Click here!

Výživový doplnok nie je liek

Lekárne nie sú výdajňami liekov na recept v nudných škatuľkách. Pulty majú plné farieb – liekov, drogériového tovaru, vitamínov a výživových doplnkov. Najmä posledne menované na nás denne striehnu aj v televíznych reklamách. Netreba na ne recept, a reklama sľubuje, že pomôžu. A mnohí si povedia, že liekmi sa „napchávať“ predsa nebudú.

Lekári však upozorňujú: naozaj ľudia vedia, čo si väčšinou sami naordinujú? Naozaj čítajú príbalový leták a držia sa pokynov? Zlý prístup k niektorým ochoreniam môže mať závažné negatívne dôsledky. V čom je rozdiel?

„Medzi skutočnými liekmi a výživovými doplnkami sú zásadné rozdiely, ktoré dokonca určuje aj zákon. Každý výrobok slúži na niečo iné a v starostlivosti o zdravie má iné miesto,“ vysvetľuje JUDr. Pavol Cvik. Podľa zákona o potravinách: „… výživové doplnky…sa na základe svojho osobitného zloženia alebo osobitného spôsobu výroby odlišujú od ostatných potravín, sú vhodné na daný účel výživy a zodpovedajú osobitným potrebám výživy určitých skupín obyvateľstva.” Výživové doplnky nemajú slúžiť na liečbu pri závažných ochoreniach.

„Sú určené ľuďom, ktorí neprijímajú dostatok živín v strave alebo majú zvýšené nároky na živiny,“ vysvetľuje právnik. Do tejto skupiny patria vrcholoví športovci, tehotné ženy, ťažko pracujúci, alebo ľudia pracujúci pod stresom atď. Doplnky výživy nie sú určené na liečbu alebo prevenciu. Ich nezodpovedné užívanie môže mať negatívne dôsledky na zdravie pacienta.

VÝŽIVOVÝ DOPLNOK MÔŽE AJ UŠKODIŤ!

Názory laikov na užívanie výživových doplnkov sú rôzne. U niektorých fungujú ako placebo, iní odmietajú medikamentóznu liečbu a nahradia ju výživovými doplnkami – a niektorým naozaj doplnky naozaj zaberú, lebo im doplnia chýbajúcu výživovú látku, teda splnia svoj účel. Časť výživových doplnkov však nemusí mať podporné účinky. Veľmi dôležité je dodržiavať dávkovanie!

„Ak sa v návode píše, že odporúčaná dávka je jedna tabletka denne, má to byť naozaj jedna tableta za deň,“ zdôrazňuje doc. PharmDr. Juraj Sýkora, farmakológ, prednosta Ústavu farmácie LF SZU. Stáva sa tiež, že výživový doplnok nemá očakávaný efekt. Niektorí výrobcovia si napríklad „pomýlia“ množstvo účinnej látky o jednu desatinnú čiarku a zistí sa, že namiesto 0,5 mg produkt obsahuje len 0,05 mg podpornej látky. Je tiež možné, že nadmerné užitie doplnku môže nepriaznivo pôsobiť na zdravotný stav človeka, spôsobiť  vážne problémy.

Výživové doplnky sú vlastne potraviny na doplnenie prirodzenej stravy; sú to koncentrované zdroje živín, vitamínov, minerálnych alebo iných látok s výživovým alebo fyziologickým účinkom (potravinový kódex). Ak je naša strava vyvážená, rozmanitá, s dostatkom potrebných živín a máme zdravý životný štýl, žiadne doplnky nepotrebujeme. Svoje opodstatnenie majú iba v spomínaných prípadoch.

Povolenie na ich predaj vydáva Úrad verejného zdravotníctva. Ten však len skúma, či je výrobok zdravotne vyhovujúci. Nekontroluje ani kvalitatívnu, ani kvantitatívnu vlastnosť výrobku. „Priemerné hodnoty živín alebo látok s výživovým alebo fyziologickým účinkom deklaruje len výrobca a úrady dozerajúce na bezpečnosť potravín,“ konštatuje J. Sýkora. „Musia byť zdravotne neškodné, ale nie sú kontrolované tak prísne, ako je to pri liekoch.“

LIEKY

Už samotný názov vzbudzuje rešpekt. Definícia: Liek je liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok upravených technologickým procesom, ktoré majú chrániť pred chorobami, liečiť a diagnostikovať choroby a ovplyvňovať fyziologické funkcie. Liek obsahuje farmakologicky účinné množstvá liečivých látok, ich obsah je prísne definovaný a kontrolovaný národnými aj medzinárodnými orgánmi. Pred uvedením na trh musí každý liek prejsť nie jednoduchým schvaľovacím procesom. Výrobca liekov musí mať povolenie a spĺňať kritériá na správnu výrobu liekov, musí byt zabezpečená vstupná aj výstupná kontrola. Účinná látka musí byť v presne stanovenom množstve a overená klinickými štúdiami. Štátny ústav pre kontrolu liečiv pridelí lieku registračné číslo, ktoré musí mat uvedené na obale. Bez tohto čísla nie je liek liekom, ale potravinovým doplnkom.

