Slovenská republika je jedným z posledných štátov, kde existuje inštitút pozbavenia svojprávnosti. V európskych krajinách sa uplatňuje iba obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V novom Občianskom zákonníku v SR, už nebude pozbavenie spôsobilosti na právne úkony figurovať.
(Ne) slobody hendikepovaných
V priebehu roka 2014 obnovilo Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR (ZMPP v SR) kampaň Nechcem, ale musím! Zorganizovalo 4 okrúhle stoly, 4 regionálne semináre a 35 tréningov zodpovednosti za vlastné konanie.
Vznikli aj videoklipy pre verejnosť o vplyve pozbavenia svojprávnosti na život ľudí s hendikepom. Videoklipy realizoval tím mladých autorov, obsadili do nich známych hercov – Judit Bárdos a Richarda Stankeho.
Ľudia pozbavení spôsobilosti na právne úkony, nemôžu rozhodovať napríklad o tom, kde budú žiť, kam pôjdu, čo smú robiť. Nemajú právo rozhodnúť sa v celkom bežných veciach. Nemôžu nakladať so svojím majetkom, voliť a uzatvoriť manželstvo.
Rovnako je im upreté právo na výber školy, či práce. Sami si nemôžu ísť kúpiť ani obyčajný rožok, lebo aj nakupovanie je právnym úkonom. Rozhodujú za nich opatrovníci, a ďalší ľudia. Riešením môže byť podporované rozhodovanie – sieť poradcov, ktorí im pomôžu v situáciách, kedy sa nevedia rozhodnúť samostatne. (Poradcov by si vyberali sami.)
Zbavme ich radšej spôsobilosti!
Podľa právnej expertky ZPMP SR, JUDr. Zuzany Stavrovskej, súdne konanie o pozbavení svojprávnosti kopíruje desaťročia starý model rozhodovania o najcitlivejšej otázke existencie človeka. Odborníčka hovorí, že v súdnej praxi dochádza k „nadužívaniu“ pozbavenia spôsobilosti na právne úkony.
A nielen to. Ten, o koho spôsobilosti sa koná, spravidla nie je informovaný, a ani jeho príbuzní o ničom nevedia. Často nie sú prítomní svedkovia, ani žiadne dôkazy…
Posudok súdneho znalca z odboru psychiatrie, sa pritom považuje za jednoznačnú vedeckú pravdu. Mentálne postihnutie, rovná sa nespôsobilosť na právne úkony. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, je vážnym zásahom do práv a slobôd človeka – nerešpektuje sa vypočutie človeka, vyjadrenie k osobe opatrovníka, oboznámenie sa s návrhom.
Obmedzenie „svojprávnosti“ predstavuje krajný prostriedok ochrany človeka, a má byť časovo ohraničené. Súd však nepreskúmava v časových intervaloch dôvodnosť trvania svojho rozhodnutia.
JUDr. Zuzana Stavrovská sa domnieva, že súdy by mali pristupovať k znaleckým posudkom triezvo a s nadhľadom. Znalec rieši otázku prítomnosti duševnej poruchy a jej povahu, avšak skutočnosť, že človek má duševnú poruchu, ešte neznamená, že sa nedokáže rozhodovať.
Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje individuálnosť zásahov do práv ľudí, založenú na posúdení ich funkčných schopností. Aj napriek ratifikácii Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý deklaruje a garantuje rovnaké práva pre ľudí so zdravotným postihnutím, ako pre majoritnú spoločnosť, je situácia na Slovensku úplne iná. Voči ľuďom s mentálnym postihnutím stále prijímame prehnané preventívne opatrenia, ktoré sú v rozpore s ľudskými právami, a vedú k diskriminácii.
Zdroje: www.nechcemalemusim.sk, www.zpmpvsr.sk a brožúrka ZPMP v SR: Príklady z praxe zo súdneho konania o spôsobilosti na právne úkony z roku 2014
Redakčne upravené (jam)
Ilustračné fotografie
