Neustále nám rastie nová koža, a zlupuje sa stará. Doteraz sa vedci nikdy nedohodli, ako presne to funguje. Nový výskum z University of Sheffield by mohol poskytnúť odpoveď a ovplyvniť boj s následkami starnutia, a možno aj s rakovinou kože.
Vedci z univerzity vyvinuli počítačový model biológie ľudskej kože, zachytávajúci vývoj vonkajšej – povrchovej vrstvy kože. Použili ho na testovanie troch teórií o tom, aká je funkcia kožných buniek pri regenerácii našej pokožky. Iba jedna teória udržala virtuálnu pokožku v nepretržite dobrej kondícii. Hovorí sa v nej o tom, že koža má vo svojej najnižšej vrstve populáciu spiacich kmeňových buniek, ktoré sa nedelia a nevytvárajú nové bunky. Do akcie sú povolané vtedy, keď je koža poškodená, alebo v prípade, ak počet iných typov buniek zrelej kože poklesne, čo zabezpečí, že sa koža zregeneruje.
Model ukázal, že tieto spiace kmeňové bunky postupne strácame. Zakaždým, keď ich prebudíme kvôli vyliečeniu rán alebo doplneniu zásob iných buniek, sa totiž niektoré z nich nevrátia späť do režimu spánku, takže ich počet sa pomaly znižuje. To vysvetľuje, prečo sa koža starších ľudí lieči pomalšie, a čiastočne aj to, prečo sa naša koža so starnutím mení. Pochopenie tohto mechanizmu by mohlo priniesť nové spôsoby boja s dopadmi starnutia na pokožku, a po niekoľkoročnom pozorovaní aj s rakovinou kože.
Zdroje: http://www.medicalnewstoday.com, http://www.sheffield.ac.uk a http://www.bio-medicine.org
Ilustračné foto