Tono Popovič je aktívny ako skladateľ, aranžér, dirigent i producent. V hudobnej brandži realizoval množstvo divadelnej a filmovej hudby, podieľal sa na tvorbe prestížnych programov Krištáľové krídlo, OTO. V rokoch 2000 až 2011 realizoval známu benefičnú show Hodina deťom. Zložil hokejovú pieseň „Voláme do boja“. Pre balet Slovenského národného divadla v Bratislave skomponoval v roku 2007 hudbu k tanečnému muzikálu Popolvár, ktorý hrá SND dodnes. Dirigoval niekoľko úspešných nahrávok hudieb k filmom (Polojasno, Záhrada, Krajinka, Návrat idiota, Všetci moji blízki). Spolu s Marekom Ťapákom natočil film Tanec medzi črepinami. Od roku 2013 je riaditeľom Slovenského ochranného zväzu autorského. Patril medzi študentských aktivistov v zamatovej revolúcii 1989. Je činný v občianskych iniciatívach, stál pri zrode Mimovládneho výboru Naše Tatry. Okrem iného bol aktivistom občianskych protestov Skládka nepatrí do mesta, či Zachráňte PKO. Oslovila som ho.
Angažovanosť ľudí v roku 1989 a dnes. Sme dnes rovnako akční?
Ťažko to porovnať. Ľudia Novembra 89 boli lepšie zorientovaní v realite, ktorá je v dnešných časoch veľmi neprehľadná, a pre mnohých zmätočná. Ako príklad môže slúžiť spoločenský pohyb, ktorý vznikol v súvislosti s kauzou Gorila. Po veľkom vzopnutí odznel dostratena. Vedenie tohto protestu našlo spôsob, ako osloviť masy, ale nedokázalo podchytiť aktivizáciu občanov, a ponúknuť čitateľný a nasledovaniahodný postup a riešenie daného stavu. Mnohí vedia, čo nechcú, voči čomu sú ochotní protestovať, ale chýba im jasnejšia predstava o tom, čo chcú – netušia, ako by bolo možné danú situáciu zmeniť, a nezískajú tak energiu vytrvať a doviesť vec do konca. Z tohto uhla pohľadu boli ľudia Novembra 89 viac komplexní, vyprofilovaní, pomerne dobre poznali režim, voči ktorému sa postavili lepšie, a boli rozhodnutí vytrvať. Vedenie novembrového hnutia, z radov ochranárov, disidentov, umelcov, študentov, krok za krokom viditeľne smerovalo k zmene režimu z totality na demokraciu. Až následné zneužívanie moci a korupcia oslabili vieru občanov v spravovanie štátu v prospech verejnosti.
November 89 nebol ekonomicko-politickým prevratom, bol etickou revolúciou, ktorá mala priniesť spoločnosti, po štyridsiatich rokoch komunistických deformácií, novú šancu. Žiaľ, tí, ktorí boli nositelia tohto etického odkazu, tí, ktorí zmenu režimu iniciovali, sa v spoločnosti postupne ocitli v menšine. Na povrch sa vyrojili snahy, obohatiť sa čo najskôr, a za každú cenu. V dôsledku toho boli rozkradnuté majetky štátu, liberalizácia cien viedla v mnohých oblastiach k nastoleniu asociálnych cien, ktoré ignorovali mieru zárobkov širokých vrstiev obyvateľstva. Tieto deformácie trvajú dodnes – všimnime si napríklad kontext priemerných zárobkov a cien nehnuteľností, ktorý nútia občanov zadlžovať sa na desiatky rokov. Z tejto abnormality sa stala norma a životný štýl. Podoba našej demokracie vytvorila úzku privilegovanú vrstvu a rozsiahly „plebs“. Mnohé politické strany sa stali vazalmi záujmových skupín, a stratili tak potrebnú nezávislosť pre svoje poslanie, ktorým je správa vecí verejných. Príbeh demokracie na slovenský spôsob, v réžii politických strán, je skľučujúcim príbehom zneužívania moci a korupcie.
Každá politická reprezentácia sa viac, či menej v rôznych oblastiach verejnej správy zdiskreditovala, sľuby a činy sa od seba diametrálne vzdialili. Preto mnohí občania prepadli apatii, čo sa prejavuje najmä na volebnej účasti.
Film Tanec medzi črepinami. Oslovuje publikum ľudové umenie?
