Viditeľné svetlo na nás pôsobí pozitívne – nielen na našu náladu, ale prospieva aj telu. Pri niektorých kožných ochoreniach sa preto využíva ako regulovaná fototerapia.
Ultrafialové žiarenie typu B (UV B) je dobrým zdrojom vitamínu D. Stačí, ak tvár, ruky a dekolt vystavíte slnku trikrát do týždňa na 10 – 15 minút, bez ochranného opaľovacieho prostriedku, ktorý toto žiarenie blokuje.
Dermatológovia však upozorňujú, že rozhodne si na takéto „zdravotné slnenie“ netreba vyberať čas obeda, keď sú slnečné lúče najsilnejšie. Medzi 11. – 15. hodinou by sme sa mali slnku vyhýbať.
Aj toto časové obmedzenie ale platí iba relatívne – ako bezpečnejšiu pomôcku určovania, či je slnko príliš „ostré“, uvádzajú dermatológovia skôr pohľad na vlastný tieň. Ak je kratší, alebo približne taký dlhý ako výška našej postavy, mali by sme sa slnku vyhnúť. Čím dlhší tieň, tým bezpečnejšie slnenie.
Okrem takejto „zdravotnej štvrťhodinky“, by sme sa mali pred slnkom chrániť ochrannými opaľovacími prostriedkami. Spálenie v detstve je nebezpečné z hľadiska tvorby rakoviny v dospelosti.
Deti do dvoch rokov by sa preto slnku nemali vystavovať vôbec, od dvoch rokov len s vysokými ochrannými faktormi 50+, v staršom veku určite nepoužívajte nižší faktor ako 30+.
Pri výbere vhodného prostriedku pritom treba sledovať nielen číslo (SPF faktor), ale aj označenie UV A, ktoré hovorí, že opaľovací krém alebo sprej chráni pred oboma typmi UV žiarenia. Ochranný krém by sme si mali natrieť zhruba polhodinu predtým, ako sa vyberieme na slnko.
Dermatovenerológ MUDr. Juraj Hegyi však upozorňuje, že riziko melanómu majú aj ľudia, ktorí sa síce chránia opaľovacími krémami, ale používajú ich nesprávne:
„Vyšší výskyt melanómu pozorujeme u ľudí, ktorí sa natrú krémom, a myslia si, že už sú chránení, čiže ostanú na slnku pridlho. Nedbajú o to, že keď sa okúpu, a následne utrú, ochrana sa stratila.“
