Bratislava 24. marca (TASR) – Príčiny vzniku pľúcnej artériovej hypertenzie nie sú presne známe. „Je to choroba, ktorej presnú príčinu nepoznáme. Súhrou vrodenej dispozície a pôsobenia vonkajších činiteľov nastáva postupné zužovanie drobných pľúcnych tepien a zmnoženie buniek v ich stene. Pravá komora srdca musí preto pracovať pod čoraz väčším tlakom, aby cez tieto zúžené cievy pretlačila dostatočné množstvo krvi, ktorá sa musí v pľúcach okysličiť. Neskôr toto preťaženie nezvládne a zlyhá – stratí svoju pumpovaciu schopnosť,“ priblížil špecialista na pľúcnu artériovú hypertenziu Martin Luknár.
Pľúcna artériová hypertenzia je v populácii zriedkavá a mnoho lekárov sa s ňou počas svojej odbornej praxe preto podľa jeho slov nestretne. Poukázal na to, že príznaky sa podobajú príznakom iných chorôb dýchacej sústavy, srdca a ďalších orgánov, ktoré sú bežnejšie, ako astma, chronická bronchitída či ischemická choroba srdca. „Preto sa na možnosť pľúcnej artériovej hypertenzie častokrát nemyslí. Na túto chorobu sa treba zamerať vtedy, ak má pacient napríklad neprimeranú dýchavicu pri telesnej námahe, no ani pri bežnej liečbe, ktorú odporučí kardiológ či pneumológ, príznaky neustúpia, alebo v prípade, že výsledky bežných vyšetrení nevysvetlia pôvod ťažkostí pacienta,“ vysvetlil.
Tlak v pľúcnych tepnách zatiaľ lekári nevedia odmerať bežným tlakomerom, ako je to pri tzv. systémovej artériovej hypertenzii, teda bežnom vysokom tlaku. „Stanovenie presnej diagnózy si vyžaduje katetrizáciu, zavedenie tenkej hadičky – katétra – cez žilu až do pľúcneho riečiska. Je to však krátky výkon, ktorý sa vykonáva bez celkovej anestézie a trvá niekoľko minút. Okrem toho je potrebných viacero doplňujúcich vyšetrení, bez ktorých nie sme schopní stanoviť diagnózu ani podávať správnu liečbu,“ priblížil Luknár.
Liečba pľúcnej artériovej hypertenzie je finančne náročná. Pri nesprávnej indikácii však môže pacienta poškodiť. Preto ostáva obmedzená na lekárov špecializovaného centra a podlieha prísnej regulácii zo strany zdravotných poisťovní. „Bohužiaľ, lekár dnes musí stráviť veľa času zložitou administratívou spojenou s častým žiadaním o súhlas zdravotnej poisťovne s liečbou, čo ho oberá o čas a energiu, ktoré by mohol venovať starostlivosti o pacientov a vlastnému vzdelávaniu,“ poznamenal Luknár. Ako problém tiež vníma nejasnú legislatívu o klinických štúdiách.
