V živých sústavách nachádzame zlúčeniny, ktoré sú vytvorené z tých istých prvkov, ako celá zemeguľa. Nebol nájdený žiaden prvok, ktorý by sa vyskytoval výlučne v živom organizme, a súčasne nebol prítomný v zemskej kôre. Ľudské telá, alebo telá živočíchov a rastlín, obsahujú mnoho prvkov z Mendelejevovej periodickej sústavy, aj keď niektoré len vo veľmi nepatrných množstvách. Najväčšmi sa v ľudskom tele nachádza kyslík, ktorý tvorí 63 – 65 %, a 18 – 21 % nášho tela tvorí uhlík. Tretím najviac zastúpeným prvkom je vodík (asi 10 %), štvrtým dusík (3 %) a piatym vápnik (1,5 – 2,0 %). Na prvky v ľudskom tele a ich zmysel pre náš život sme sa opýtali prof. RNDr. Kataríny Horákovej, DrSc., odborníčky v oblasti zdravej výživy.
Pani profesorka, predstavíte nám ďalšie prvky v ľudskom tele?
Chemické prvky poznáme aj pod názvom minerálne látky. Sú základným kameňom zdravia. Ľudský organizmus ich však nie je schopný sám syntetizovať. Sú súčasťou zemského povrchu, nevznikajú teda činnosťou živých organizmov. Preto všetky prvky potrebné k životu považujeme za esenciálne – človek ich získava z potravín, minerálnych vôd a rôznych nápojov. Niektoré sú potrebné vo vyšších dávkach, pretože organizmus vyžaduje viac ako 300 mg denne. Ide o makroprvky, ako už spomínaný vápnik, ale aj fosfor, draslík, horčík, sodík, síru, kremeň a chlór. Stopové prvky – mikroprvky, sú rovnako minerálne látky, ale potrebujeme ich iba v množstve niekoľkých miligramov či mikrogramov. Patria k nim železo, zinok, meď, mangán, chróm, jód, selén, fluór, kobalt, vanád, molybdén a pod., ktoré spolu netvoria ani stotinu percenta nášho tela, ale ich nedostatok, či nevyváženosť môže viesť k závažným ochoreniam.
Prečo sú prvky, ktoré nie sú ani stavebné kamene (ako bielkoviny), ani nepredstavujú zdroje energie (ako sacharidy a tuky), ani netíšia smäd (ako voda), nevyhnutné pre život?
Minerálne látky sa nezúčastňujú len na výstavbe tela a jeho rôznych tkanív – zapájajú sa aj do životne dôležitých metabolických procesov, ktoré prebiehajú v organizme. Sú stálou a nevyhnutnou súčasťou všetkých buniek a telových tekutín. Sú zložkami rozličných enzýmových systémov, hormónov, vitamínov, rôznych funkčných molekúl. Pomáhajú udržať acidobázickú rovnováhu. Životne dôležitá funkcia týchto látok spočíva v metabolických procesoch organizmu na bunkovej úrovni. Ako súčasť aminokyselín, hemoglobínu, bielkovín, nukleových kyselín, enzýmov, hormónov a vitamínov, pomáhajú regulovať rôzne aktivity tela. Takáto aktivita napríklad pomáha pri kontrakcii svalov a udržiavaní pravidelného tlkotu srdca.
Je to tak, že ich nedostatok/prebytok spôsobí určité ochorenie?
Regulujú veľa fyziologických funkcií, napr. zrážanie krvi, transport kyslíka, aktiváciu enzýmov… Niektoré prvky majú špecifický význam, ako napr. železo v molekule hemoglobínu, jód v hormóne štítnej žľazy, zinok v inzulíne a pod. Pokiaľ ich máme nedostatok, samozrejme, že sa to časom prejaví – cukrovkou, anémiou, obezitou či neurózou. Navyše, problémy nastávajú nielen vo vnútri nášho tela, ale prejavia sa aj na našom zovňajšku. Napríklad – suchá a popraskaná koža, lámavé nechty, vypadávanie vlasov, nervozita, to sú príznaky nedostatku síry.
Môžeme sami zistiť, či trpíme na nedostatok toho – ktorého chemického prvku?
