PríznakyHypertenzia patrí medzi najčastejšie kardiovaskulárne ochorenia. V súčasnosti postihuje asi 20 – 30 % populácie.
Najhoršia zo všetkých hypertenzií, je tá rezistentná. Tak sa odborne hovorí krvnému tlaku, ktorý – napriek rôznej medikamentóznej liečbe – zostáva na hodnotách, ktoré sa najčastejšie končia závažným orgánovým poškodením, alebo niečím ešte horším…
Ak nepomáha obmedzenie soli, ani diuretiká, zažehnávame krízu infúziou, prípadne nitroglycerínom – vo forme tabletky pod jazyk, ktorá rýchlo rozšíri cievy (zaberá pomerne spoľahlivo). Lenže, spomenuté spôsoby sú len krátkodobé, a nemožno ich aplikovať donekonečna. Preto je potrebné niečo dlhodobejšie.
Obľúbené je, predpisovať ACE inhibítory, ktoré taktiež znižujú napätie cievnych stien. Ich výhodou (oproti iným liekom) je, že rozširujú cievy a znižujú ich odpor, takže k spätnoväzbovej reakcii, zvanej reflexná tachykardia, dochádza menej často. Pri reflexnej tachykardii má telo tendenciu kompenzovať znížený tlak, a to zvýšenou frekvenciou srdca, takže výsledok je v konečnom dôsledku tak trochu kontraproduktívny.
V prípade, že pacientov vysoký tlak nezvládajú ani kokteily s blokátormi (či už beta, alebo alfa), alebo začnú klasické liečebné postupy prinášať čoraz viac vedľajších komplikácii, najnovší výskum odporúča chirurgický zákrok.
Keď sympatikus prestane byť sympatický
Pre mnohých môže byť prekvapením, že do hypertenzie často prehovoria obličky. Ak sa im niečo nepozdáva, začnú pre svoj sympatikus (jeho nervové tkanivá) požadovať väčší prietok krvi. Srdce takejto prosbe neodolá, a zvýši svoj výkon.
Tlak v cievnom systéme rastie, aby prekonal odpor zúžených ciev. Tento proces (ak trvá dlhšie) môže poškodiť ľavú srdcovú komoru, čo je len začiatok oveľa horších problémov. Navyše, aby obličky spustili takúto „neplechu“, stačí niekedy málo – nejaký toxín, alebo chronický zápal.
Obličku vie ale pekne „nahnevať“ aj obyčajný nedostatok kyslíka – svoje o tom vedia astmatici. Mozog je totiž dosť sebecky naladený, a nie je ochotný deliť sa – ak pľúca nestíhajú, zvyšok tela sužuje hypoxia (nedostatok kyslíka v tele, alebo jednotlivých tkanivách).
Renálna denervácia
Nové metódy liečby hypertenzie dávajú nádej ťažkým hypertonikom aj vtedy, ak lieky nedokážu udržať ich krvný tlak v „rozumných“ číslach. Príkladom takéhoto zákroku je renálna denervácia. Čo je to?
Ide o prerušenie určitých nervových vlákien, smerujúcich do obličky. Vyradenie nervových spletí z prevádzky je však proces nevratný – ide teda o vyháňanie čerta diablom. Zákrok sa používa v prípadoch, keď nie je veľmi na výber, a u pacienta hrozí syndróm náhlej srdcovej smrti.
Pre pomerne drastické „odpojenie od siete“ (ničenie obličkových nervov), sa v medicíne používa dobre znejúce slovo „ablácia“. Prevádza sa špeciálnym katéterom, ktorý sa zavedie do obličkovej tepny, kde katéter vydáva rádiofrekvenčné pulzy.
Ak v tomto momente nezlyhá ľudský faktor (niekto to s počtom pulzov nepreženie), tepelný šok spáli len nervy, pričom stena cievy zostane neporušená. Či bol zákrok úspešný, ukáže až čas – môže ísť o mesiace, aj dlhšie obdobie. Ak sa však dostavia žiadané výsledky, je to natrvalo.
Aj táto metóda má svoje „ale“. Napríklad, že u každého nezaberie. Možno aj to viedlo tím z Queen Mary University of London k ďalšiemu pokusu.
