Pri príležitosti tretieho okrúhleho stola o bezpečnosti pacientov na Slovensku sme boli ako zástupcovia občianskeho sektora prizvaní na spoločné stretnutie odborníkov. Konalo sa 27. novembra 2012 v Kongresovej sále Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v Bratislave, s účasťou viac než 100 osobností z radov odbornej verejnosti. Okrem domácich autorít prišli aj hostia zo zahraničia – Valentina Hafner (WHO/Europe) z Dánska a Jolanta Bilinska z Poľska (IAPO). Na stretnutí rezonovali predovšetkým dve témy: nemocničné nákazy (nozokomiálne infekcie) a preležaniny (dekubity).
Nedôsledné hlásenie nozokomiálnych infekcií, na ktoré sme poukázali aj v našej prezentácii na Americkej obchodnej komore v júni 2012, sa v dnešnom modernom svete ukazuje ako mimoriadne závažný problém. Nielen medzi odborníkmi a zdravotníckym personálom sa už dlhšie otvorene hovorí o tom, že nozokomiálne infekcie sú celosvetovým nemocničným problémom číslo 1. Stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré oficiálne priznalo, že pokiaľ nebudú nežiaduce udalosti na Slovensku hlásené minimálne na úrovni najlepších svetových nemocníc (budú poddimenzované), potom nebude možné z nich vychádzať, OZ SLOVENSKÝ PACIENT oceňuje. Úprimná snaha ministerstva uspieť v ťažkej výzve je dobrým signálom pre zlepšenie momentálneho stavu na Slovensku.
Náš projektový menežér Radoslav Herda (na fotografii uprostred) vystúpil v rámci tretieho okrúhleho stola s prednáškou “Ako prežiť zdravotnú starostlivosť?” (Skladala sa z 3 častí: 1. Občiansky pohľad na bezpečnosť pacienta; 2. Ako prežiť návštevu nemocnice? 3. Ako prežiť vakcináciu. Prezentáciu si môžete stiahnuť tu: www.who.sk/images/stories/konf/Herda.pdf). OZ SLOVENSKÝ PACIENT ako zástupca slovenských pacientov sa dlhodobo venuje nemocničným nákazám. Problém týchto infekcií je pritom o to zložitejší, že každým dňom rastie ich odolnosť voči najsilnejším antibiotikám. Navyše, zoznam príčin pôvodu je taký široký, že infekcia sa veľakrát nedá u pacienta identifikovať.
Odborníci z viacerých oblastí si na treťom okrúhlom stole uvedomili, že bez korektných údajov nie je možné začať so systémovým znižovaním nemocničných nákaz. Je to dlhodobý, systematický proces, ktorého výsledok sa nedá dosiahnuť direktívou zo strany MZ SR, ale vyžaduje si partnerskú spoluprácu s poskytovateľmi týchto údajov. Druhý problém, ktorý s tým súvisí, a na ktorý sme poukázali v príspevku R. Herdu, je už “tradičný” vysoký výskyt preležanín (dekubitov) u nevládnych pacientov. Nedávno zverejný prieskum, kde až 98 % nevládnych pacientov (neschopných samostatného pohybu) malo určitý typ preležanín, je preto veľkým varovaním. Na prvý pohľad možno provokatívna otázka „Ako prežiť zdravotnú starostlivosť?“ vyzerá vo svetle týchto čísel už trochu inak.
V ďalšej časti prezentácie R. Herda sme sa venovali nežiaducim účinkom vakcinácie. Niektoré súčasné vakcíny sú totiž oprávnene považované za „podozrivé“, pretože nemajú dvojito zaslepené štúdie, a eviduje sa pri nich vysoký výskyt nežiaducich udalostí. V USA, kde obyvateľstvo do 18 rokov očkujú až 68 vakcínami, kvôli týmto komplikáciám už zriadili fond na odškodnenie rodičov, ktorých deti sa stretli s nežiaducimi účinkami. Na Slovensku zatiaľ takéto odškodnenie chýba. Z vakcinácie profituje predovšetkým štát – na úkor občana. V našej populácii vzrástol pomer rôznych typov ochorení, ktoré sú pripisované vakcínam. Nezávislých štúdií je, žiaľ, v tomto smere pomenej, ale podľa niektorých je výskyt u zaočkovaných detí 2 až 5 krát vyšší, ako u detí, ktoré zaočkované neboli (zdroj – štúdia: http://www.whale.to/v/ias1992study.pdf). Deti sú tak postihnuté rôznymi typmi chorôb – od menej závažných, po mentálne postihnutia a autizmus. MUDr. Scheibner dokonca považuje očkovanie za hlavný faktor podieľajúci sa na súčasnej epidémii detskej cukrovky, alergií či autismu (zdroj: http://www.baby-cafe.cz/modules.php?name=News&file=article&sid=109849).
V každom prípade – ak sme v 90-tych rokov mali na Slovensku výskyt autizmu v pomere 1:10.000, v súčasnosti je to až 1:110. Takýto, takmer 100-násobný, nárast výskytu v priebehu 20-tich rokov je v každom prípade alarmujúci. (Zdroj: http://autizmus.f84.sk/zaujimavosti-o-autizme/).
Pri preskúmavaní tejto oblasti existuje momentálne viac otázok ako odpovedí. Napriek tomu, očakávame od kompetentných, aby sa problémom začali vážne zaoberať. Pri tomto trende sa nám totiž môže ľahko stať, že nebudeme v starobe podporovaní našimi deťmi, ale že sa o nich do smrti budeme starať ako o autistov či mentálne postihnutých. A tu už naozaj končí každý obchodný záujem, tu ide o základné prežitie obyvateľstva štátu.
