Sex. Všetci sme tu vďaka nemu. Keby sme chceli byť trochu tvrdší, všetci sme tu vďaka nemu, a nie vďaka láske. Z biologického hľadiska. V konečnom dôsledku. MUDr. Oľga Jamborová, psychiatrička a sexuologička z UNB Bratislava – Ružinov, pôsobiaca aj na Nemocničnej poliklinike Ružinov a DPS v Podunajských Biskupiciach, sa s problémami a radosťami Slovákov v tejto oblasti stretáva pravidelne. V rozhovore pre náš portál neodpovedá vôbec akademicky, a nevyhla sa ani chúlostivým témam.
Pani doktorka, myslíte si, že ľudia 21. storočia majú viac sexuálnych problémov, ako generácie pred nimi?
Sex tu bol od nepamäti, najskôr ako predstaviteľ pudu rozmnožovania; preto je to jeden z najsilnejších pudov. Postupne sa pretváral na istý druh zábavy, a čím boli ľudia informovanejší, tým viac sa konfrontovali s vlastnými individuálnymi potrebami, a otvárali sa nové možnosti uspokojovania tohto pudu. Generácie pred nami pracovali od svitu do mrku, za zotmenia išli spolu spať….a nevyhnutná blízkosť plodila mnoho detí, bez snahy ovplyvniť množstvo. Dnes, pri poznaní antikoncepcie, si ľudia sami určujú, koľko chcú mať potomkov, a viac sa venujú tej zábavnejšej forme sexuality. Dnešná doba prináša stres a neistotu v mnohých oblastiach, preto sa objavujú problémy v sexualite, znížené libido, neplodnosť žien, mužov, a dokonca nedostatok času na sex, ale tiež využívanie sexu iným, ako prirodzeným spôsobom – cez internet, alebo iným, ľahšie dostupným spôsobom, a tým sa partneri od seba vzďaľujú.
Dá sa povedať, že sme zložitejšie bytosti, ako naši predkovia?
Myslím, že nie sme zložitejšie bytosti ako naši predkovia, len máme o čosi viac informácií. Veď predpokladom vývoja v akejkoľvek oblasti je vzdelanosť. A ľudia v dnešných časoch prahnú po vedomostiach, a čím sú vzdelanejší, tým zase viac vyžadujú. Aj od svojich partnerov. Preto sa zdá, že sme komplikovanejší. Na Ďalekom východe, resp. v niektorých náboženstvách, sú úmyselne niektoré vrstvy, aj ženy, ponechané v nevedomosti, aby nemali „zbytočné požiadavky“.
Dnešné deti sexuálne dospievajú oveľa skôr, ako tie pred dvadsiatimi rokmi. Môže im uškodiť, ak ich rodičia za každú cenu nútia, aby začali pohlavne žiť až od veku, v ktorom začali oni?
Dnešné deti naozaj dospievajú v mnohých oblastiach skôr ako staršie generácie, a v sexuálnej oblasti výrazne. Znova k tomu prispieva rýchlosť doby a dostupnosť informácií. Neviem si ale predstaviť, ako by sa dalo nútiť mládež, aby začínala v tom, alebo onom veku pohlavne žiť. Minulé generácie totiž niekedy začínali práveže omnoho skôr s pohlavným životom. Ide o to, aby mali správne informácie a vedomosti skôr od rodičov, a nie cestou kamarátov a internetu. Práve výchova má najlepší vplyv na to, akým spôsobom naložia mladí so sexuálnymi informáciami, ktoré sú naokolo dostupné. Žiadna zdržanlivosť ešte nikomu neublížila, naopak, predčasné zahájenie pohlavného života môže mať neblahé následky vo fyzickom, či duševnom živote.
Do akej miery vplýva na intímny život človeka jeho mienka o sebe samom? Je sebavedomie rozhodujúci faktor?
Sebavedomie je veľmi dôležitý faktor. To, ako je človek spokojný sám so sebou, ako vyzerá, pôsobí na okolie, je dôležité pri nadväzovaní známostí, pri flirtovaní, aj pri výbere partnera. Už príroda nám v tomto smere dáva príklady: samček sa musí veľmi snažiť zaujať samičku, či už svojím vzhľadom, správaním, krásou peria, srsti; musí často preukázať schopnosť bojovať za „vyvolenú“ a ukázať tak, že sa o ňu bude vedieť postarať. Treba mať dobrú mienku o sebe, veriť si, že partner/ka dostane presne to, po čom túži…
Podľa vás – čo nám nesmie chýbať, aby sme mohli druhému človeku „ponúknuť“ dobrý sex?
Nesmie nám chýbať vedomosť, ale aj radosť zo života celkovo, vášeň, zmysel pre humor, fantázia, dobrá fyzická kondícia, a samozrejme, nesmie nám chýbať chuť na sex.
Existujú jasné kritériá, podľa ktorých si vyberáme sexuálneho partnera? Je niečo, čo vždy platí?