ŽILY DOPLNKAMI NEVYLIEČITE

Podľa gastroenterológa doc. MUDr. Ladislava Kuželu, PhD. je často podceňovaným ochorením, pri ktorom si pacienti myslia, že si ho vyliečia sami – výživovým doplnkom, chronické ochorenie žíl. „Na Slovensku sa robil tento rok prvý sonografický skríning chronického žilového ochorenia. Výsledky boli alarmujúce,“ uvádza L. Kužela. „Až u 73 % Slovákov diagnostikovali klinické známky chronickej žilovej nedostatočnosti, čo znamená, že len 27 % Slovákov má žily na nohách zdravé!“ Podľa výsledkov až 55 % Slovákov má závažnejšie formy žilového ochorenia, ktoré si vyžadujú serióznu liečbu príčiny ochorenia. „Ochorenie pritom nemusí byt výrazne viditeľné, ultrazvukové vyšetrenie môže odhaliť aj ´neviditeľné´ poškodenie v žilovom systéme. To môže bez liečby viesť k závažným komplikáciám, ako je vred predkolenia alebo zápal žilovej steny. Tieto ochorenia treba liečiť liekmi na základe vyšetrení odborníka a nie žiadnymi voľno predajnými mastičkami, gélmi či vitamínmi,“ upozorňuje MUDr. František Žernovický, angiológ z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.

HEMOROIDY

Zlatá žila – hemoroidy, sú vlastne rozšírené žily konečníka. Hlavnými príznakmi sú bolesť  a krv. Sú ďalším z ochorení, ktoré si ľudia často neadekvátne liečia. Postihujú viac ako 50 % ľudí nad 50 rokov. Najčastejšími domácimi receptami sú svojpomocné lokálne prípravky. „Neuvedomujú si však, že súčasťou liečby každého pacienta má byť aj celková perorálna liečba vhodným venotonickým (cievy rozširujúcim) liekom. Cieľom liečby je skrátenie práceneschopnosti a zmiernenie sprievodných javov ochorenia,“ vysvetľuje L. Kužela. „Pri rozhodovaní o výbere liečby hemoroidov je nevyhnutné rešpektovať konkrétneho pacienta a zabrániť, aby na skutočné ochorenie používal neškodný, ale zato málo účinný výživový doplnok, keď je k dispozícii účinný a bezpečný liek,“ dodáva odborník.

O ZDRAVIE SA NESTARÁME

Do minuloročného veľkého online prieskumu o zdraví a lekárenskej starostlivosti sa zapojilo vyše 8000 respondentov. Prieskum realizovala spoločnosť Centrum Holdings v spolupráci s farmaceutickou fakultou UK v Bratislave. Len 13 % opýtaných v dotazníku uviedlo, že pravidelne športujú, 36 % uviedlo, že pre svoje zdravie si dopraje dostatok spánku.

JEDNA ŠTVRTINA ÚČASTNÍKOV SI KUPUJE VITAMÍNY A VÝŽIVOVÉ DOPLNKY

Za najčastejšiu prekážku zdravého životného štýlu označili účastníci prieskumu nedostatok financií (34 %) a stres súvisiaci s pracovným vyťažením (30 %). Viac ako tri štvrtiny zúčastnených pripúšťa, že minimálne raz do roka majú vírusové ochorenie (chrípka a pod.) alebo prechladnutie. Jedna štvrtina tieto zdravotné problémy však „rozchodí“, iba 17 % navštívi lekára, takmer polovica (49 %) využíva ponuku voľno predajných liekov v lekárni.

NÁVŠTEVA LEKÁRNE

Iba 6 % uvádza, že v ostatnom období neboli v lekárni. Najčastejším dôvodom pre návštevu lekárne je podľa odpovedí respondentov výber liekov na predpis (32 %) a nákup voľno predajných liekov podľa vlastného výberu (20 %). Napriek tomu, že približne polovica opýtaných uvádza, že lekárnici podávajú návštevníkom dostatok informácií, až 40 % z nich by uvítalo aktívnejší prístup. Iba jedno percento uviedlo, že sa lekárnik sám opýtal na zdravotný stav, len 2 percentá respondentov si však myslia, že úlohou lekárnika je „predsa nediskutovať“.

Pridaj komentár