Na Slovensku sa ročne diagnostikuje približne až 800 prípadov rakoviny obličky. Počet nálezov výrazne vzrástol, pričom muži sú dvakrát ohrozenejší ako ženy. Neexistujú žiadne skríningové testy, ktoré by hneď odhalili včasné štádiá tohto ochorenia, takže vo viac ako polovici prípadov sa rakovina obličky diagnostikuje náhodne, počas röntgenového či ultrazvukového vyšetrenia, vykonávaného z iných príčin.
Odporúča sa, aby ľudia s vysokým rizikom výskytu ochorenia absolvovali častejšie kontrolné vyšetrenia moču na prítomnosť krvi alebo ultrazvukové vyšetrenia obličiek. Pri diagnostike nádoru lekár prehmatá pacientovi brucho, aby zistil, či nie je niektorá z obličiek zväčšená, alebo či nie je hmatná nádorová masa. Nasledujú vybrané zobrazovacie vyšetrenia, najmä USG a CT brucha, prípadne magnetická rezonancia.
Výber vhodnej liečby
Keď sa zistí prítomnosť nádoru, treba určiť, ako veľmi je pokročilý, a či sa nerozšíril do iných častí tela vo forme metastáz. Na určenie štádia, ktoré pomôže lekárom naplánovať optimálnu liečebnú stratégiu a stanoviť prognózu, sa používa klasifi kačný TNM systém. Za výber vhodnej liečby je zodpovedný tím odborníkov. Určenie stratégie závisí od podtypu nádorových buniek a stupňa pokročilosti nádoru. Poznáme štyri hlavné typy nádorov obličiek:
-
Karcinóm z obličkových buniek. Ide o najčastejší typ, tvorí asi 80 až 85% karcinómov obličiek a bežne vzniká v kôre obličiek. Jeho najčastejším podtypom je svetlobunkový (clear cell) karcinóm. Menej časté sú papilárny a chromofóbny karcinóm.
-
Karcinóm z prechodných buniek. Tento druh karcinómu vzniká v obličkovej panvičke. Tvorí 5 až 10% všetkých nádorov obličiek. Jeho klinický priebeh a liečba sú podobné ako pri karcinóme močového mechúra.
-
Wilmsov tumor. Ide o najčastejší nádor obličiek detského veku. Tvorí 5 až 6% všetkých nádorov obličiek. Len zriedkavo sa vyskytuje u dospelých a lieči sa odlišným spôsobom.
-
Sarkóm obličiek. Ide o zriedkavý typ nádoru, ktorý tvorí asi 1% nádorov obličiek.
Ak sa karcinóm potvrdí, a nádor sa ešte nerozšíril, vyberie sa buď len časť obličky, alebo oblička celá. Histologické vyšetrenie nádorového tkaniva z odstránenej obličky pomôže lekárovi stanoviť ďalšie kroky. Ak sa nádor nerozšíril mimo odstránenej obličky, nie je potrebná ďalšia liečba; no druhá oblička musí byť sledovaná, či sa v nej nevyvinul ďalší nádor.Karcinóm z obličkových buniek sa šíri najmä do pľúc, kostí, pečene a mozgu. V takom prípade je nutné použiť systémovú liečbu. V prípade, že sa nádor nerozšíril do mozgu a pacient je v dobrom celkovom stave, možno použiť cytokíny, teda lieky stimulujúce imunitný systém. Posilnený systém potom môže napadnúť rakovinové bunky, podobne ako útočí na infekciu.
Chirurgia a cielená terapia
Pri lokalizovanom nádore, nešíriacom sa mimo obličku, dáva značnú šancu na úplné vyliečenie chirurgický zákrok. Pacientom s normálnou kontralaterálnou obličkou sa odstráni tzv. radikálnou nefrektómiou celý nádor spolu s obličkou, okolité postihnuté tkanivo a regionálne lymfatické uzliny. Nadoblička sa odstraňuje len pacientom s veľkým nádorom na hornom póle obličky, alebo pri patologicky zmenenej nadobličke. Pri karcinóme sa oblička odstraňuje z prístupu cez prednú brušnú stenu. Druhá oblička je následne schopná nahradiť aj funkciu odstránenej obličky. U pacientov bez dokázateľných metastáz sa odporúča len sledovanie. Keď nádorové ochorenie prekročilo hranice obličky a vznikli metastázy, je už nádor ťažko liečiteľný.
Nádor z obličkových buniek je rádiorezistentný. Rádioterapia sa používa iba na paliatívne liečenie mozgových metastáz, alebo kostných metastáz. Pri vzdialených metastázach sa zas využíva tzv. systémová liečba. Imunoterapia je účinná viac-menej iba u pacientov s dobrou prognózou. Keďže pokročilý karcinóm obličiek reaguje na chemoterapiu veľmi slabo, biologická liečba (cielené terapie) sa stavia pri metastatickom karcinóme obličiek do pozície liečby prvého výberu. Na liečbu karcinómu z obličkových buniek sa v súčasnosti čoraz viac využívajú lieky cielenej terapie, ktoré môžu spomaliť alebo zastaviť rast nádorových buniek priamo, alebo nepriamo, tým že zastavia rast ciev, ktoré vyživujú nádor..
Imunoterapia je v účinnosti prekonaná
Pri imunoterapii môže podávanie vysokých dávok preparátov vyvolať silné nežiaduce účinky, ako napr. príliš nízky krvný tlak, stagnáciu tekutiny v pľúcach, zimnicu či horúčku s triaškou. Niektorí pacienti musia dokonca počas liečby zostať v nemocnici dlhší čas kvôli sledovaniu ich zdravotného stavu. Imunoterapia je, čo sa účinnosti týka, prekonaná cielenou terapiou. Tá má iné spektrum nežiaducich účinkov ako imunoterapia; zároveň však dosahuje vyšší podiel liečebných odpovedí, dlhšie prežívanie bez progresie a zdá sa, že by mohla aj predlžovať prežívanie (rozdiel oproti imunoterapii nie je zatiaľ štatisticky významný). Liečba by sa teda mala zamerať najmä na cielené terapie (látky blokujúce tvorbu a rast cievneho riečiska, ako aj rast nádorových buniek), ako sú inhibítory tyrozínkináz a monoklonálne protilátky.
