Podarilo sa im úspešne uviesť tému rovnocennej starostlivosti o deti po rozchode rodičov. Mali funkčnú poradňu. Iniciovali legislatívne zmeny, robili prednášky, akcie, výstavy, konfrontovali politikov, spolupracovali s ministerstvami. Teda – kým zakladateľ Laco Ďurkovič aktívne (a zadarmo) pracoval na koordinácii činnosti Ligy otcov. Po dvoch rokoch už musel „ísť“ živiť rodinu, a vraj aj prostredie vo vnútri združenia – rozpory a neangažovanosť ľudí – ho odradila od ďalšej práce… Oslovili sme Milana Novotného, aby nám porozprával o momentálnej situácii v „Lige“.
Liga otcov a témy, ktoré komunikujete. Ktorá je podľa vás najpálčivejšia?
To, že väčšina detí na Slovensku sa stáva po rozchode rodičov polosirotami, a to nie pre nezáujem rodičov, ale kvôli stereotypnému zvyku, zverovať dieťa jednému rodičovi (z toho 90 % matke). Je to smutné, lebo nie každé dieťa má šťastie na oboch rodičov. Záujem oboch rodičov v rovnocennej starostlivosti o dieťa – aj po rozchode – by mal štát chrániť v záujme dieťaťa, no dnes je to naopak. Deti sa stávajú prostriedkami pomsty, vydierania, nátlaku… Nie je normálne, že dnes je v zákone zastaralý spôsob zverenia jednému rodičovi, a nie obom, ak majú záujem a podmienky. Takto sa rozvíja celá špirála zneužívania detí na tie najhoršie porozchodové jedy – manipuláciu, psychický teror, únosy, násilie, lži, právne spory, blokovania styku, vymyslené PN-ky, neinformovanie, zneužívania detí… Pekelný porozchodový kotol, v ktorom sa varia deti.
Presadzujete právo otcov na striedavú starostlivosť o dieťa. Uvediete nám, s akým výsledkom?
Nepresadzujeme práva otcov, ale práva detí na rovnocennú starostlivosť oboch rodičov. Je to ich základné právo, a je to v ich najvyššom záujme – ako podľa Zákona o rodine, tak podľa Dohovoru o právach dieťaťa. Rovnako je to právo rodiča nebyť diskriminovaný, navyše ústavné právo, a aj právo na rodovú rovnosť .
Zákon o rodine, §24, ods 4: „Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.“
Otázka z praxe. Rozhoduje o zverení dieťaťa do starostlivosti rodiča na Slovensku viac sudkýň, alebo sudcov?
Je to, samozrejme, väčšina sudkýň. Oblasť „rodiny“ im akosi prischla, a keďže je na Slovensku 45 % manželstiev rozvedených, nejedna z nich má negatívnu skúsenosť s rozvodmi. Potom sa to odráža aj na pojednávaniach o deťoch, kde sa rozhoduje nie v záujme dieťaťa, ale podľa mantry „dieťa patrí matke“.
Dieťa môže prežívať po rozvode, či rozchode rodičov psychickú traumu… Čím si prechádzajú otcovia?
Domáce násilie je vážny fenomém, ktorého obeťou sú zväčša ženy. Túto oblasť citlivo vnímame, a podporujeme všetky opatrenia na ochranu žien. No na otcov sa akosi pozabudlo. Možno sú týraní len v jedinej oblasti, ale za to drakonicky. Prísť o deti je horšie, ako čokoľvek iné. Sú tisíce otcov, ktorí prišli o svoje milované, žijúce deti – len preto, že matka sa tak rozhodla. Systém, ktorý by tu mal chrániť deti pred takouto zlovôľou, to podporuje. Poznali sme v poradni stovky príbehov otcov, ktorých odlúčenie od detí po rozvode zlomilo. Mnohí prišli o majetok, prácu, majú závažné psychické problémy, nevedia sa s touto traumou vyrovnať. Je to teror, bez nádeje na pomoc: žiadne krízové centrá pre otcov, žiadne linky pomoci. Žiadny záujem kompetentných z oblasti gender – žiadne štúdie, konferencie, žiadny záujem…
Odznievajú početné príbehy násilia za dverami domácností, no príbehy týrania mužov zo strany ženy ojedinele. Je to pre vás reálne, prijateľné?
