Uši sú zriedkakedy posudzované ako objekty krásy. To sa však zmení, akonáhle sú nevzhľadné a neatraktívne. Ak má človek uši odlišné od bežného normálu, môže nastať skutočný problém. O otoplastike, čiže o korekciách ušníc, sme sa porozprávali s MUDr. Jozefom Uliankom (foto) z Kliniky plastickej chirurgie SZU vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.
Čo je to vlastne korekcia ušníc? Ide len o problém odstávajúcich uší?
Ako ste už spomenuli, ušnice normálneho tvaru a veľkosti nie sú dominantou tváre a objektom záujmu človeka. V minulosti však bola situácia celkom iná. Napríklad už hlinené tabuľky z veľkej knižnice kráľa Ašurbanipala (cca rok 650 p.n.l.) hovoria, že tvar ušníc u novorodencov predpovedá ich budúci charakter a postavenie v spoločnosti. V starovekom Egypte verili, že dych života vchádza do tela pravým uchom a dych smrti ľavým. Neskôr sa veľkosť uší a ich tvar spájal s výskytom niektorých chorôb, alebo povahových vlastností, prípadne s intelektom. Niektoré kmene v Afrike si primitívnym spôsobom upravujú ušnice ako estetický doplnok; v súčasnosti však pozorujeme rôzne spôsoby úpravy lalôčikov ušníc, ako symbolov príslušnosti k určitej spoločenskej skupine. Dokonca existujú aj metódy identifikácie osoby podľa tvaru ucha. Ale vrátim sa späť ku korekciám ušnice.
Prvé operačné postupy korekcie ucha sú zaznamenané 600 rokov pred naším letopočtom v Indii. Časom sa postupy zdokonaľovali, až po dnešok. Vo všeobecnosti korekcia uší zahŕňa široké spektrum operačných postupov, riešiacich jednak rôzne stupne odstávania ušníc, poruchy vývinu ušnice, deformácie ušníc po úrazoch, ako aj rekonštrukčné operácie ušníc po odstránení nádorov vonkajšieho ucha.
S postupom času sa vyvinuli metódy a materiály, za pomoci ktorých dokážu plastickí chirurgovia vytvoriť ušnicu prakticky nanovo. Používajú sa tkanivá z vlastného tela, ako sú chrupky z rebier, a aj syntetické materiály, ktoré organizmus dokáže tolerovať. Postihnutie môže byť buď jednostranné, alebo obojstranné. Nevyvinutá môže byť celá ušnica, alebo len jej časť.
Podobná situácia je aj pri poúrazových deformáciách a stratách ušníc. Aj vtedy sme schopní dosiahnuť uspokojivý estetický výsledok. Estetické operácie odstávajúcich ušníc sú relatívne jednoduchší operačný výkon, oproti spomínaným operáciám, a sú najpočetnejšie. Najčastejšie sa estetické operácie vykonávajú obojstranne, so snahou o zachovanie symetrie. V neposlednom rade chceme dosiahnuť splnenie predstavy pacienta.
MUDr. Jozef Ulianko
Deti s odstávajúcimi alebo inak deformovanými ušami môžu trpieť kvôli posmechu od svojich spolužiakov – nedostatkom sebadôvery. To môže ovplyvniť celý ich ďalší život. Od akého veku je otoplastika vhodná?
Máte pravdu. Mnohých pacientov k nám privádza práve tento dôvod. Sú sledovaní pedopsychológom, ktorý odporučí operačné riešenie. Preto je zákrok v indikovaných prípadoch preplatený zdravotnou poisťovňou. Časovanie zákroku súvisí s vývojom ušnice, kde v treťom roku života dosahuje ucho 85 % veľkosti, a v šiestom roku je to skoro 100 % veľkosti dospelého ucha. Nie je vhodné robiť zákrok na rastúcom uchu, aby nedošlo ku spomaleniu rastu, alebo k inej deformácii ušnice.
Ďalším aspektom načasovania zákroku je okolie pacienta. Najlepšie je, uskutočniť zákrok v čase zmeny kolektívu dieťaťa, teda počas prestupu zo škôlky do školy a podobne. Z jedného kolektívu odíde dieťa s odstávajúcimi, a do nového príde už s odoperovanými uškami, čím sa vyhne spomínaným negatívnym reakciám v novom kolektíve. Ale ak sa dieťa rozhodne pre operáciu neskôr, tak sa nič nedeje – zákrok je plnohodnotne realizovateľný aj u dospelej osoby.
Tu by som chcel poznamenať, že zákrok musí riešiť potrebu dieťaťa, nie rodiča. Mnohým rodičom vadia odstávajúce uši svojho dieťaťa viac, ako deťom samotným.
Viete odhadnúť, aké percento vašich pacientov tvoria dospelí, a aké deti?
