Košice 7. júla (TASR) – Nadmerné teplo na pracoviskách môže ohroziť zdravie zamestnancov či spôsobiť zdravotné problémy. Za bezpečnosť a zdravie zamestnancov vždy zodpovedá zamestnávateľ, ktorý musí zabezpečiť vhodné pracovné podmienky na ochranu ich zdravia. Upozorňuje na to Národný inšpektorát práce (NIP) v Košiciach a Úrad verejného zdravotníctva SR. Na podmienky na pracoviskách z pohľadu vhodnej teploty dozerajú inšpektori práce a regionálne úrady verejného zdravotníctva. Obe inštitúcie sa v najbližších mesiacoch na túto oblasť zamerajú pozornejšie.
„Zamestnávateľ musí bezplatne zabezpečiť zamestnancom pitný režim, na to musí mať vypracovaný vnútorný predpis a tento predpis musí dodržiavať. Na zabezpečenie pitného režimu pre zamestnancov vo väčšine prípadov stačí napríklad aj prístup k bežnej pitnej vode z verejnej vodovodnej siete na mieste výkonu práce,“ uviedla Daniela Gecelovská z NIP. Zo skúseností inšpekcie práce vyplýva, že dodržiavanie tohto predpisu zo strany zamestnávateľov je na dostatočnej úrovni.
Hlavný hygienik SR Gabriel Šimko zdôraznil, že v odôvodnených prípadoch má zamestnávateľ poskytovať tiež nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňajú aj minerálne látky stratené potením. „Pri zistení nedostatkov sa zamestnávateľom snažíme poskytnúť odborné poradenstvo, dôležitú úlohu v oblasti ochrany zdravia zamestnancov by však mali zohrávať pracovné zdravotné služby, ktoré zamestnávateľovi poskytujú odborné poradenské služby v oblasti ochrany zdravia pri práci.“
Vysoké teploty na pracoviskách môžu viesť k únave a zhoršeniu pozornosti zamestnanca, čo môže vyústiť aj do pracovného úrazu či inému poškodeniu zdravia.
„K povolaniam, v ktorých sú zamestnanci podľa skúseností inšpekcie práce najviac vystavení letným horúčavám, patria napríklad sezónni pracovníci v poľnohospodárstve, stavební robotníci, žeriavnici či vodiči nákladných vozidiel bez klimatizácie,“ informoval dnes TASR hovorca NIP Igor Holéczy.
Okrem pitného režimu by mal podľa neho zamestnávateľ v čase horúčav pristúpiť aj k technickým alebo organizačným opatreniam. „K technickým patrí napríklad vzduchotechnika či klimatizácia. K organizačným zas úprava pracovného času, napríklad posunutie začiatku pracovnej doby na skoršie ranné hodiny, zaraďovanie prestávok, prípadne skrátenie pracovného času,“ doplnil Holéczy.
