Bol dostihovým jazdcom a majstrom Európy v electric boogie. Pôsobil v divadle Stoka a v divadle Ludus. V súčasnosti je členom divadla GunaGU, účinkuje aj na iných pódiách. V televíznom sitcome Mafstory stvárňuje mafiána Banána, a zároveň jeho mamičku Márgit. V sitcome Profesionáli (o policajtoch) hrá postavu Maroša Nagya. Na otázky portálu SLOVENSKÝ PACIENT odpovedá slovenský herec Peter Batthyány.
Electric boogy je blízky pantomíme a pohybovému divadlu. Kde ste s ním začínali?
Začínal som v 80-rokoch, vtedy prišla vlna break dance a electric boogy, a my sme sa to učili z televízie, a tak. Nemali sme učiteľa, vedeli sme to len z videí. V tom období to volali propagácia západnej kultúry, a my sme sa predstavovali pred Slovkoncertom s electric boogy s tým, že robíme gymnastiku, a chceme byť zdraví, ako ruské deti. Fungovali sme v programoch Fujarová šou, Rýchlokurz geniality, a v dvoch projektoch, ktoré režíroval Lanny Jánošov. Tam účinkovali aj Skrúcaný a nebohý Juráň.
V Profesionáloch hráte policajta. Ako vychádzate s reálnymi policajtmi na cestách?
Strašne dobre, vážne. Málokedy sa mi stane, že narazím na človeka, ktorý je individualista, keď to takto slušne poviem. Stretávam sa s policajtmi, ktorí sú príjemní, naozaj s tou ľudskou tvárou. Keby toto ľudia zažívali častejšie, mali by policajtov výrazne radi, a pozerali by sa na veľa vecí úplne inak.
Oslovili vás krajania z Kanady a Ameriky. Hrali ste za hranicami scénky z Mafstory?
Áno, hrali sme v Toronte, aj v New Yorku. Pozvaní sme boli úžasnými priateľmi – Paľom Džačkom a Richardom Štylichom. Urobili stretnutie Slovákov a Čechov v Kanade, a pozvali ich na predstavenie. Potom sme sa presunuli do New Yorku, kde sme hrali v typickom česko-slovenskom podniku, čo bolo veľmi fajn, pekné. Aj sme videli kúsok Ameriky. Richard si dokonca bol pozrieť na Slovensku naše predstavenia Malá domov a Kolaps – zasmial sa, potešil. Pýtal som sa na Slovákov vonku, a vôbec na to všetko, a on, že sa to už dosť zmenilo. Tým, že sú iné technické vymoženosti s kamerou, divadlo sa mení. Svet, kultúra sa takto posúvajú. Bol z toho smutný, a uvidíme, čo ďalej…
ŠTYRI NOCI SOM NIČ INÉ NEROBIL, LEN SOM KAŠĽAL.
Detoxikácia, operácia a dyslexia. Zažili ste si na vlastnej koži? Poviete nám o tom?
Od 25. decembra 2013 u mňa detoxikácia naozaj prebieha. Ja som totiž svojej žene Dáške aj synovi Matúšovi sľúbil, že prestanem fajčiť. Bol to taký zvláštny okamih, neviem ani, ako a prečo prišiel, pretože som fajčil 40 denne, a zrazu som povedal, že nebudem. Skrslo to v mojej hlave, v pocite, v atmosfére… Skutočne nefajčím, a myslel som si, že veď čo – keď prestanem fajčiť – nič sa nedeje, že to nemôže byť až taký obrovský skok. No bol… Nastal absolútny kolaps v mojom organizme, mal som teplotu 38-39 stupňov, bolo to niečo strašné. Štyri noci som nič iné nerobil, len som kašľal. Nevedel som spať, mal som strašne suchý kašeľ, a nedal sa zastaviť. Potom som do seba dostal infúziu. Bol to taký zdvihnutý prst, myslím si, ten zážitok bol otrasný. Nepočítam dni, odkedy nefajčím. Snažím sa existovať bez cigarety, to je pre mňa najdôležitejšie. Silné je, že som im to sľúbil, a musím to aj dodržať.