Áno, naše telo vysiela varovné signály, ktorými nás upozorňuje, čo mu chýba. Prehnaná chuť na sladkosti je napríklad prejavom nedostatku chrómu a vanádu. Iným prejavom nedostatku minerálnych látok je, keď tehotná žena ide v noci do chladničky, a zajedá kyslé uhorky zmrzlinou… Podobné je to v živočíšnej výrobe: farmári dobre vedia, že ak dobytok začne obhrýzať stodolu, alebo keď vidia kravu s kosťou v tlame, ide o jasnú známku nedostatku minerálov.
Čo potrebujeme upraviť v tele, to odhalí vzorka moču alebo krvný test?
Áno. Zistená hladina sledovaných makroprvkov i mikroprvkov prezradí, či ich prijímame dostatok (prostredníctvom stravy), alebo ich máme prebytok. Sledovaním hladiny minerálnych látok v moči lekár zistí, či ich vylučovanie prebieha normálne.
Obsah väčšiny chemických prvkov v potravinách nie je za normálnych podmienok pre organizmus škodlivý. Existujú určité minerálne látky, ktoré môžu byť vo väčších ako stopových množstvách pre organizmus toxické?
Medzi nežiaduce, silne toxické prvky patria: kadmium, olovo, ortuť a hliník. Ich prítomnosť v organizme v akomkoľvek množstve je škodlivé. Toxické prvky majú tendenciu hromadiť sa v parenchýmových orgánoch – hlavne v pečeni, obličkách a pankrease. Pri dlhodobej expozícii sa môžu toxické prvky ukladať tiež v iných tkanivách – napr. olovo a hliník v kostiach, olovo, ortuť a hliník v mozgovom tkanive, kadmium vo vlasových cibuľkách. Zdravý organizmus je ich však schopný vylúčiť. Túto úlohu plnia obličky, pečeň a zažívací trakt.
Ako sa „zariadi“ organizmus, keď pociťuje nedostatok vápnika?
Ak máme nedostatok vápnika, vystavujeme sa veľkým problémom, a náš organizmus sa dostane do režimu, kedy vápnik hľadá po celom tele, pretože ho potrebuje nielen na tvorbu kostí. Začne ho však odčerpávať práve z kostí, ale aj zo zubov, aby ho „dopravil“ na dôležitejšie miesta. Bez vápnika by nám totiž nebilo srdce, svaly by sa bez neho neuvoľnili, nemohli by sme bez neho zaspať, na niečo sa sústrediť, alebo vôbec myslieť. Nervy by bez neho neodovzdávali žiadne informácie, údy by sa nepohybovali. Dlhodobý nedostatok vápnika potom vyústi do odvápnenia kostí a kĺbov, obnaženia kŕčkov zubov, chvenia srdca, vysokého krvného tlaku, do nespavosti, obličkových kameňov, ostrohov, do kŕčov vo svaloch, predmenštruačného syndrómu u žien, do bolestí chrbta, stuhnutia rúk/nôh, a do nervozity.
Popíšete nám dianie v tele, keď nám chýba horčík?
Horčík je zložkou štruktúry kosti. Pôsobí ako katalyzátor početných chemických reakcií, reguluje prenos impulzov periférnymi nervami. Prvé príznaky nedostatku horčíka sa prejavujú svalovými kŕčmi (najmä v lýtkach), závratmi, strnulosťou, nepokojom, bolesťou hlavy, kmitajúcimi bodmi pred očami, chvením viečka (najmä ľavého), citlivosťou na zmeny počasia (hlavne na zimu a vlhkosť), často až bolesťou. Dlhšie trvajúci nedostatok sa môže prejaviť búšením srdca.
Väčšinu potrebnej dávky jódu dostáva náš organizmus spolu s kuchynskou soľou, ktorá sa u nás umelo obohacuje jodidom draselným… Existujú aj iné možnosti, ako ho dodať telu?
Organizmus potrebuje jód na syntetizovanie hormónov štítnej žľazy, ktoré plnia dôležité metabolické funkcie. V oblastiach chudobných na jód je endemický výskyt strumy a kreténizmu. Vhodným zdrojom jódu sú morské živočíchy, morské riasy, mlieko, mliečne výrobky a syry.
