Prevencia
PríznakyVraví sa, že láska ide cez žalúdok. V skutočnosti v ňom vznikajú nielen milostné pocity, ale aj dobrá a zlá nálada.
Mikrobiológ Mark Lyte z Texaskej univerzity vo svojom výskume zistil, že v tráviacom trakte sa neodohráva len akési milostné „mravčenie“, ale aj celková nálada. Lyte sa zameral na to, či a ako tieto baktérie „komunikujú“ s nervovým systémom. Presnejšie, či na „komunikáciu“ používajú podobné neurochemické reakcie, akými sa šíria informácie medzi neurónmi v mozgu.
Záujem o črevnú mikroflóru sa uňho prehĺbil najmä od roku 2007, keď bol v USA spustený projekt Ľudský mikrobióm, ktorého ambíciou je katalogizácia všetkých mikroogranizmov, žijúcich v našom tele. V črevách sa totiž nachádza množstvo prospešných baktérií.
Črevné baktérie produkujú rôzne látky, ktoré nám pomáhajú rozložiť a stráviť potravu. Ich nadbytok (alebo nerovnováha medzi nimi) sa však spája so zápalovými procesmi čriev, s obezitou, a inými ochoreniami. A nie je to tak dávno, čo vedcov začalo zaujímať aj to, ako tieto baktérie komunikujú.
Čo ukázal výskum na myšiach
Potvrdilo sa, že črevné baktérie produkujú aj také látky, aké na komunikáciu používajú nervové bunky – dopamín, serotonín, kyselinu 4-aminobutánovú (GABA). Serotonín a dopamín v črevách (okrem iného) regulujú náš pocit hladu alebo sýtosti. Napríklad práve GABA je hlavným inhibičným neurotransmiterom v nervovom systéme všetkých cicavcov.
Ukazuje sa, že pomer určitých baktérií v tráviacom trakte (a množstvo látok, ktoré produkujú) má vplyv na výskyt depresie a úzkosti. Čiže nie je to len tak, že depresia nám zhoršuje trávenie a môže spôsobiť problémy so žalúdkom, platí to aj opačne – črevná nerovnováha môže vplývať na náladu.
Záujem amerického mikrobiológa o endokrinológiu v črevách pritom vyústil do zaujímavej hypotézy: niektoré psychiatrické ochorenia, vyskytujúce sa u detí (úzkosť, autizmus, depresia, hyperaktivita), sa spájajú s určitými genetickými, ale aj gastrointestinálnymi abnormalitami. Inými slovami, čo ak by psychiatrická liečba mohla spočívať aj v zmene črevnej flóry?
Tejto téme sa venujú aj viaceré iné vedecké tímy, okrem iného v Nórsku, Kanade a Írsku. No práve spolupráca kanadských a írskych vedcov dokázala, že významnú úlohu tu môžu zohrávať laktobacily.
Vedci to dokázali na pomerne krutom (no dúfajme, že zmysluplnom) teste – „plávaj ako o život“. Test spočíval v tom, že počas šiestich minút nechali myši plávať vo voľnom priestore, a merali, ako dlho budú plávať zo všetkých síl, respektíve, kedy zistia, že sa im nepodarí ani dosiahnuť na dno, ani vyplávať na breh, a tak začnú odovzdane splývať na vode…
Ukázalo sa, že myši, ktoré mali viac laktobacilov, vydržali plávať dlhšie a pokojnejšie, pričom sa javili uvoľnenejšie.
Prirodzene, popis presných mechanizmov komunikácie „medzi bruchom a hlavou“, ešte nie je ukončený. Ale jedna správa je už viac než istá: ak vás trápia výkyvy nálady, depresia alebo úzkosť, cesta k dlhodobému zlepšeniu nevedie cez zajedanie stresu sladkosťami.
Máme teda o dôvod viac, naložiť si do nákupnej tašky čerstvú zeleninu a ovocie.
Ilustračné fotografie
Tento článok vyšiel v tohtoročnom Neuro magazíne číslo 2. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
