Bratislava 3. októbra (TASR) – Za posledných 200 rokov sa podľa niektorých sledovaní zdvojnásobila priemerná dĺžka života. Podľa správy OSN sa celosvetová priemerná dĺžka života zvýšila zo 47 rokov vypočítaných za obdobie 1950-1955 na 68 rokov v období 2005-2010, čo predstavuje skoro 1,5-násobný nárast.
Čím rýchlejšie starne populácia, tým rýchlejšie narastá počet ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou, konštatovala dnes na stretnutí s novinármi zástupkyňa Nadácie Memory a tajomníčka Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti Alžbeta Veselá v súvislosti s blížiacim sa Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012.
Podľa Alzheimer’s Disease International žije vo svete 36 miliónov ľudí s demenciou. Alhzeimer Europe uvádza, že v Európe trpí Alzheimerovou chorobou a inými demenciami 7,3 milióna obyvateľov a na Slovensku sa predpokladá okolo 50.000 ľudí s týmto ochorením.
Na summite OSN o neprenosných chorobách pred dvomi týždňami prijali vyhlásenie, ktoré priradilo Alzheimerovu chorobu ako piatu k štvorici najzávažnejších ochorení (diabetes, rakovina, ochorenia pľúc a kardiovaskulárne ochorenia), informovala Veselá. Pripomenula, že Alzheimerova choroba je zatiaľ nevyliečiteľné ochorenie, ale v súčasnosti dostupná terapia a dodržiavanie zásad aktívneho starnutia môžu prepuknutiu tohto ochorenia zabrániť, alebo ho oddialiť.
Európsky parlament vyzýva preto všetky štáty, aby podporou koncepcie „zdravého životného štýlu pre zdravý mozog“ poskytovali občanom informácie o správnej životospráve, ktorá môže oddialiť, resp. zabrániť prepuknutiu Alzheimerovej choroby a ďalších demencií.
Medzi zásady aktívneho starnutia patrí – celoživotné vzdelávanie, zdravé stravovanie s dostatočným množstvom zeleniny, ovocia, rýb, orechov, s obmedzením tukov, dostatok pohybu, udržiavanie sociálnych a spoločenských vzťahov, dobrá komunikácia v rodine, byť zvedavý celý život za účelom získavania nových informácií a podnetov pre cvičenie pamäti. V tomto kontexte Alžbeta Veselá doplnila, že vzdelávanie počas mladosti a dospelosti a následné celoživotné vzdelávanie a záujem o nové informácie vytvára kognitívnu rezervu pre náš mozog. Čím väčšiu kognitívnu rezervu si vytvoríme, tým viac môžeme ovplyvniť klinické prejavy Alzheimerovej choroby. Túto informáciu treba vštepovať už mladej generácii.
V súvislosti so zdravým stravovaním a dostatkom pohybu Veselá pripomenula, že po 45. roku života by človek mal znížiť o 15 percent príjem potravín a snažiť sa udržať si optimálnu váhu. Denne je vhodná 40- až 60-minútová prechádzka alebo 20-minútová rýchla chôdza a krátka ranná rozcvička s hlbokými nádychmi.
