Dvojnásobná Zlatá slávica z rokov 2003 a 2004 Misha (vlastným menom Michaela Paľová), rodáčka z Michaloviec, vyštudovala anglický jazyk. Dokáže z neho tlmočiť, a angličtinu aj aktívne vyučovala. Ako sólová speváčka vydala 4 štúdiové albumy, získala viacero významnejších ocenení (napr. Aurel, OTO), účinkovala v zábavných programoch. V roku 2012 sa jej – spolu s partnerom – podaril zatiaľ najkrajší kúsok: stala sa matkou dvojčiat. Mladistvo vyzerajúca tridsiatnička (38) zaujímavo o materstve, dcérach a hudbe.
Pred pol rokom ste sa stali matkou dvojičiek – máte dve dcéry. Cítite sa ako iná žena?
Cítim sa „kompletná“, alebo lepšie povedané „dokončená“. Mám pocit, že až teraz som to ja. Doteraz bol môj život len o mne a len pre mňa, a vždy som si robila len to, čo som chcela ja, samozrejme v rámci možností. Teraz sú tu dve úžasné živé bytosti, pre ktoré by som naozaj urobila všetko. A môj život je odteraz o nich. S radosťou sa tomu podriaďujem. Myslím, že každý rodič, ktorý svoje dieťa chcel, to cíti rovnako.
Rozoznáte svoje dcéry aj „o polnoci“?
Rozoznám ich vždy. Ale priznám sa, jeden kiks sa mi podaril. Raz som si celú noc mýlila jednu z nich, musela som ju utišovať, lebo sa často budila, a myslela som si v tme, že mám v náručí Nalu. Až ráno, keď vyšlo slnko, som prišla na to, že na mňa gúli oči Mia. Aj sa mi v tme zdalo, že je nejaká priťažká – majú skoro kilový rozdiel -, ale celú noc som ju oslovovala sestrinym menom.
Sú v blízkej alebo vzdialenej rodine aj iné dvojčatá?
Mysleli sme si, že žiadne dvojičky v našich rodinách nikdy neboli. Až teraz, na Vianoce, keď nás prišla navštíviť Romanova 87-ročná babička, prezradila nám, že ona mala dvojča – brata, ktorý však hneď po narodení zomrel.
Dvojčatá – to je asi dvojnásobne náročné. Kto najviac pomáha?
Naozaj je to náročné, ale zvládli to iní, tak to musím zvládnuť aj ja. Náš tatino sa veľmi aktívne zapája, a to je naozaj veľká pomoc. Moja mama k nám pravidelne cestuje a pomáha mi cez víkendy. Poznám ženy, čo zvládajú dvojičky samé. Je to však náročné – ako pre ne, tak aj pre deti. Keď naraz plačú, a nejde ich naraz prebaľovať a utíšiť alebo nakŕmiť, trpia. Preto sa pri väčšine dvojičkových maminiek striedajú s pomocou mama, svokra, sestra alebo švagriná. Ja mám pomoc tiež, ale neznamená to, že mám fajront. Len sme na ne dve, a ja stihnem kuchyňu a domácnosť, a tiež pracovné veci, ktoré sa jednoducho nedajú odstrihnúť, ak sa k svojej práci raz chcem aj vrátiť.
Vybrali ste si svojho pôrodníka, pediatra?
Áno, zazmluvnila som si pôrodníka vopred, ale nakoniec ma odrodili dvaja úplne iní lekári. Deti sa vypýtali na svet neplánovane o 4 týždne skôr, dokonca trinásteho v piatok, a môj pôrodník bol práve v zahraničí. Pediatra som hľadala ešte počas tehotenstva v okolí nášho domova, aby som nemusela s prípadne chorým dieťaťom trčať niekde v zápche. Moja mama je však tiež pediater, a chodí k nám z Michaloviec skoro každý víkend. Deti sú teda pod dvojitým lekárskym dohľadom.
Zaujímate sa o svoje zdravie teraz inak, ako pred tehotentsvom? Upravili ste napr. stravovanie?
Aj predtým som sa veľmi zaujímala o svoje zdravie. Som typ človeka s pomalým metabolizmom, preto si musím celý život dávať pozor na stravu. Počas tehotenstva som však vyslovene dbala na veci, ktoré by sa nemali jesť – odstavila som aj moje obľúbené sushi. Mala som však v prvých mesiacoch poriadne nevoľnosti, a necítila som ich len vtedy, keď som práve jedla. Takže som asi jedla často „zbytočne“ – len aby mi nebolo zle. A teraz to musím pracne a dlhodobo zhadzovať. Tie dve krásne deti mi však stoja za to.
Vyzeráte veľmi mlado. Rodinná predispozícia?
Ďakujem (úsmev). Už roky používam kvalitné krémy, ale hlavne sa snažím dodržiavať pitný režim, a „fungujem“ na doplnkoch stravy. Chrípku alebo angínu som nemala už asi aj 10 rokov. Pritom som za 11 rokov v showbiznise zažila desiatky autogramiád, kde som mala v tesnej blízkosti stovky ľudí. Dokonca, v piatom mesiaci tehotenstva môj Roman ležal v teplotách 10 dní, a ja som pri ňom vôbec neochorela.
Koľko času si ukradnete na spev, či iné aktivity?
Toľko, na koľko sa cítim. Pri tvorbe hudby som sa dostala do úplne inej dimenzie. Moje deti ma inšpirujú k mnohým činnostiam, a jednou z nich je aj nahrať pesničky pre deti. Už mám niekoľko vtipných kúskov, ktoré zatiaľ omieľam len im, ale smejú sa z nich, a to je môj dôkaz, že by to mohlo zaberať aj na iné deti. Keď sa odvážim pár týždňov „odbiehať“ každodenne do štúdia, možno vznikne moje detské CD. Inšpirovali ma však ešte k tomu, aby som svoj asi 25-ročný koníček povýšila na prácu. A tak som oficiálne začala fotiť deti. Zatiaľ to robím len sem-tam, ale veľmi ma to napĺňa. Keď upravujem detské fotky, usmievam sa na monitor celý čas. A smiech predsa predlžuje život.
Spievate svojim dcéram? Čo im spievate?
Spievam im často, už od času, keď boli v brušku. Často im spievam melodický soul, ale čoraz častejšie mnou poskladané detské pesničky. Keď nechcú jesť, a začnem spievať, väčšinou na mňa vygúlia oči a otvoria pusu, a vtedy do nej môžem rýchlo šupnúť lyžičku s kašičkou (smiech).
Na Slovensku sa ročne asi 800 matkám narodí viac ako jedno dieťa. Myslíte si, že je správne, že tieto matky majú nárok len na jeden celý materský príspevok?
Štát to asi berie tak, že je to ich „plat“ za to, že sú doma. V prípade dvojičiek je to myslím jeden a pol príspevku (jeden a štvrť, pozn. red.). Ja si však myslím, že to má prispievať hlavne na ich výživu a ošatenie, a teda by to malo byť dvojmo. Často tieto matky musia platiť aj opatrovateľku, lebo nemajú možnosť takejto pomoci z rodiny. To je tiež finančne ťažké. Obdivujem mamy, ktorým sa dvojičky narodia, keď majú už napríklad jedno dieťa v prvom ročníku ZŠ. Písať po večeroch s prvákom úlohy, a pritom stihnúť vykúpať, nakŕmiť a uložiť dvojičky, to je naozaj nadľudský výkon. Otec je určite dlho v práci, aby rodinu uživil, a vtedy je pomoc určite nutná.
Foto: Peter Frolo
