Prevencia preležanín je vždy lepšia, než hroziace odškodné

Medzinárodný deň „Stop preležaninám“ je mladý – len po štvrtýkrát si celý svet pripomína tento deň (19. november).

Asociácia sestier a pacientov (ASAP) sa pripája k celosvetovej výzve, ktorá pôvodne vznikla v roku 2011 v Rio de Janeiro, na základe Deklarácie „Stop preležaninám, ako univerzálne ľudské právo“.

Sestry sú profesionálne odborníčky pre prevenciu a liečbu preležanín

Celosvetová deklarácia hovorí o tom, že až v 95 % prípadov nemusia preležaniny vzniknúť, ak pacient dostane kvalitné ošetrenie.

Mechanická príčina vzniku preležanín spočíva v tom, že bezvládny pacient sa sám nedokáže pretočiť, a preto mu musí pomôcť zdravotnícky personál – polohovať ho, a eliminovať tak riziko vzniku rany.

Sociálna príčina vzniku preležanín zasa hovorí o nedostatkoch v počte kvalitného personálu, a o nedostatku pomôcok.

Celosvetová deklarácia o preležaninách preto vyzýva jednotlivé štáty, aby podporili moderné ošetrovateľstvo nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne.

Z praxe vieme, že v mnohých slovenských zdravotníckych, sociálnych zariadeniach, či komunitách je monitoring prevencie, vyhľadávanie nedostatkov, efektívne využívanie zdrojov a otvorená komunikácia nedostatočná.

Napríklad, používanie tabuliek, resp. škál hodnotiacich náchylnosť pacientov na preležaniny, sa často vôbec nerobí. Tým sa predpoklad vzniku dekubitov značne zvyšuje.

Navyše, k nárastu počtu pacientov s preležaninami prispieva aj nedostatok profesionálneho personálu, najmä sestier.

Na preležaniny potrebujeme upozorňovať aj na Slovensku

Zdravotné poisťovne na Slovensku evidujú za rok 2014 okolo 12.500 pacientov s preležaninami. Náklady na liečbu preležanín, sa podľa údajov zdravotných poisťovní šplhajú k sume 8 miliónov eur.

Liečba slovenského pacienta s preležaninami, sa v počiatočných štádiách pohybuje v sume od 50 do 150 eur. Pri preležaninách najvyššieho, 4. stupňa, sa náklady vyšplhajú až na 2000 – 3000 eur (zdroj VšZP).

Liečba preležanín trvá dlho, niekedy aj trištvrte roka. Účinné náplaste sú drahé, pohyblivosť pacienta a kvalita jeho života je obmedzená. A keďže preležaniny sú otvorené rany, treba klásť mimoriadny dôraz aj na bezpečnosť pacienta.

Ak si uvedomíme, že dôležitá pomôcka, antidekubitálny matrac s kompresorom, je dostupná v cene okolo 250 eur, a porovnáme to s cenou liečby pacienta, pochopíme obrovský humánny a ekonomický význam prevencie preležanín.

A práve tieto pomôcky v slovenských nemocniciach chýbajú…

ASAP chce zbúrať mýtus, že takáto pomôcka na prevenciu je drahá.

V liečbe preležanín robí Slovensko výrazné pokroky

Napriek určitým nedostatkom, kvalitný materiál na liečbu preležanín je v súčasnosti už dostupnejší. Navyše, zdravotné poisťovne preplácajú ambulantnú liečbu, alebo liečbu v domácnosti.

Niektorí pacienti s preležaninami sú dokonca hospitalizovaní za účelom efektívnej liečby dekubitu, čo sľubuje vyšší stupeň kvality, aj s dôrazom na lepšiu zručnosť a špeciálne technológie. Najťažší stupeň preležaniny, 4. stupeň, sa vyskytuje už zriedkavejšie.

Lekári a sestry dnes lepšie spolupracujú, vzdelávajú sa kontinuálne, avšak väčšinou iba na konferenciách. Chýba im spoločné, cielené, certifikované štúdium prevencie a liečby chronických rán, ako je to vo vyspelejších krajinách.

V pomôckach zaostávame, v domácnostiach je to naopak

V prevencii a v pomôckach slovenské nemocnice zaostáva. V nemocniciach stále nemáme kvalitné polohovateľné postele, chýbajú aktívne antidekubitálne matrace, elektronické zdviháky a ostatné funkčné polohovateľné pomôcky.

Bezvládni pacienti, ktorí sú doma, ich príbuzní, či opatrovatelia, majú výhodu – zdravotné poisťovne im polohovateľné postele, antidekubitálne matrace a pomôcky na prevenciu preplácajú, aj poskytnú. Skúsenosti z praxe však potvrdzujú, že verejnosť tieto informácie nemá, a preto je potrebné, zvyšovať informovanosť v médiách a usporadúvať prednášky pre laikov.

Dekubit – indikátor kvality nemocníc v SR

Nemocnice sú povinné nahlasovať počty pacientov s preležaninami zdravotným poisťovniam. Častokrát to však nerobia; počty nahlásených pacientov sú potom nereálne, nízke.

Preto je dekubit ako indikátor kvality nemocníc málo prehľadný parameter, hoci má svoj význam. Naopak, počty pacientov s preležaninami v domácnostiach sú pomerne presné; agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti ich nahlasujú.

Preležaniny – etický a právnický problém

Preležaniny v klinickej praxi znamenajú ošetrovateľský problém s vysokou prioritou. Ak nie je prevencia správne poskytovaná, a vznikne dekubit, má to za následok vážne etické porušenia, a z toho vyplývajúce právnické postihy.

Ako to prežíva samotný pacient, ako to prežívajú príbuzní poškodeného? Ostáva to pre nich trauma, ktorú (možno) vytesnia, alebo si to do konca života nevedia odpustiť?

Napr. v USA je prirodzenou súčasťou kontrola kvality poskytovania prevencie pravidelný monitoring, a aj vyhodnocovanie je na vysokej úrovni, keďže poškodený pacient predstavuje hrozbu vysúdenia vysokého odškodného.

Takýto princíp je na Slovensku zatiaľ iba v začiatkoch.