V oblasti psychického násilia je štatistika vyrovnaná – muži sú týraní rovnako, ako ženy, možno aj častejšie, no majú o to menšiu šancu na pomoc. Žiarlivostné scény, obmedzovanie pohybu, finančné vydieranie, promiskuita – to všetko sú veci, s ktorými mnohí muži bojujú; sú vydieraní spôsobom „pripravím ťa o deti“, a toto psychické násilie má za dôsledok fyzické násilie zo strany muža, čo je neprijateľné. Nikto ale nerieši príčiny psychického teroru. Viac je o tejto téme aj na stránke konferencie http://www.nasilinamuzich.cz/.
Dobrovoľníci a ich koordinácia. Pomáhajú Lige otcov ľudia zvonku?
Áno, Liga bola v začiatkoch veľmi otvorená aj ženám, ktoré tvorili polovicu podporovateľov. Ale rýchly nástup spôsobil mnohé organizačné problémy, ktoré sme nezvládli – aj vzhľadom na to, že otcovia, ktorí boli v združení najaktívnejší, mnohokrát prechádzali životnou traumou. Deti im boli buď unesené, alebo ich nevideli roky, alebo čelili manipulácii detí zo strany matky, prípadne boli falošne obviňovaní zo sexuálneho obťažovania, či domáceho násilia, a po dokázaní neviny už deti nevideli. Takíto ľudia mali toľko psychických problémov, že spolupráca medzi nimi bola často organizačne náročná. Dôsledkom je útlm práce Ligy otcov.
Verejnosť a Liga. Ako na vás ľudia reagujú?
Veľmi pozitívne. Akurát nám dali pečať nejakých dravých zloduchov proti ženám. Na našej stránke hneď v úvode vyslovujeme úctu k ženám, či matkám; rovnako sme podporili feministické aktivity, aktivity za rodovú rovnosť, či tie proti násiliu. Napriek tomu, že materských či ženských organizácií sú desiatky, nás vnímali hneď negatívne… Boli sme vmanipulovávaní do role nejakých nepriateľov žien – práve tými ženami, ktoré sa úzkostne báli toho, že by sa starostlivosť o deti musela rozdeliť rovnocenným dielom. Takže – najskôr plakanie, že „otec sa nestará a nemá záujem“, a potom, pri snahe o „striedavku“ boj až do krvi. Zvrátené. Sme radi, že Liga otcov nebola hnutím za zverovanie detí otcom, ale hnutím „za striedavku“ – to znamená, za rovnosť a právo detí na rovnocenný prístup k rodičom. Matky toto vnímajú ako ohrozenie ich moci, či nadvlády, a to je hrozné. O to hroznejšie je, že takýto postoj majú aj inštitúcie, ktoré zo zákona majú presadzovať rovnosť pohlaví. Diskriminácia otcov je mimo ich záujem, ba naopak, ešte ju aj podporujú.
Ktoré mediálne známe „tváre“ podporujú aktivity vášho združenia?
To nie je až také dôležité, ale Andrej Bičan, Erika Barkolová, Peter Sklár, Peter Justin Topolský, Boris Kollár. Bolo ich mnoho…
Poradňa Ligy otcov. Kto sa na vás môže obrátiť?
Mesačne dostávame okolo 100 podnetov, no nestíhame odpovedať. Pôvodná sieť poradenských právnikov, psychológov a sociálnych kurátorov, ktorú sme vytvorili, sa rozpadla. Naša snaha, získať na to finančnú podporu, bola neúspešná. Kým ženské projekty a projektíky získali desaťtisíce, my sme nedostali nič. Nič také neexistuje, a ani kompetentné orgány otcom v núdzi nedokážu, či nechcú pomôcť. A tak dennodenne pribúda zúfalých otcov, ktorí prichádzajú o svoje deti.
Fotografie: on-line archív Ligy otcov
