Úzkostná porucha alebo len bežná úzkosť: Aký je medzi nimi rozdiel?

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Slová úzkosť a depresia často nepoužívame správne. Už pri pocitoch smútku hovoríme, že máme „depku“. Keď máme z niečoho stres, hovoríme o úzkostiach. Skutočné depresie a úzkostné stavy sú však niečo iné. Úzkosti sú bežné, a i keď nie sú príjemné, netrvajú dlho. Súvisia len s aktuálnou udalosťou. Úzkostná porucha je vážnejší stav, ktorý diagnostikuje a lieči psychiater v spolupráci s psychoterapeutom. Na druhej strane tieto problémy netreba ani podceňovať. Ako rozumieť zvláštnym reakciám tela? Kedy by ste mali vyhľadať lekára?

Čo je vlastne úzkosť?
Kedy sa z úzkosti stane úzkostná porucha?
Aké sú príznaky chorobnej úzkosti?
Čo zhoršuje úzkosť, čomu sa vyhnúť?
Kedy vyhľadať lekára?
Poznáte triky proti úzkosti?

Za posledný rok sa na Slovensku zvýšil počet úzkostných porúch trojnásobne. Narastá predovšetkým počet pacientov z mladších vekových kategórií – mladých dospelých, študentov, ale aj detí. Na psychickom zdraví sa podpisuje obdobie, ktoré trávime zatvorení medzi štyrmi stenami, prakticky bez spoločenského života. Zmenil sa spôsob práce i výučby, čo tiež vyvoláva u mnohých nadmerný stres.

Čo je to úzkosť?

Úzkosť je charakterizovaná ako nepríjemný pocit obáv a strachu. Je to však bežná a prirodzená reakcia na nebezpečné situácie. V tomto zmysle je teda prospešná, lebo nás upozorňuje na čosi, čo nám uškodí. Fyzické príznaky úzkosti vyplývajú z odpovede nervového systému na aktuálny stav.

Bežné príznaky úzkosti:

• nepokoj,
• bolesť hlavy,
• potenie,
• búšenie srdca,
• tlak na hrudníku,
• žalúdočné ťažkosti.

Aj keď je úzkosť prirodzená a bežná, úzkostnú poruchu je dôležité liečiť.

Je to len bežná úzkosť alebo niečo viac?

Skúseností, ktoré vyvolávajú úzkosť, je nekonečné množstvo. Patria sem všetky udalosti, ktoré absolvujeme po prvýkrát – prvé rande, prvý školský deň, prvýkrát mimo domova. Existuje ich však podstatne viac a život nikoho nezvykne v tejto oblasti šetriť. Akurát nie každý je rovnako citlivý na to, čím prechádza. Rôzne stupne úzkosti vyvolávajú školské skúšky, rodičovstvo, rozvod, zmena zamestnania, finančné problémy, zvládanie chorôb, strata blízkej osoby…

Pozitívne vplyvy úzkosti: Úzkosť netreba vždy považovať za niečo negatívne. Ak máte obavy zo skúšok, nabudúce sa pripravíte lepšie – a úzkosť nebudete mať. Ak máte obavy z tmy a opustených miest, keď budete nimi nabudúce prechádzať, budete v strehu alebo si zoberiete baterku.

Bežná úzkosť a chorobná úzkosť – aký je medzi nimi rozdiel?

Hlavný rozdiel medzi „normálnou“ úzkosťou a problémovou úzkosťou je v pôvode obáv a v intenzite zážitku. Prirodzená úzkosť trvá krátko, je daná len momentom alebo okolnosťami, z ktorých máme dočasné obavy. Taktiež aj príznaky: ako prišli, tak aj odídu.

Problémová úzkosť je však chronická a iracionálna (obávate sa aj vtedy, keď sa reálne nemáte čoho báť). Alebo vaša reakcia na reálny prichádzajúci podnet je výrazne prehnaná. Zasahuje do mnohých životných funkcií. Výsledkom úzkostnej poruchy je často vyhýbavé správanie, k neustálym obavám a strachom sa pridávajú problémy s koncentráciou a pamäťou. Tieto stavy môžu byť také intenzívne, že zasiahnu do rodinného i pracovného života.

Čo je to vyhýbavé správanie?

Obchádzate situácie, ktoré vo vás vyvolávajú strach. Tým, že sa im vyhnete, poklesne napätie a úzkosť, ale len v danom momente. Takto sa, žiaľ, len ubezpečíte v tom, že tieto zážitky sú pre vás naozaj ohrozujúce. Zvyknete si vyhýbať sa podnetom, a tým pádom nevedomky budujete bludný kruh úzkosti. Vedie k čoraz väčšej neistote a strate sebadôvery.

Riešenie? Preseknúť bludný kruh.

Aké sú príznaky úzkostnej poruchy?