Myšlienka sa zrodila počas inej operácii, keď po prevedení krvného obchvatu, pacientov krvný tlak klesol. Táto „náhodná“ skúsenosť inšpirovala tím, aby spomínaný fakt použili na riešenie nezvládnuteľnej hypertenzie. Princípom je prepojenie tepny a žily (tzv. umelá anastomóza) na dolnej končatine, v mieste triesla. Doteraz získané výsledky tejto metódy sú natoľko sľubné, že o nich písal aj Lancet – prestížny časopis.
Prepojenie tepny a žily
Predstava namáhavého rezania, s množstvom striekajúcej krvi, je v tomto prípade úplne vedľa. Špeciálne pre tento zákrok, bola vyvinutá tzv. „Coupler“ – svorka z kovu (s tvarovou pamäťou), ktorá zaistí prepojenie ciev. Veľkosťou aj tvarom trochu pripomína kancelársku spinku. Zavádza sa katétrom, na zavedenie stačí malý rez v hornej časti vnútorného stehna. Zákrok sa vykonáva pri lokálnej anestézii.
Podobne, ako pri denervácii, aj k anastomóznej svorke sa bude pristupovať až v prípade najvyššej núdze. Na rozdiel od renálnej denervácie, má svorkovanie niekoľko výhod. Po prvé, liečebný efekt je okamžitý. A ako sa ukázalo, zaberá aj u tých pacientov, ktorým nepomohla ani denervácia. Bonusom je, že zákrok je reverzibilný (vratný).
Overovanie novej metódy zatiaľ prebehlo len v rámci pokusov s 83 pacientmi. Podieľali sa na ňom dve európske centrá, vysoko špecializované na liečbu hypertenzie.
U všetkých pacientov, ktorí sa zapojili do štúdie, ich vysoký krvný tlak odolával najmenej trom typom bežnej, medikamentóznej liečby. Svorka bola náhodne aplikovaná 44 pacientom. Ostatní sa liečili klasicky – slúžili ako kontrola.
Výsledky v číslach
- U skupiny so zavedenou arterio-venóznou spojkou, systolický krvný tlak (tlak krvi počas sťahu srdcových komôr) klesol (v priemere) o 26,9 mm Hg.
- U kontrolnej skupiny klesol (po podaní liekov) len o 3,7 mm Hg.
- Priemerný systolický tlak (meraný následne ambulantne) klesol o 13,5 mm Hg.
- U kontrolnej skupiny len o 0,5 mm Hg.
Všetci pacienti s anastomóznou spojkou, si bezprostredne po zákroku pochvaľovali – výrazne sa im uľavilo. Nešlo len o subjektívny pocit zlepšenia, alebo placebo efekt. U pacientov s anastomózou, nebol počas polročného pozorovania zaznamenaný ani jeden prípad hospitalizácie v dôsledku krízy (nebezpečne zvýšený krvný tlak). O zdravotnom stave pacientov v kontrole (teda liečených klasicky), sa už pozitívne hovoriť nedá.
Ako každá liečba, aj zavedenie anastomóznej spojky má vedľajšie účinky. Asi tretine pacientov (29 %) začali po liečbe opúchať nohy. Vo všetkých prípadoch sa ale tento problém podarilo vyriešiť dodatočným zavedením žilového stentu.
Zdá sa, že nová metóda by mohla dať niektorým pacientom s nezvládnuteľnou hyperzenziou šancu, ktorú im zatiaľ žiadna iná liečba nebola schopná poskytnúť. Skôr, ako si zákrok nájde cestu do bežnej klinickej praxe, však bude podrobený ďalšiemu starostlivému preverovaniu. To by ale nemuselo trvať dlho – medzinárodná registrácia „svorkovacej techniky“ už bola započatá.
Zdroje:
Central arteriovenous anastomosis for the treatment of patients with uncontrolled hypertension.
PAZDERA, J. Objective Source E-Learning, 2015
Melvin D Lobo, et al., Lancet online: 22 January 2015
DOI: http://dx.doi.org/10.1016/S0140-6736(14)62053-5
ROX http://www.roxmedical.com/the-rox-solution/solution-overview/
Autor študuje na Lekárskej fakulte UK
Ilustračné fotografie
