Je špecialista na informačné technológie, no ovláda aj masérske remeslo. Rád skúša nové veci a experimentuje so životom, ale nehazarduje so svojím zdravím. Ako jeden zo zakladateľov združenia Sieť Dobra hovorí o tom, že v každom z nás drieme sila, ktorá môže zmeniť svet k lepšiemu. Ľubomír Harmanovský (34), občiansky aktivista, o slovenskej spoločnosti a možnostiach slovenských pacientov.
Ľubo, ako, a hlavne prečo vznikla Sieť Dobra?
Občianske združenie Sieť Dobra sme založili preto, lebo sme boli ako občania nespokojní s tým, ako funguje naša spoločnosť. Povedali sme si, že lepšie ako nadávať pri pive je, keď (aspoň v malom) pozitívne ovplyvníme dianie okolo nás. Mali sme rôzne nápady, ako veci zlepšiť, a zistili sme, že občianske združenie je vhodná právna forma na zastrešenie našich aktivít.
Kto vymyslel ten čarovný názov?
Inšpiráciou pre názov bola kamarátova skúsenosť so zahraničia, keď mu v ťažkej situácii neznámi ľudia poskytli dôležitú pomoc. Opisoval svoj zážitok na internete, a použil čarovné slová, ktoré u nás silno zarezonovali: “Sieť dobra existuje.”
Označujete sa za piešťanské združenie. Môže sa stať vaším členom Popradčan?
Áno, samozrejme. Spolupracovať môže ktokoľvek, je však výhodnejšie, pokiaľ sa môžeme osobne stretávať, pretože vtedy sa vytvárajú dobré veci ľahšie, ako na diaľku. Skvelé je, že po celom svete vznikajú ďaľšie “siete dobra”. Nejde o názov ako taký, ale o myšlienku spájania a uskutočňovania užitočných vecí.
Koľko členov má Sieť Dobra?
Nie sme klasická organizácia, ktorá naháňa svoje “ovečky”. Skôr dávame rôznym ľudom priestor na sebarealizáciu, pokiaľ sa im administratívne nechce riešiť zakladanie združenia.
Vekové zloženie?
Neobmedzené (úsmev).
Akí ľudia sú členmi vašej organizácie?
Keďže členstvo nie je príliš formalizované, a nie je ani podmienkou spolupráce, nedá sa presne odpovedať na túto otázku. Každopádne – združuje nás snaha robiť prospešné a užitočné veci pre naše okolie a spoločnosť.
Si správca Siete Dobra, štatutár. Ako u vás prebiehajú rozhodovacie procesy? Dohodou viacerých členov, alebo máš posledné slovo ty sám?
Snažíme sa meniť zaužívanú predstavu o “šéfovi”, ktorý rozdáva rozkazy a úlohy, či kontroluje ich splnenie. Skôr sa snažíme rozhodovať ako skupina, a dohodnúť si spoločné kroky, na ktorých sa zhodneme a na ktorých chceme naozaj pracovať. I keď, v niektorých situáciach je potrebná koordinácia tímu.
Popri iných činnostiach, Sieť Dobra ponúka vzdelávanie pre širokú verejnosť. Témy často súvisia so zdravím. Napr. také rozvíjanie kontaktu s múdrosťou vlastného tela, to znie veľmi zaujímavo…
Z odborného štúdia i vlastných skúseností vieme, že naše telo má prirodzenú schopnosť regenerácie a uzdravovania. Len mu v tom netreba prekážať (smiech). Chceme sa o tieto informácie podeliť s ľudmi, ktorým nie je ľahostajné ich zdravie, a sú ochotní pre jeho získanie a udržanie niečo robiť.
Kde prebiehajú jednotlivé semináre? Môže sa na ne prihlásiť každý?
Semináre máme v ponuke už dlhšie, no zatiaľ sa vzdelávacie aktivity skôr týkali prednášok na rôzne témy. Teraz sa nám podarilo vďaka spolupráci s miestnymi združeniami získať prístup k priestorom, kde môžeme realizovať naše aktivity vo väčšej miere. Radi však vycestujeme v prípade záujmu o naše služby.
Vaším pravdepodobne najzaujímavejším projektom sú tzv. Minútky. Alternatívne meny dobre fungujú v mnohých krajinách – je však Slovensko pripravené na takýto spôsob „platby“ a kultúry? Ako to vlastne funguje?