Nepochybne. Ľudové umenie je srdcom nášho spoločenstva, je bázou našej sebaidentifikácie. Folklór pre mňa znamená niečo ako našu kultúrnu pamäť. Niečo, čo spoludefinuje prostredie, do ktorého sa človek rodí. Tento fenomén preberáme z ľudovej tvorivosti, ktorá bola v čase neexistujúcich médií spontánnym kultúrnym prejavom, viazaným na tú-ktorú lokalitu. Každá oblasť si vyprodukovala vlastnú hudbu i tance, množstvo prirodzene vzniknutých, menších kultúrnych fenoménov sa neskôr začalo prenášať, a vytvárať širšie celky. Dnes na Slovensku zaznieva ľudová hudba v podobe jej úprav v rôznych obsadeniach hudobných telies, často je sprevádzaná tanečnými kreáciami tanečných súborov, a hudba tradovaná, prenášaná z pokolenia na pokolenie – hraná popamäti ako nehmotné kultúrne dedičstvo tej-ktorej oblasti Slovenska. Vo filme Tanec medzi črepinami boli zastúpené originálne spracované ľudové nápevy z rôznych oblastí historického Uhorska. Spoločne s Marekom Ťapákom, choreografom Ervínom Vargom, huslistom a skladateľom Samom Smetanom sme sa usilovali, na báze vzťahu k folklórnym tradíciám a nadväzovania na autentickú ľudovú tvorivosť, súčasne vytvárať aj netypickú, originálnu, takpovediac neofolklórnu hudobno-tanečnú podobu.
Aktívny pohyb mimo scény. Hýbete sa, preferujete určitý šport?
Pre očistu ducha a regeneráciu tela je veľmi dôležitý kontakt s prírodou. Vyrastal som na Orave, kde sme mali chatu; príroda tejto nadmorskej výšky mi prirástla k srdcu, aj k zmyslom. Lyžujem a potulujem sa po prírode. Minulý rok som spolupracoval na dokumente Erika Baláža Vlčie hory, ktorý prináša úchvatný obraz o európskej prírode, nedotknutej človekom. Erik Baláž ma previedol miestami divočiny, kde sa film nakrúcal; vďaka tejto túre som videl scenérie, na ktoré sa nezabúda. Z oblasti práce s duchovnou energiou – cchi pestujem jógu a cchi-kung. Práca s touto „neviditeľnou“ energiou života je veľmi dôležitá pre vývoj ľudskej bytosti – je kľúčovým predpokladom pre zdravý duševný a telesný rozvoj jedinca, aj kvalitu jeho vedomia.
Kultový muzikál Rent. Verili ste, že sa na Slovensku chytí?
Jeden z najúspešnejších svetových muzikálov Rent mal premiéru v januári roku 2013, v Divadle Aréna. Príbeh tohto muzikálu nebol vo verejnosti všeobecne známy – divák netušil, čo má tematicky od tohto muzikálu očakávať. Aj preto visel nad jeho produkciou otáznik, v tom zmysle, ako bude v spoločnosti prijatý. Publikum, ktoré u nás muzikály vyhľadáva, je totiž dlhodobo nasmerované na konzumáciu známejších, jednoznačnejších tém, pri ktorých môže mať predstavu o tom, čo ho na predstavení čaká. Z tohto hľadiska bola inscenácia Rent, v skvelej réžii Martina Čičváka, takpovediac kultúrnym experimentom, ktorý výrazne oslovil svoje publikum, a posunul hranice kvality inscenovania tohto žánru u nás. Pre mnohých, ktorí Rent v Aréne zažili, sa stal silným zážitkom, na ktorý sa nezabúda. Treba zdôrazniť, že muzikál Rent bol v Divadle Aréna uvedený naživo nielen v speváckej zložke, ale aj s 5-člennou kapelou. Z tohto hľadiska ide pravdepodobne o jediný muzikálový projekt u nás, ktorý divákom ponúka ten vysoký interpretačný štandard, ktorý je v produkciách kultúry rozvinutých krajín sveta samozrejmosťou. Je to zásluha prístupu Divadla Aréna, ktoré patrí medzi progresívne kultúrne stánky na Slovensku, hýbe stojatými vodami našej spoločnosti, a prináša pohľad aj na kontroverzné témy. Riaditeľ Divadla Aréna Juraj Kukura sa usiluje budovať Divadlo Aréna ako značku najvyššej kvality – pestuje v brandži „lásku ku kvalite“, s ktorou sa dnes, z pozície moderného diváka, nie je jednoduché stretnúť. Aréna dnes ponúka mnohé skvelé, objavné tituly, ktoré sa môžu prirovnať k tradíciám kvality európskeho divadla.