Fluór prijímame aj z pitnej vody a zo zubnej pasty… Kritici fluóridizácie upozorňujú na skryté riziko hyperfluóridizácie. Poviete nám váš názor?
Mnohí sa domnievajú, že konzumácia fluoridov je len otázkou zdravia zubov. Ale vedecké skúmania zhrnuté v 500-stranovom spise dokazujú, že fluór je endokrinný narušiteľ, ktorý môže mať vplyv na naše kosti, mozog, štítnu žľazu, epifýzu, a dokonca aj hladinu krvného cukru. Z viac ako 34 klinických štúdií (a zo 100 štúdií na zvieratách) týkajúcich sa účinku fluóru vyplynulo, že jeho toxicita pri dlhodobom pôsobení môže viesť k celému radu zdravotných problémov: k hyperaktivite, alebo naopak k letargii, k zníženiu IQ, poškodeniu imunity, inaktivácii 62 enzýmov, artritíde, zvýšeniu rastu nádorov, k rakovine kostí a atď.
Kde získame chýbajúce minerály? Sú výživové doplnky, ktoré sú v predaji, naozaj účinné? Načo si treba dávať pozor?
Pre telo najviac využiteľné sú také minerály, ktoré sú 100 % rozpustné vo vode. Dajme si napr. kúpenú tabletku „na skúšku“ do vody, aspoň na niekoľko hodín. Ak sa na dne pohára vytvorí usadenina, je to dôkaz, že veľkosť molekúl minerálov, ktoré sú použité v danom prípravku, je príliš veľká na to, aby sa vo vode rozpustili rovnomerne, a skôr je teda pravdepodobné, že sa nikdy nerozpustia úplne. V tom prípade ide o najbežnejšiu formu, ktorá sa najhoršie vstrebáva, t.j. približne 8 – 10 % vo veku do 40 rokov a po štyridsiatke 4 – 5 %. Sú to minerály anorganické (elementárne). Najužitočnejšie by bolo, keby sme ich rozdrvili a rozsypali na záhradke… Zelenina ich, po vyčerpaní z pôdy, premení na organickú formu, ktorú už naše telo dokáže vstrebať a spracovať na 98 %. Z toho vidieť, že môžeme užívať toľko tabliet minerálov v anorganickej forme, koľko sa nám zapáči, a predsa môžeme umrieť na niektorú z chorôb kvôli nedostatku toho – ktorého prvku… Navyše, užívaním nevhodnej formy minerálov dochádza k ukladaniu odpadových prvkov v tele, z čoho vznikajú rôzne poškodenia životne dôležitých funkcií, a organizmus predčasne starne. Minerály v minerálnych vodách sa tiež vyskytujú v anorganickej forme, ktorá je pre náš organizmus veľmi málo využiteľná. Napriek tomu – veľa ľudí vypije denne množstvo minerálok, s vierou, že si tým zabezpečujú optimálnu zásobu prvkov v tele. V mnohých výživových doplnkoch sa používa mletý dolomit ako zdroj vápnika a horčíka. Avšak v tejto anorganickej forme naše bunky využívajú tieto prvky len na 4 – 5 %. Dokonalejšie minerálne prípravky sú také, ktoré ponúkajú prvky v chelátovanej forme. Tým sa ich využiteľnosť asi desaťnásobne zvyšuje, na 45 %. Na rozdiel od spomínaných možností, rastliny obsahujú prvky v prírodnej forme. Tieto organické koloidné minerály sú najlepšie prijateľné pre bunky človeka. Ich využiteľnosť je až 98 %. Odpoveď teda znie: koloidné minerály z rastlín sú najlepšie využiteľné. Nezabudnime na túto skutočnosť pri výbere minerálnych doplnkov výživy.
Viac o význame životne dôležitých prvkov pre zdravie človeka, o ich výskyte v potravinách, o vhodných kombináciách a dávkach prvkov vo výživových doplnkoch, a o ďalších zaujímavostiach podrobnejšie píšem vo svojej knihe „Varovné signály tela“.
Ilustračné foto