Deti stále tvoria väčšie percento pacientov. Ak by som to mal odhadnúť, tak je to asi 70 % ku 30 %. Ale nie je to presný údaj.
Ako každý chirurgický zákrok, aj operácia uší má svoje riziká, ktoré je potrebné pred jej absolvovaním zvážiť. Môžete popísať, ktoré to sú?
V prvom rade si treba vybrať kvalifikovaného lekára, či zariadenie, kde sú schopní zákrok uskutočniť. Ak sa zákrok bude robiť v celkovej anestézii, pacient musí byť schopný anestézie. Zistí sa to na predoperačnom vyšetrení, kedy všeobecný praktický lekár pacientovi odoberie krv, vyšetrí jeho zdravotný stav, a v prípade potreby doplní iné, pomocné vyšetrenia. Predoperačné vyšetrenie vyžadujeme aj u pacientov operovaných v lokálnej anestézii, a nesmie byť staršie ako mesiac.
Ďalšou komplikáciou je infekcia. Počas, alebo tesne po operácii môže dôjsť ku kontaminácii rany a k infekcii s teplotami, opuchom a bolesťami. Pooperačné modriny a opuchy sa postupne vstrebajú, a nepredstavujú závažný problém. Niekedy môže uško po operácii odskočiť od hlavy, do pôvodnej polohy – v prípade povolenia, alebo prerezania modelačného stehu. U pacientov, ktorí majú predispozíciu na keloidné hojenie, môžu vzniknúť veľmi hrubé a škaredé jazvy. U niektorých pacientov sa v pooperačnom období môžu vyskytnúť stehové fistuly. Dochádza k nim v prípade tenšej kože, alebo po príliš povrchovom naložení stehov, kedy modelačné stehy vychádzajú na povrch kože.
Uvedené riziká sú eliminovateľné, a ich frekvencia, pokiaľ hovorím za naše zdravotné zariadenie, nie je častá. Mnohé z popísaných komplikácií vyžadujú reoperáciu pacienta.
Kedy operáciu neodporúčate, respektíve, v akom zdravotnom stave musí byť človek, aby mohol takúto operáciu podstúpiť?
Operáciu neodporúčame v prípadoch, keď obvodný lekár na predoperačnom vyšetrení zistí zdravotný problém, na základe ktorého je vysoké riziko anestézie, alebo v prípadoch zvýšenej krvácavosti u pacienta – buď vrodenej, alebo „poliekovej“. Vtedy operačný zákrok odložíme, až do vyriešenia týchto ochorení. Takisto je zákrok lepšie vykonať počas obdobia, kedy nie sú vysoké teploty ovzdušia, lebo pooperačne je nutná bandáž hlavy, a tým dochádza k poteniu. Počas vysokých teplôt sa zvyšuje aj riziko infekčných komplikácií.
Ako prebieha samotná operácia? Vykonáva sa v celkovej narkóze? Ako dlho zákrok trvá, a ako dlho zostáva pacient v nemocnici?
Operácia sa vykonáva v dvoch formách. U malých detí a nespolupracujúcich osôb odporúčame celkovú anestéziu, vykonanú v rámci jednodňovej chirurgie. U ostatných je indikovaná lokálna anestézia – zákrok sa vykoná ambulantnou formou, bez hospitalizácie.
Ak sú splnené všetky požiadavky, hospitalizáciu a ambulantný výkon prepláca zdravotná poisťovňa, alebo je to hradené pacientom ako platená služba. Operácia samotná trvá asi hodinu. Rezy sa nachádzajú na zadnej strane ucha a idú pozdĺžne asi 4 cm. Po vyplánovaní a oslabení chrupky sa naložia modelačné stehy, ktoré vyformujú chrupku ucha do želaného tvaru. Potom sa zašijú rany a použije sa špeciálna vata na domodelovanie ucha. Všetko sa fixuje bandážou s elastickým obväzom. Pooperačne je dôležitá správne podaná analgéza, aby bolestivosť zákroku bola čo najmenšia.
Je po zákroku potrebná nejaká ďalšia špeciálna starostlivosť?
Ako som už spomenul, pooperačne je nutné nosiť bandáž hlavy. Po jej zložení treba ešte na určitý čas nosiť elastickú čelenku na spanie a pri športe, keď je najväčšia pravdepodobnosť poškodenia operovaného ucha. Nutné je absolvovať pooperačné kontroly na ambulancii plastickej chirurgie. Keďže sa na šitie používa vstrebateľný materiál, treba doma operované rany dezinfikovať, aby došlo k uspokojivému zhojeniu. V skorom pooperačnom období by sme mali obmedziť telesný pohyb, vyhýbať sa kúpaniu a športu.
Ilustračné foto
Tento článok vyšiel v tohtoročnom Dermato magazíne číslo 3. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