Byť dirigentom. Poviete nám, čo je za tým, koľko skúšok, práce?
Úlohou dirigenta je, priniesť, odhaliť poslucháčom hudbu ako zvukový obraz, ktorého sa môžu dotknúť zmyslami, a prežiť intenzívne, priam zázračné spojenie s hudbou. Dirigentské povolanie je veľmi komplexná disciplína. Dirigent musí (v čase danom na prípravu) čo najlepšie pripraviť orchester pre interpretáciu dramaturgického zámeru koncertu. Čo všetko do toho patrí? Štúdium partitúr, čiže notových materiálov, v ktorých sú súbežne uvedené všetky nástroje, ktoré v danej skladbe hrajú. To, čo je v partitúre napísané, musí odznieť aj na konkrétnom predvedení. Na základe partitúry preto musí dirigent detailne poznať, čo má každý hráč orchestra zahrať. Dielo je potrebné tiež komplexne pochopiť ako skladateľský zámer. Preto je dôležité, skúmať kontext doby, v ktorej hudba vznikla, konkrétne spoločensko-kultúrne povedomie, dobové kompozičné trendy, interpretačné zvyklosti – čiže všetko, čo môže poskytnúť detailnú orientáciu v hudobnom materiáli. Dôležitý je aj spoločenský rámec prevedenia, v akom čase a komu bude hudba prezentovaná, z čoho vychádza energia, vklad do interpretácie, do zvukovej podoby diela.
Tohtoročná chrípková sezóna. Chránite sa, bývate v zime chorý?
Chrípke podľahnem spravidla vtedy, keď sa cítim prepracovaný. Ak sa mi však darí, nájsť si čas na pravidelné saunovanie, chrípka sa mi úspešne vyhýba. Pre posilnenie imunity veľmi pomáha aj sprchovanie tela studenou vodou.
S bratom Savom Popovičom, Tono vpravo
Súčasná pôvodná hudba v éteri. Je bežne hraná, nie je na ústupe?
Skutočnosť je taká, že na Slovensku sa hrá výrazne menej domácej hudby, ako tej zahraničnej. Denník SME v minulom roku uverejnil štúdiu magazínu The Economist, podľa ktorej má použitie domácej hudby stúpajúcu tendenciu. Z rebríčkov použitia vyplýva, že domáca hudba je v 22 krajinách sveta na tom v globále najlepšie za uplynulých vyše 40 rokov, keď celkovo dostáva zhruba 70 % priestoru, a ďalej rastie. Slovensko však nebolo súčasťou tohto prieskumu. Z pomeru použitia zahraničnej a domácej hudby môžeme konštatovať, že sme na tom o poznanie horšie, ako okolité krajiny. Kým podiel použitia domáceho repertoáru v zahraničí rastie, u nás skôr stagnuje.
Vysielanie mnohých súkromných rádií je u nás spravidla postavené na premise – hráme iba hity. Ako sa však hit stane hitom? Každá pieseň je na počiatku svojho vzniku neznáma, hitom sa môže stať iba opakovaným vysielaním. Čiže, ak je skladba so silným autorským a interpretačným potenciálom cielene hraná, vytvára sa po nej dopyt. Na „preferencie poslucháčov“ má teda vplyv práve formovanie ich preferencií prostredníctvom rozsahu nasadenia vo vysielaní, ktorým sa dopyt vytvára. Tak, ako aj v reklame. Pár bilboardov veľa nenakomunikuje, stovky za pár mesiacov zmenia komunikované témy v krajine. Ak sa budú redakcie elektronických médií pri zostave svojej dramaturgie vysielania majoritne orientovať iba na call-outy, nebudú vytvárať žiadne trendy, nebudú sa zaoberať tým, čo krajina produkuje.
Web stránky a online preberanie diel. Bude sa zákonom meniť?
To bude vo veľkej miere závisieť aj od novoprijatej Európskej smernice, ktorá sa bude transponovať do nového Autorského zákona pravdepodobne v roku 2015. Nateraz platí, že hudba, ku ktorej sa – bez prelomenia nejakej ochrany na internete konzumenti dostanú – je daná k dispozícii, na voľné použitie, pre súkromné účely.