Ak máte úzkostnú poruchu, vaše obavy nevyplývajú priamo z aktuálnej situácie, objavujú sa nečakane, zdanlivo bez dôvodu. Ak vyplývajú zo skutočnosti, sú prehnané a pretrvávajú aj vtedy, keď príčina pominie. Mnohí pacienti s úzkostnými poruchami trpia strachmi zo situácií, ktoré sa pravdepodobne nikdy nestanú. Fyzické príznaky sú rovnaké ako pri krátkodobej úzkosti, ale trvajú celé týždne či mesiace.

K ďalším príznakom vážnej úzkosti patria tieto:

• nedokážete svoj stav kontrolovať, úzkosť je silnejšia ako vy,
• cítite silné fyzické reakcie na úzkosť, ktoré neprechádzajú – búšenie srdca a žalúdočné ťažkosti, potenie,
• máte skreslené myšlienky – práve tie sa stávajú zdrojom neprimeraných obáv,
• zmenili ste správanie – utiahli ste sa do seba, prerušili ste sociálne kontakty, nezvládate pracovné povinnosti,
• vyhýbate sa situáciám alebo veciam, o ktorých sa domnievate, že sú zdrojom vašej úzkosti.

Kedy by ste sa mali poradiť s lekárom?

Vždy, keď cítite, že sa úzkosť týka aj vás. Keď nedokážete zvládať to, čo ste zvládali kedysi. Keď strachy a obavy získajú nad vami takú moc, že neviete fungovať. Všímajte si reakcie okolia, tie môžu byť varovným prstom, že niečo vážne nie je v poriadku.

Neliečené úzkostné poruchy sa vedia veľmi rýchlo zhoršiť. Nemusíme pripomínať, že neraz vedú k pokusom o samovraždu. Pozitívnou informáciou je, že sa dajú dobre kontrolovať liekmi a terapiou. Vďaka odbornej pomoci predídete komplikáciám a najmä: pri správnej liečbe sa budete cítiť lepšie a viac toho zvládať.

V súčasnosti k najčastejšie diagnostikovaným úzkostným stavom patria: úzkostné poruchy, generalizovaná úzkostná porucha, sociálna úzkostná porucha, panická porucha, posttraumatická stresová porucha, obsedantno-kompulzívna porucha.

Ako vybabrať s úzkosťou?

Pri vážnych stavoch neváhajte vyhľadať odborníka. Ak vás však úzkosť prepadne len sem-tam alebo chcete zmierniť jej priebeh, pomôže vám úprava životosprávy a pár domácich trikov:

Hýbte sa

Cvičenie je dôležitou súčasťou fyzického a duševného zdravia. Zmierni pocity úzkosti a zvýši pocit pohody. Optimálnych je päť 30-minútových tréningov týždenne. Vyberte druh pohybu, ktorý vás baví. Stačia aj rýchle prechádzky.

Venujte pozornosť spánku

Dôležitá je kvalita aj množstvo. Nejedzte pred spaním, choďte spať vždy v rovnaký čas.

Dajte si pauzu od kofeínu a alkoholu

Kofeínové nápoje a alkohol umocňujú príznaky úzkosti a vedia ju vybičovať do extrému.

Dýchajte zhlboka

Hlboké dýchanie „do brucha“ pošle do vášho mozgu správu, že ste v poriadku. Myseľ i telo sa upokoja.

Zmeňte negatívne myšlienky na pozitívne

Buďte šéfom/šéfkou svojich myšlienok. Pokúste sa akékoľvek negatívne myšlienky premeniť na pozitívne. Predstavte si, ako čelíte svojim obavám, a zničte ich!

Uvoľnite napäté svaly (progresívna svalová relaxácia)

Vyberte si svalovú skupinu, na niekoľko sekúnd ju napnite, potom ju uvoľnite. Takto prejdite celým telom – najlepšie od hlavy po päty.

Hľadajte spúšťače

Na ktorých miestach alebo v akých situáciách sa cítite najhoršie? Zapíšte si ich. Hľadajte vzorce a pracujte na tom, ako sa môžete vyhnúť pocitom paniky a obáv. Ak spoznáte príčiny svojej úzkosti, budete lepšie pripravení, keď sa vás opäť raz dotkne.

Úzkosť zhoršuje vynechávanie jedál, zlé stravovacie návyky, prebytok cukru v strave, ale dnes už aj sledovanie správ a porovnávanie svojej osoby s niekým iným. A ešte niečo: vypnite sociálne siete a nevyhľadávajte osoby, ktoré vám neprinášajú nič pozitívne.

 

Odbornú kontrolu zabezpečila Mgr. Alexandra Kaiser, klinická psychologička (znalkyňa v odbore Psychológia, odvetvia Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Psychológia sexuality).

Zdroje:

https://www.heretohelp.bc.ca/q-and-a/whats-the-difference-between-anxiety-and-an-anxiety-disorder

https://www.verywellmind.com/is-it-normal-anxiety-or-an-anxiety-disorder-2584401

http://www.ulifeline.org/articles/439-anxiety-vs-anxiety-disorders

https://www.apa.org/topics/stress/anxiety-difference

https://www.webmd.com/anxiety-panic/anxiety-tips