Jasné kritéria, obávam sa, neexistujú, hoci sa ich vedci snažia už dlho definovať. Je totiž rozdiel medzi tým, či si hľadáme dlhodobého partnera pre život a rodinu, alebo chvíľkové sexuálne uspokojenie. Na to stačí, aby preletela „iskra“, aby si tí dvaja boli sympatickí, vzájomne sa jeden druhému páčili, lebo otázka ľudskej krásy je pre toho-ktorého viac-menej dôležitá, a našťastie veľmi rozmanitá. Je to vec niekoľkých sekúnd, kedy si ľudia „padnú do oka“, ostatné je už vecou ďalšieho skúmania, stretávania, spoznávania povahy atď., či tá prvá iskra potrvá aj naďalej. V úvode je to teda o chémii, v pokračovaní aj o emóciách.
Fyzické ochorenia organizmu sú častou prekážkou sexuálnej funkčnosti. Vieme vymenovať tie najzávažnejšie?
Ako som už vyššie spomenula, sex je aj o fyzickej kondícii, preto si ju treba pestovať. Tam, kde je problém s pohyblivosťou, čiže rôzne bolestivé zápalové stavy kostí, kĺbov, tam je aj obmedzenie sexuálnej zdatnosti. Ďalej sú to srdcové choroby, silná cukrovka, pooperačné stavy, ochorenia nervovej sústavy, stavy po cievnych príhodách, kedy je znížená citlivosť pokožky (alebo napr. panvovej oblasti), poúrazové stavy – hlavne hlavy a chrbtice, psychické poruchy, depresie atď…
Svojmu partnerovi nie vždy povieme, čo chceme v sexe skúsiť. Potom sa stáva, že jeden z partnerov príde po rokoch s netradičnou sexuálnou požiadavkou. Ťažká situácia?
Situácia je to skôr smutná. Je to o strachu, že dôjde k odmietnutiu, nebodaj aj zosmiešneniu, ale je to škoda. V sexe ide hlavne o vzájomnú dôveru a plnú odovzdanosť partnerovi. Ak to niektorý z partnerov nedokáže, stáva sa, že je sexuálne frustrovaný. Môže hľadať únik niekde inde, a to je to riziko. Preto, ak sa len trošku dá prezradiť delikátna požiadavka, citlivým spôsobom a v správnom čase, môže to práveže obohatiť sexuálny život. Niet lepšieho lieku na stereotyp v sexe, ako stále nové požiadavky, možno aj netradičné…
Prečo ľudia túžia po skupinovom sexe? Ako to vysvetliť?
Pravdepodobne zo zvedavosti. Človek túži po uistení, že to, čo práve robí, robí dobre. Zároveň hľadá nové inšpirácie v iných spôsoboch, lebo sto ľudí, sto chutí… Ale je to aj riziko – môže sa objaviť žiarlivosť, alebo strach zo zlyhania pri svojom partnerovi.
Análny sex. Čo si o ňom myslí sexuológ, a čo o ňom hovorí svojim pacientom?
Nič, s čím súhlasí v sexe partner, nie je zakázané. Proti gustu žiaden dišputát. Ani análny sex v tom nie je výnimkou. Je ale niečím predsa odlišný od bežného vaginálneho styku. Predovšetkým v inom anatomickom zložení. Análny otvor je omnoho užší, preto vzrušivosť pre partnera je o to vyššia, ale zároveň hrozí bolestivosť. Nutná je preto dôkladná predpríprava, čo sa týka zvlhčenia análneho otvoru, nehovoriac o hygienickej príprave oboch partnerov. Platí pravidlo, že po análnom styku nie je prípustný okamžite vaginálny styk. Ten je možný až po náležitej hygiene.
Máte vlastnú prax. Dokážete pomôcť aj v prípade, keď za vami príde iba jeden z partnerov?
Pomôcť sa dá akokoľvek. Či príde jeden, alebo obaja. Lepšie je, samozrejme, ak prídu obaja, lebo ak má problém jeden, má ho pravdepodobne aj ten druhý z páru. Je rozdiel len v tom, či riešia vzájomný spoločný problém, alebo má ťažkosti v intimite len jeden. Niekedy sa stane, že sa páry obávajú pred sebou hovoriť o ťažkostiach, hanbia sa. Postupujem vtedy citlivo, najskôr jednotlivo. Len ak obaja súhlasia, môže sedenie prebiehať naraz s oboma partnermi.
Budeme od apríla tohto roku potrebovať výmenný lístok od obvodného lekára, aby sme sa k vám dostali? Preplácajú sedenia u sexuológa zdravotné poisťovne?
Pokiaľ ide o psychiatra – sexuológa, tak netreba mať výmenný lístok; psychiater patrí do siete lekárov prvého kontaktu. Urológ nie je lekárom prvého kontaktu. Bežné vyšetrenie prepláca poisťovňa v prípade, že nejde o súkromného sexuológa, alebo nadštandardné výkony, ktoré sú presne definované.
Ďakujem za rozhovor.