Zažil som si operáciu – na krku. Bol som vtedy ešte chlapec, mal som natiahnutú šľachu. Mal som to celé obviazané, bolo to dosť nepríjemné.
Keď som začal v škole čítať, nešlo mi to. Myslel som si, že som menejcenný, jedoval som sa. Nevedel som to zadefinovať. Až neskôr, v dospelosti, som sa dozvedel o dyslexii. Cestu, ako čítať, som si musel nájsť sám. Aby som to zakryl, snažil som sa byť zlý. Dnes to majú decká ľahšie, odborníci si s tým vedia poradiť. Je to úplne iný systém myslenia, vnímania. Vidím to aj na svojom synovi, ktorý si to osvojí po svojom. Je to poznať aj na matematike, pri vzorcoch. Aj učiteľa nejedenkrát zaskočil. Žiaľ, to čítanie je také, že dvakrát toľko námahy musím dať, aby som to zvládal. Vždy som mal sklon k herectvu. Ale keď som si pozeral v detstve hercov – ikony slovenského umenia, bolo to pre mňa nemožné; tá méta bola ďaleko, vysoko. Nakoniec sa to predsa len stalo – stretol som Blaha Uhlára, režiséra, človeka s veľkým Č, ktorý ma viedol. S divadlom som začal, keď som mal dvadsať rokov.
Vnútorný prerod na postavu prichádza asi aj s kostýmom. Nastavujete sa na rolu?
Kostým je niečo úžasné, pomáha mi, dostať sa do postavy, a urobí aj veľa práce. Je to tak, že herec, akonáhle sa oblečie, dá sa povedať, že 50 percent úspechu je práve tam.
Zahrali ste si v interaktívnej divadelnej šou, nazvanej Kolaps. „Skolabovali“ ste tam?
(Smiech). Toto predstavenie je úžasné v tom, že s kolegom hráme pseudo-trénerov šťastia. Ľuďom radíme, ako v dnešnej dobe prežiť, ako spoznávať nástrahy života. A to ich zabáva a teší. Pozeráme sa na všetko z nadhľadu, ale popisujeme veľa vecí až kruto realisticky. Sú to také slzy cez smiech…
Minulý rok ste glosovali v Legendách popu. Sú vám skladby Dalibora Jandu blízke?
Áno, určite. Dalibor Janda je legenda. Prešiel neskutočne dlhým obdobím, a to celé, čo vytváral, bolo ľudské. Ten rozmer sa nakoniec časom ukázal – že to platí, a nie je to umelohmotné. A že pravé umenie funguje.
Kontrolujete si preventívne váhu, tlak, cukor, cholesterol, alebo čo máte na koži?
Nie, ale poznám sa, a vidím to, či už sa krémujem, alebo také niečo – asi ako každý. Akonáhle viem o nejakej zmene, riešim to.
Fanúšikovia v divadle, pri telke a na sociálnej sieti. Čítate si ich on-line komentáre?
Áno. Niekedy majú aj pravdu, ale niekedy mám pocit, že je to také duševné blato, že sa to nedá. Niektoré príspevky sú strašné, a niektoré sú fantastické, takže – čo mám povedať? Nerád to hovorím, ale ak budeme nad všetkým, tak sa potom nečudujme, kde sme. Mám právo na svoj názor, a keď s niečím nesúhlasím, dám to jasne najavo. A že to niekto nechá ticho prejsť? Ak to má byť tak aj v kultúre a umení, dôjdeme do totálneho hnoja.
Vaše ďalšie projekty, o ktorých možno nevieme z médií. Na čom práve pracujete?
Tento rok sa robia Profesionáli, hrám v spomínaných predstaveniach Malá domov a Kolaps. Ostatné sa ukáže, nechcem predbiehať…
Fotografie: Martin Črep: portrét Petra B. v aute; online archív Petra B. – snímka z televízneho sitcomu Mafstory; Patrik Ratajský: Peter B. v drese hokejistu (šou Kolaps).
