Interview(Zdroj foto: archív Mateja Tótha)
Na Slovensku nemáme desiatky športovcov, ktorých by poznal celý svet, ale keď sa už niekto objaví, väčšinou patrí k absolútnej špičke. Príkladom takéhoto úspechu je aj chodec Matej Tóth (36), olympijský víťaz z Ria de Janeiro 2016 a majster sveta z Pekingu 2015.
S najlepším chodcom na svete sa nedá vyrovnane kráčať. Asi sa vám bude zdať, že beží. Ale zajtra urobí jednu výnimku. Ak si trochu privstanete, bude na vás čakať pred novou budovou SND v Bratislave. Pozvánku s programom nájdete pod rozhovorom.
Matej, viete nám povedať, kedy ste začali chodiť, alebo sa musíte opýtať svojej mamy?
Viem to, už len preto, že sa ma na to pýta veľa ľudí. Ale ten údaj nie je v ničom výnimočný – mal som približne rok.
Dnes ste olympijským víťazom a majstrom sveta v chôdzi na 50 km. Ako sa to stane, že niekto chodí rýchlejšie ako ostatní?
Ako v každom inom športe, aj v chôdzi je to o tréningu. Talent je vo vytrvalosti veľmi malá pomoc – gro výkonnosti je o tvrdej robote. Ani na pohyb ako taký som nikdy nebol veľký talent. Moja výhoda spočívala hlavne v schopnosti organizmu, zvládať veľké tréningové dávky.
Keď sa laik díva na špičkových chodcov, nevidí veľké rozdiely v štýle. Bežných ľudí však často spoznávame aj podľa chôdze. Všímate si, ako ľudia chodia?
My chodci vidíme obrovské rozdiely v technike chôdze. Takmer nenájdete dvoch borcov, ktorí chodia rovnako. Ale netrpím profesionálnou deformáciou a neobzerám si bežných ľudí, ako sa pohybujú.
Každý rodič sa usiluje o to, aby jeho dieťa začalo chodiť čo najskôr, pretože sa tým aspoň čiastočne osamostatní. Prvá chôdza je málokedy ladná, ale predsa – môžeme získať základy správnej chôdze už v detstve?
Aj keď aj naše dcéry začali chodiť relatívne skoro, nevnímam to ako veľmi vhodné. Nemyslím si, že dieťa sa naučí zle chodiť, skôr môže byť problém v tom, že telo nie je pripravené na vzpriamenú polohu. Nedostatočná „príprava“ na vzpriamenie, vo forme štvorkovania a lezenia, môže zanechať následky na nesprávnom držaní tela (rôzne skoliózy a pod.).
Predstavte si, že ste ministrom športu a môžete zmeniť celú telesnú výchovu. Čo by ste presadili na základných a stredných školách?
To je téma na celú knihu, ale jednoducho – určite viac pohybu. Dve hodiny sú žalostne málo. Deti športujú oveľa menej ako v minulosti. Preto im ten pohyb musíme suplovať organizovane – či už na telesnej výchove, alebo v mimoškolskej činnosti. A aj samotné osnovy, či náplň telesnej by sa dala určite zmodernizovať.
Telesná bývala najobľúbenejší predmet. Teraz je tendencia, telesnej sa vyhýbať – deti nebaví a berú ju ako nutné zlo. Ak by sa do telesnej dostalo viac zábavy, viac hier, súťaží, deti by si to určite viac užívali. Spravili sme niečo podobné v našej športovej akadémii Mateja Tótha, a detská na naše tréningy chodia s radosťou. V každom prípade, pohyb by mal byť súčasťou bežných aktivít – prechádzky počas prestávok, pešo alebo na bicykli ísť do školy.
Keď chcú ľudia schudnúť alebo získať lepšiu kondíciu, obyčajne začínajú behať. Kto však nevie ani správne chodiť – asi nebude správne behať… Súhlasíte, že beh nie je iba zrýchlená verzia behu?
