácať aj z menšieho poranenia alebo mať po tele modriny, z času na čas krvácať z nosa či ďasien a možno máte zníženú hladinu železa a hemoglobínu.
Môžete mať aj opačný problém. Nadmerná zrážanlivosť krvi tiež ohrozuje vaše zdravie. Ak máte sklon k tvorbe krvných zrazenín, ste ohrození infarktom, cievnou mozgovou príhodou či embóliou.
Ak ste žena a trápia vás trombofilné stavy, čiže sklon k tvorbe krvných zrazenín, môžete mať aj ťažkosti s otehotnením či donosením dieťatka.
Opakované potraty by ženu mali priviesť k hematológovi, ktorý podrobne vyšetrí zrážanlivosť krvi.
Ako prebieha zrážanie krvi?
Zrážanie krvi je viacstupňový proces a jednotlivé deje na seba nadväzujú. Ak v niektorom kroku nastane porucha, výsledok je ohrozený a často nedostatočný.
Aké procesy sa odohrajú pri poranení cievy?
Ak sa poraníte a krvácate, znamená to, že došlo k narušeniu cievnej steny a krv z nej vyteká von. Ak je poškodená tepna, krv vyteká pod tlakom silnejšie, z rany strieka.
Pri poškodení žily krv vyteká voľne. Naše telo v takejto situácii spustí okamžitý signál, na ktorý nadviažu jednotlivé kroky v procese zrážania krvi.
Ako prebieha hemostáza?
Ihneď po narušení cievnej steny naše telo vydá reflexný signál na stiahnutie cievy (vazokonstrikcia). Už tohto deja sa zúčastňujú jednak nervy prenášajúce reflexný impulz, ako aj chemické látky z trombocytov – krvných doštičiek.
Pri veľkej cieve sa krvácanie spontánne nezastaví, ale je potrebný tlak zvonku. Preto prvá pomoc pri krvácaní spočíva najmä v urýchlenom stlačení poranenej cievy.
Stredne veľké a malé cievy pri hemostáze využívajú spomínané reflexné stiahnutie cievnej steny a k hemostáze zvyčajne dochádza aj bez pôsobenia vonkajšieho tlaku.
Najdrobnejšie cievky – kapiláry a venuly – nedokážu stiahnuť svoju stenu, pretože nemajú vrstvu svaloviny. Prípadnú dierku v ich stene upchajú trombocyty.
Zrážanie krvi: Aké sú funkcie a význam trombocytov?
Trombocyty, krvné doštičky, sú kľúčovými krvnými bunkami pri zrážaní krvi. Kým telo nevyšle signál, že treba krv zrážať, trombocyty voľne plávajú v krvi. Okamžite však reagujú na signály, ktoré vysiela porušená cievna stena.
Okoloidúci trombocyt sa „prilepí“ na vlákna kolagénu, ktoré sa pri poranení cievy odhalia. V závislosti od veľkosti poranenia však trvá nejaký čas, kým sa krvácanie úplne zastaví. Aby sa trombocyt dokázal „prilepiť“ na kolagén, potrebuje von Willebrandov faktor.
Hneď ako sa trombocyt prilepí, zmení svoj tvar. Z plochej doštičky sa stane guľôčka, ktorá vytvára výbežky. So značnou dávkou fantázie si možno predstaviť, že vystiera „ruky“, aby získala kontakt s ostatnými trombocytmi.
Trombocyty sa takto „pochytajú za ruky“ a vytvoria zhluk. Toto sa deje za pomoci ďalších biochemických faktorov v našej krvi, ktoré sa aktivujú. Zhlukovanie trombocytov sprostredkuje faktor I.
Už nahromadené trombocyty vytvárajú nestabilnú zátku, ktorá provizórne bráni krvácaniu. Voláme ju primárny alebo biely trombus.
Ak trombocyty nie sú v poriadku alebo ich je príliš málo, môžete trpieť krvácavými stavmi. Príčinou bývajú napríklad autoimunitné choroby.
Ak chýba v tele von Willebrandov faktor, prípadne je nefunkčný, vzniká von Willebrandova choroba. Výsledkom býva zlá zrážanlivosť krvi, najmä pri poranení.
Načo sú koagulačné faktory?
Samotné zrážanie krvi, koagulácia, prebieha za účasti koagulačných faktorov. Koaguláciu spustí tkanivový faktor. Vytvára ho poranené tkanivo.
Okrem toho koaguláciu spúšťa aj reakcia krvi s mimocievnym prostredím, ktoré obsahuje molekuly so záporným nábojom.
Po tejto aktivácii sa aktivuje kaskáda koagulačných faktorov. Tieto faktory plávajú v našej krvi v neaktívnej forme, no v prípade ich postupnej aktivácie vznikne fibrín. Jeho molekuly vytvoria vláknitú sieť. Tá slúži na zachytenie červených a bielych krviniek a vytvorenie pevnej zátky – sekundárneho, červeného trombu.
Vznik fibrínu je veľmi náročným dejom, ktorého sa zúčastňuje 13 základných koagulačných faktorov. Okrem nich do reakcie vstupujú iné, pomocné molekuly. Kdekoľvek môže nastať porucha.
Zložitosť týchto dejov však umožňuje nášmu telu veľmi jemne regulovať celý proces. Reflexné stiahnutie cievy, zhlukovanie trombocytov, ako aj aktivácia koagulačných faktorov prebiehajú súčasne.
Ak chýba faktor VIII, vzniká hemofília A. V prípade, že chýba faktor IX, vznikne hemofília B.
Hemofília C je výsledkom chýbajúceho faktora XI.
Okrem týchto faktorov poznáme aj ochorenia, pri ktorých chýba fibrinogén, faktory II a V, faktor VII, X, XII (ten je bezpríznakový), kombinovaný deficit faktora V a VIII, chýbanie faktora XIII. Tieto deficity sa prejavujú rôznym sklonom ku krvácaniu, predĺženým krvácaním, krvácaním z nosa či ďasien a podobne.
Fibrinolýza – keď už stačí
V rozprávke „Hrnček var!“ sa ukázalo, že všetkého veľa škodí. Hrnček navaril priveľa kaše, ktorá vytekala z domčeka a zaplavila dedinu. Podobne by to bolo aj pri nekontrolovanej tvorbe krvnej zrazeniny. Naše telo za normálnych okolností našťastie dokáže včas povedať: „Dosť!“
Je dôležité, aby rast trombu bol kontrolovaný. V opačnom prípade by prerástol do vnútra cievy a upchal ju. Došlo by k trombóze a zastaveniu prietoku krvi do tkaniva, ktoré daná cieva zásobuje. Vznikol by tak infarkt.
Keď je trombus dostatočný, telo vyšle signál. Začne sa znižovať aktívna činnosť doštičiek, vytvorená zátka je rozpúšťaná enzýmom plazmínom.
Plazmín čaká v trombe už od začiatku jeho tvorby. Je v neaktívnej forme, akoby v zálohe. Jeho aktivácia prebehne v správny čas vďaka látkam, ktoré sa postupne uvoľňujú z okolitého tkaniva. Porušenú cievu potom zacelí väzivové tkanivo a krvácanie sa zastaví.
Zdroje
https://www.wikiskripta.eu/w/Koagula%C4%8Dn%C3%AD_faktory
