Bezpečnosť pacienta znamená, že s liečbou nie je spojené poškodenie zdravia. Ide o vážny problém v Európskej únii. Výsledky vypracovaných štúdií v rastúcom počte krajín zhodne dokazujú, že v približne v 10 % prípadov hospitalizácií dochádza k pochybeniu v zdravotnej starostlivosti. Chyby sa však robia na všetkých úrovniach poskytovania lekárskej starostlivosti. Oslovili sme k téme jedného z novinárov. Rozprávame sa s Jurajom Javorským.
Juraj, aký máte vzťah k ľuďom v „bielych plášťoch“?
Už toľkokrát pomohli lekári mne alebo mojim blízkym, že keď som s nejakým v kontakte, spolieham sa na neho. Dôverujem mu, aj keď ho vidím prvýkrát v živote. Na druhej strane, „biele plášte“, ak ich beriem ako spoločenskú skupinu, na mňa často pôsobia ako nedostupná kasta, ktorá sa riadi vlastnými pravidlami a zákonmi, v ktorých zdravie človeka nehrá hlavnú úlohu.
Sú lekári prví, s kým konzultujete svoj zdravotný stav?
Poslední. Som ten typ, čo čaká, že sa problém najskôr vyrieši sám. A v mojom veku sa to tak ešte väčšinou aj deje. A keď to niekedy vyzerá, že problém by mohol byť väčší, najskôr to poviem žene. Podľa jej paniky a naliehania zbadám, či už je čas ísť k lekárovi.
Ste informovaný/osvietený pacient?
Asi aj áno, najmä odkedy sa dá všetko nájsť na internete. Ale idem len po istú hranicu poznania. Informácie, z ktorých na mňa ide strach, ma nezaujímajú. Preto som napríklad ako fajčiar ani náhodou nechcel vidieť istú výstavu. Vedel som o nej, že vystavuje aj zdevastované fajčiarske pľúca.
Bojíte sa zubára?
Čím som starší, tým menej sa bojím zubára, a tým viac sa bojím problémov, ktoré by som mal, keby som k zubárovi nechodil. Navyše mám skvelú zubárku, ktorá sa vie k mojim zubov správať lepšie ako ja. Hoci teraz to neplatí, pretože odkedy sa mi narodila dcéra, umývam si zuby aj päťkrát denne, aby som jej nesmrdel po cigaretách.
Čo si myslíte o ľuďoch, ktorí sa predbiehajú u lekára/v lekárni?
Tak zriedka čakávam u lekárov, že sa s týmto javom veľmi nestretávam. Ak áno, tak sa nejako automaticky utvrdím, že na to asi majú nejaké právo.
Podstúpili ste niekedy operáciu pod úplnou narkózou? Mali ste vtedy obavy, že sa nezobudíte?
Podstúpil, dvakrát, ale tento strach som necítil. Cítil som zimu, a kým zabrala tá zázračná uvoľňujúca predoperačná tabletka, cítil som aj ostych, že som holý v jednej miestnosti s ľuďmi, ktorým nevidím ani len do tváre. Potom si pamätám až prebúdzanie, ktoré bolo plné pekných snov, až kým neprestali účinkovať lieky proti bolesti.
Boli ste pri pôrode svojich detí?
Áno, prvýkrát som si to z nejakého nedefinovateľného strachu ani poriadne neužil. Bál som sa, či všetko dobre dopadne. Druhýkrát som už bol uvoľnenejší, takže okrem obáv som prežíval aj radosť a dojatie. Tretíkrát som to vnímal naplno, celý šťastný.
Nejaká naozaj zlá skúsenosť so slovenským zdravotníctvom?
Keď som na jednej lyžovačke začal hrozne kašľať, a nevládal jazdiť ani len na vleku, prestal som fajčiť a zašiel na pohotovosť. Lekár na Liptove to bral tak po chlapsky, a diagnostikoval mi „chytené priedušky“. Trvalo potom ešte týždeň, kým mi úplne zdevastovanému nepovedal iný lekár, že mám prasknutú polovicu pľúc. Pre tú chybu potom liečba trvala asi o dva mesiace dlhšie. Bol to pneumothorax, a fakt, že som k tomu pristupoval ako k banálnemu prieduškovému problému, mi potom dosť predĺžil liečbu.
Zodpovedáte za sekciu o zdravotníctve v renomovanom denníku…
Áno. V nej sa snažíme opisovať rozšírené problémy ľudí, teda bežné ochorenia, a ako ich riešiť. Infarkt, žlčník, kĺby, obezita a podobne. Ľudia to chcú čítať stále, niektorí si dokonca kúpia noviny len pre tieto témy.
Je niečo, čo chcete odkázať „slovenskému pacientovi“?
Aby neveril, že pri jednej zdravotnej poisťovni sa zlepší jeho zdravotný stav, alebo stav nášho zdravotníctva. Ak teda bude najbližšie sedieť v hnusnej čakárni, alebo ležať na izbe so štyrmi ďalšími pacientmi a bude mu chýbať WC papier, tak nech si uvedomí, že to nemá nič spoločné s jednou alebo viacerými poisťovňami. Podľa môjho názoru skôr s tým, že sa v zdravotníctve neuveriteľne kradne.
Ďakujem za rozhovor.