Začnem trošku obšírnejšie. V časoch, keď globálna ekonomika prechádza krízou, ľudia premýšľajú, ako to zmierniť. Takmer vždy to začína bartrom a miestnymi trhmi. Nakoľko sa EURO dosť ťažko zarába, šikovní a dobrí ľudia vymysleli, ako si môžeme vytvárať svoje vlastné obeživo, ktoré môže fungovať veľmi podobne ako peniaze. Každý z nás má čo ponúknuť svojmu okoliu. Napríklad už len svoj čas – či už sa jedná o manuálnu prácu, remeslo, znalosti alebo obyčajné láskavosti typu postráženia dieťata, vyvenčenia psa, nákupu potravín atď. To isté platí aj pre veci, ktoré mnohým z nás roky trčia v pivnici alebo skrini, a je nám ich ľúto vyhodiť – pritom by mohli poslúžiť niekomu inému. Súčasná ekonomika takéto veci nedokáže ohodnotiť, avšak ich užitočnosť je zjavná. Minútky sú veľmi jednoduchý nástroj, ako si pocitovo a legálne môžeme tieto služby a tovary medzi sebou vymieňať. Výhodou minútok je, že netreba k ich zavedeniu žiadny zložitý počítačový systém, banky, ekonómov… Ich princíp je jednoduchý, a môže si ich vydávať akékoľvek spoločenstvo, ktoré má počítač, tlačiareň, papier a pero (pečiatku). Detailné vysvetľovanie, ako minútky fungujú, je na samostatnú prednášku. Ak majú čitatelia záujem, radi im prídeme urobiť prednášku, ako minútky fungujú. Aj na našej stránke je sekcia, ktorá je venovaná Minútkam. Tam si môžu prečítať detaily, ako táto komunitná mena funguje http://minutky.sietdobra.sk.
Byť na Slovensku pacientom, začína byť trochu nebezpečné. Súhlasíš?
Začnem pozitívne. Lekári dokážu úžasné veci, čo sa týka chirurgie, “opráv” polámaných kostí a zašívania rán… To považujem takmer za “zázrak” vedy a techniky. Klobúk dole, v tom sú ich služby neoceniteľné, a je tragédiou spoločnosti, ako sú nespravodlivo ohodnotení. Na druhej strane však náš zdravotnícky systém len veľmi zriedka dokáže ľudom pomôcť zo závažných chorôb. Pacienti sú posielaní z vyšetrenia na vyšetrenie, a s nádejou sa odovzdávajú do rúk lekárov, ktorí sú väčšinou naučení, ako riešiť dôsledky chorôb, ale prehliadajú príčiny ich vzniku. Takto sa účtujú výkony, tabletiek pribúda, ale zdravie nie a nie dosiahnuť. Na druhej strane, systém poisťovní, finančných skupín, farmaceutických spoločností prekvitá, a má z toho nemalé zisky. Preto si veľmi vážim aktivity vašej organizácie, ktorú považujem za veľmi prospešnú. Je skvelé vidieť, že ste začali obhajovať záujmy pacientov v ich prospech. Len silní ľudia sa dokážu postaviť za druhých. Naozaj všetka česť. Niektorí pacienti si, bohužiaľ, neuvedomujú, v akom “chorobnom” kolotoči sa nachádzajú, a že v skutočnosti existuje cesta k skutočnému vyliečeniu a zdraviu.
Dokážeš si predstaviť Minútky v súčasnom zdravotnom systéme u nás?
Minútky sú komunitná mena, fungujú v okruhu známych, čo sa poznajú a dôverujú si. Existujú však možnosti, ako zlepšiť a pomôcť pacientom prostredníctvom iných kreditných systémov. Jednou z myšlienkou je spojiť pacientov a nezamestnaných s voľnými kapacitami mesta do jednej siete. Nezamestnaní tak môžu poskytovať istú starostlivosť pacientom (nákupy, doprovod k lekárovi, psychickú podpora), čím získajú – okrem pocitu užitočnosti – aj “kredit”. Tento môžu použiť za užitočné služby, na ktoré by bežné peniaze neminuli. Môže ísť napríklad o mestské služby typu plavární, kín, kultúrnych či športových udalosti. Pacienti zase získajú podporu, na ktorú štát “nemá” peniaze. Veľmi dôležitým vedľajším efektom je spoznanie ľudí, ktorí by sa inak nestretli. Môžu vzniknúť nové spojenia, priateľstvá, a možno i trvalé pracovné príležitosti.
Sieť Dobra dlhodobo spolupracuje s viacerými neziskovými organizáciami. Ako vznikajú nové väzby? Vyhľadávate ich, alebo vznikajú sami od seba?
Niektoré spojenia vyhľadávame zámerne, podľa spoločných sympatií. Vznikajú na našich akciách, alebo na podobne zameraných udalostiach. Čím sú však naše aktivity “viditeľnejšie”, prichádzajú ponuky na spoluprácu a podporu z miest, od ktorých by sme to vôbec nečakali. Tak, ako napríklad aj vaša ponuka na tento rozhovor, za čo sme veľmi vďační. Ďalšiu aktuálnu spoluprácu rozvíjame s univerzitným prostredím. Keď sme zhruba pred rokom začínali s našimi aktivitami, ani vo sne nám nenapadlo, že ľudia “ovešaní titulmi” budú mať seriózny záujem o spoluprácu s nami.
Čo robí pre svoje zdravie Ľubo Harmanovský?