Beh je výborná aktivita – aj na chudnutie, ale prináša zvýšenú záťaž na pohybový aparát (kĺby, šľachy, svaly, chrbticu). Správna technika behu je určite veľmi dôležitá, ale ešte dôležitejšia je postupnosť. Dať si na začiatku cieľ, že zbehnem maratón po pár mesiacoch tréningu, je nereálne. Záťaž by sa mala stupňovať postupne. Začať prechádzkami, túrami, jogingom. Keď telo spevnie a naberie základnú kondíciu, môžete vyskúšať beh v malých dávkach. Stále ho treba striedať aj s inými aktivitami (plávanie, bicykel, korčule) a postupne môžete pridávať.
Na zlepšenie svojho zdravia chcem „použiť“ chôdzu, keďže beh je pre mňa z určitých dôvodov nevhodný. Čo by ste mi poradili na začiatok?
To, čo som spomínal v predchádzajúcej odpovedi. Hlavne postupne. Aj chôdza má množstvo podôb a druhov. Treba si vyskúšať, ktorá vám vyhovuje. Či len rýchlejšie prechádzky po sídlisku alebo parku, alebo turistika v kopcoch, prípadne power walking, joging, nordic walking, kde sa všade zapája aj práca rúk a posilňujete tak celé telo.
Aký terén je na chôdzu najlepší? Koľko mám chodiť do kopca, a koľko z kopca?
Aj v tom je veľký rozdiel. Na športovú chôdzu je najlepšia rovina alebo len mierne stúpanie, resp. klesanie. Ale pri ostatných typoch chôdze môžete ako tréningový prostriedok využívať aj terén, či kopce. V lese posilňujete členky, ktoré musia odolávať nerovnému povrchu lesných cestičiek, do kopca sa zameriavate viac na sedacie svaly. Pozor treba dať hlavne dole kopcom, keď viac trpia kolená, aj chrbtica.
Kto skontroluje, či som niečo neprehnal, alebo či si viac neškodím, ako si pomáham? Koľko si môžem, resp. nesmiem naložiť? Dokážem to posúdiť aj sám?
Určite to dokážeme posúdiť aj sami. Netreba ísť do chronickej únavy. Pohyb má prinášať radosť a dobrý pocit. Hlavne zo začiatku odporúčam kompenzačné cvičenia, strečing, aby si svaly a šľachy zvykli na novú záťaž. Takisto obmieňame záťaž. Niekedy sú nohy lokálne unavené. Napríklad vás môže bolieť zadok po náročnej prechádzke do kopca. Tak si dajte prechádzku len po rovine. Alebo pri väčšej únave, zmeňte úplne šport. Napríklad si choďte zaplávať. Aj si zašportujete, aj voda uľaví unaveným svalom.
Dá sa v dospelosti ešte niečo urobiť so zlým „štýlom“ chôdze? Ako môže nesprávna chôdza ovplyvniť moje tréningové výsledky?
Ak niečo robíte roky, veľmi ťažko sa to odnaučíte. Navyše, vaše telo sa už tomu pohybu prispôsobilo, adaptovalo sa naň. Takže niekedy nemá zmysel robiť veľké zmeny. V každom prípade, ak vám niečo vyslovene znepríjemňuje chôdzu, dá sa aj dlhoročný zlozvyk odstrániť. Chce to ale veľa tréningu, zamerať sa na problém a koncentrovane myslieť na správny pohyb. Akonáhle skĺznete do zamyslenia, automaticky sa vrátite k zlozvyku.
Zakráčajte si s olympijským víťazom Matejom Tóthom
- 6:45 – 7:00 – Registrácia pred novou budovou SND
- 7:00 – 7:15 – Spoločná rozcvička
- 7:15 – 8:00 – Chôdza cez mosty s Matejom Tóthom
- 8:00 – 9:00 – Odovzdávanie originálnych pamätných medailí z Majolika Modra
