Tlačová správaTlačová správa, 10. september 2015 – Od roku 2003 patrí 10. september Svetovému dňu prevencie samovrážd, pod záštitou Medzinárodnej asociácie na prevenciu samovrážd (IASP), v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
Témou na tento rok je ‘Prevencia samovrážd: Podaj ruku a zachráň život’, z anglického originálu ‘Preventing Suicide: Reaching Out and Saving Lives.’ Organizácie chcú takto upozorniť na významnú úlohu poskytnutia pomoci v boji proti zbytočnej strate života.
Takmer 90 % tvoria muži, najčastejšie päťdesiatnici
Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií, na Slovensku zomrelo v roku 2014 na dokonanú samovraždu 567 osôb, čo je o 61 menej, ako v roku 2013. Medziročný pokles sme zaznamenali aj v počte pokusov o samovraždu, ktorých bolo hlásených 822 (o 150 menej, ako v roku 2013).
V počte samovrážd prevažovali aj v roku 2014 muži (493 osôb), čo je 87 % zo všetkých samovrážd. Najčastejšie išlo o mužov vo veku 50 – 59 rokov (122 osôb). Samovraždy u žien (74 osôb) tvoria 13 % z celkového počtu.
Obesenie, zadusenie, streľná zbraň
Najčastejším spôsobom vykonania samovraždy u obidvoch pohlaví (333 mužov, 35 žien) bolo obesenie, zaškrtenie a zadusenie. Na druhom mieste bol výstrel z ručnej zbrane (47 mužov a 1 žena). Nasledoval skok z výšky (34 mužov a 13 žien).
Nedokonané samovraždy a demonštratívne pokusy
Počet samovražedných pokusov u mužov bol 425, u žien 397. Najčastejšie išlo o vo vekovú skupinu 30 – 39 rokov (u oboch pohlaví, 114 mužov a 84 žien). Muži sa najčastejšie pokúsili o samovraždu sebapoškodením ostrým predmetom (120), ženy priotrávením liekmi (192).
Z celkového počtu samovražedných pokusov tvorili demonštratívne pokusy 39 %. U dievčat do 14 rokov bolo 79 % takýchto pokusov. Viac ako polovicu (50,2 %) pokusov o samovraždu vykonali slobodní ľudia. Vydaté ženy a ženatí muži sa podieľali 27 %.
Nezamestnaní a rodinné problémy
Z hľadiska pracovného stavu, sa najčastejšie o samovraždu pokúsili nezamestnaní (34,4 %). Hlavným motívom pri pokusoch o samovraždu boli konflikty a rodinné problémy (39 %), iné vnútorné osobné konflikty a problémy (24 % prípadov), nasledovali konflikty a existenčné problémy (10 % prípadov).
Štatistika podľa krajov
Podľa trvalého bydliska, bolo najviac samovrážd hlásených v Banskobystrickom (97) a Nitrianskom (80) kraji, najmenej v Košickom kraji (46). Najvyšší počet samovražedných pokusov bol hlásený v Bratislavskom (173) a Trnavskom (132) kraji, najmenší evidovali v Nitrianskom kraji (36).
Celosvetová štatistika – vedú Litva a Maďarsko
Podľa štatistík WHO, vo svete spácha samovraždu približne milión ľudí ročne, čo znamená, že každých 40 sekúnd si niekto zoberie život. Samovražda je celosvetovo dokonca druhou najčastejšou príčinou smrti vo vekovej skupine 15 – 29 rokov.
Podľa svetových prieskumov sú významným rizikovým faktorom pre samovražedné sklony duševné poruchy (najmä depresie a poruchy správania, spôsobené konzumáciou alkoholu), a to hlavne v Európe a Severnej Amerike.
Porovnávanie počtu samovrážd je problematické, keďže niektoré krajiny nevedú presné údaje o dobrovoľných úmrtiach. Podľa štatistík OECD, najnižšia miera úmrtnosti v EÚ v dôsledku samovrážd je v juhoeurópskych krajinách, ako Cyprus, Grécko, Malta, Taliansko, Španielsko.
Naopak, najvyššie čísla zaznamenávajú v Litve, Maďarsku, Slovinsku a Lotyšsku. V týchto krajinách je miera dokonaných samovrážd až o 50 % vyššia, ako je EÚ priemer.
V EÚ sú úmrtia na samovraždy 4-krát častejšie u mužov, ako u žien. Medzi rokmi 2000 – 2011 miera dokonaných samovrážd v Európskych krajinách klesla o 20 %, v Estónsku a Lotyšsku až o 35 %, no čísla o samovraždách v týchto krajinách stále zostávajú nad priemerom EÚ.
Naopak, v Grécku bol pozorovaný nárast samovrážd z 328 v roku 2007, na 508 v roku 2012, čo predstavuje viac ako 50 % nárast v priebehu 5-ročného obdobia, ale tieto čísla stále patria k najnižším v Európe.
Zdroj: NCZI
Ilustračné fotografie