Moje zdravie v minulosti nebolo to, čo teraz. Viac ako 10 rokov som trpel tyreotoxikózou (zväčšená štítna žľaza). Lekári mi v rámci “liečby” ponúkli ako jediné a finálne riešenie operáciu – odstránenie štítnej žľazy. Vraj je to “normálne”, robia to úplne bežne, a majú na to umelý hormón, na ktorom budem závislý do konca života. Chápete to? Namiesto liečby mi chceli odstrániť životne dôležitý orgán a nahradiť ho nejakou tabletkou! To je, ako keby vám kvôli zlomenine nohy amputovali obidve – a ponúkli protézy. Veď čo, chodiť môžete aj takto… Bolo to akurát v období, keď som prechádzal osobnou premenou, a bola to moja predposledná návšteva u endokrinológa. Povedal som si dosť, a začal sa poriadne o seba starať. Prebral som zodpovednosť za svoje zdravie a život.
Je to také jednoduché?
V prvom rade som zmenil spôsob myslenia. Povedal som si, že to dokážem, a pomaly som zmenil svoj životný štýl. Začal som po malých krokoch športovať, postupne som menil stravovacie návyky. Potom som sa začal pravidelne otužovať a detoxikovať organizmus pomocou hladovky. Po zhruba 3 rokoch všetky príznaky choroby “zmizli”. Prešla ma chronická únava a malátnosť, moje telo zosilnelo, prestal som sa nadmerne potiť, tras rúk zmizol, upravila sa srdcová činnosť, stabilizoval sa mi metabolizmus. Okrem toho som získal stratené sebavedomie a spokojnosť so svojím životom. Perličkou bola moja posledná dvoj-návšteva u lekára, keď som chcel svoj osobný dojem zdravia porovnať s vyšetrením špecialistu. Keď som v ordinácii oznámil, že som neprišiel kvôli problémom, ale na vyšetrenie „pre istotu”, lekárka sa so mnou vôbec nerozprávala. Niečo zahundrala v zmysle „načo som prišiel?“, a naveľa mi sestra urobila odber krvi. Ja som mal záujem o komplexné vyšetrenie, sono, prehmat žlazy, EKG. Nič z toho mi nebolo poskytnuté… Keď som o dva týždne prišiel po výsledky, tak mi len prostredníctvom sestry poskytla výsledky vyšetrenia hormónov – a všetky boli v norme! V porovnaní s “astronomickými” hodnotami pri náleze spred 10 rokov to vyzeralo ako zázrak. Žiadny zázrak. Obyčajná starostlivosť o seba, počúvanie signálov svojho tela.
Na začiatku si povedal, že lekárov obdivuješ. Teraz hovoríš o nešikovnejších stránkach klasickej medicíny. Máš na lekárov ťažké srdce?
Osobne im to nezazlievam. Na fakulte ich neučia, ako liečiť ľudí, ale ako ich udržiavať v stave neustáleho “liečenia”. Veď čo by z toho mali, keby ľudí naozaj liečili? Prázdne čakárne, lekárne by nemali zisk… Sám som stále zvedavý na odbornú analýzu môjho zdravotného stavu. Porovnanie patologickej správy verzus aktuálne vyšetrenia. Ak by niektorí z “osvietených” lekárov, ktorí čítajú tento rozhovor, mali záujem, veľmi rád poskytnem zdravotnú dokumentáciu a podstúpim potrebné vyšetrenia. Na margo môjho nového prístupu k vlastnému zdraviu už len spomeniem, že sa mi podarilo znížiť si dioptriu z 2.25/1.75 (vrátane cylindra) na “súmernú” hodnotu 1.25 – vďaka jednoduchým očným cvikom.
Otázka na záver – vyrástla občianska spoločnosť na Slovensku už aspoň z plienok?
Organizácie, ako je napríklad aj tá vaša, a mnoho ďalších, ktoré sa snažia o transformáciu myslenia a spoločnosti, sú dôkazom, že sa “niečo deje”. Vznikajú nové a nové hnutia – vďaka nespokojnosti a snahe urobiť „s tým“ niečo “zdola”. A nie je to len na Slovensku, po celom svete vznikajú podobné hnutia, a každé je aktívne v nejakej oblasti ľudského života. Či už je to zdravie, ekológia, ekonomické inovácie, doprava, riadenie spoločnosti atď. Samozrejme, v TV správach o tom ani chýru ani slychu, ale dozviete sa, v ktorej ZOO sa narodila panda… Teraz sa práve deje spájanie týchto aktivít a vzájomná podpora. Rastie tu skutočná sila, motivovaná pozitívnym zámerom, a má potenciál na skutočnú spoločenskú zmenu. Je naivné si myslieť, že sa to stane ihneď. Je len otázkou času, kým dosiahneme kritickú hranicu, vďaka ktorej máme reálnu šancu na zmenu. Tá však musí nevyhnutne začať u jednotlivca. I preto je naším motto citát od M. Gandhího : “Buďme zmenou, ktorú chceme vidieť vo svete.”
Ďakujem za rozhovor.
