Pred pár dňami, keď po snehu v Bratislave nebolo ani chýru, ani slychu, som sa cestou po Panskej pristavila pri tabuli P(l)utošop-u. Nenechal ma chladnou titul obchodíku, ani jeho charakter. Šla som intuitívne do pasáže, a vstúpila do „planetárnej“ krajiny hand made (ručne šitých) šiat, mydielok, sviečok, tašiek, vankúšikov, pohľadníc, srdiečok a rôznych pekných vecičiek… Krátko na to som, okúzlená, oslovila Kristínu Baluchovú, zakladateľku P(l)utošopu a OZ P(l)uto.
Prepájate charitu s módou. Máte k šitiu, šatám vzťah?
Áno, k charite, aj k móde. Odmalička mne, aj mojim sestrám, mamina šila. A stále ma to baví, vymýšľať pekné oblečenie, prípadne ho aj sama nosiť (úsmev).
Vyštudovali ste psychológiu. Akú prax máte za sebou?
Pracovala som ako psychologička v Domove sociálnych služieb v Stupave, teraz pracujem prevažne v oblasti ľudských zdrojov, a okrem Pluta, čiastočne aj ako psychoterapeutka.
Pluto a puto. Nachádzate v nich paralelu, niečo blízke?
Samozrejme. Ľudské puto. Jedna z najdôležitejších „vecí“, ktorú často prehliadame.
Realizácia vintage-obchodíka Plutošop. Čo je v predaji?
V súčasnosti sme hrdí na spoluprácu so 14 zariadeniami, ktoré pomáhajú hendikepovaným ľuďom. Patria medzi ne chránené dielne, domovy sociálnych služieb, občianske združenia. Produkcia je rôzna – primárne textil; máme v obchodíku veľa pekných tričiek, šálikov, šatiek, šiat, rukavičiek, ale aj iných doplnkov a darčekových predmetov. Veríme, že počet začlenených združení ešte porastie; mojou ambíciou je tento rok číslo vyššie, než môj vek (úsmev).
Zodpovedné podnikanie. Ste tí, ktorí dávajú šancu?
Áno. Sociálne podnikanie na Slovensku nefunguje, my sa však snažíme riadiť jeho princípmi, filozofiou. V našom obchodíku, okrem mojej mamy, šéfky obchodu a členky OZ P(l)uto, pracujú dve mladé dámy, ktorým práca v Plutošope pomohla zlepšiť vlastné životné podmienky.
Minulý rok ste robili charitatívny blší trh. Bol úspešný?
Keďže sme to všetko prežili, neostáva nič iné, iba konštatovať, že úspešný bol (úsmev). Bol to prvý ročník – blšáky a charity obchody na Slovensku nemajú až takú tradíciu, ako povedzme v Anglicku. Verím však, že Pluto tomu dopomôže! Prevádzkovali sme blší trh paralelne s Plutošopom, počas celého adventu. Možnosť privyrobiť si mali tri dámy, predajkyne z Nota bene. Zvyšné oblečenie sme odniesli, deň pred Vianocami, do útulku Mea Culpa. Verím, že pomohlo.
Mediálne známe tváre. S kým ste sa partnersky spojili?
Lucia Hablovičová, Bibiana Ondrejková, Anna Ghannamová, Boris Hanečka. Najnovšie Roman Pomajbo, ktorý je tvárou nášho nového výrobku v spolupráci s OZ Bol raz jeden človek. Ušili sme krásne zásterky, príďte sa presvedčiť!
Na jar oslávite tri roky OZ P(l)uto. Kam ste sa dostali?
Prvý rok som bola „snílek“, druhý rok už aj experimentátor, a tretí realizátor. Štvrtý, dúfam, prinesie nové a nové projekty, etablovanie na trhu, samoudržateľnosť, a veľa, veľa radosti! O tom by to malo byť (úsmev).
Pacienti v zime. Váš tip na oblečenie za „ľudovú cenu“?
Viete, ako sa hovorí – to chce kľud, a nohy v teple? Tak ja si myslím, že aj ruky si treba chrániť! Takže, pekne klasicky – rukavičky, čiapka, šál, nájdete to aj v Plutošope (úsmev). Na jar začneme prevádzkovať pravidelné blšáky, kde človek môže za málo peňazí získať naozaj dobré kusy oblečenia. Takže, odporúčam sledovať náš web s termínmi, a využiť túto možnosť, a predzásobiť sa.
Kampaň “Láska ide cez žalúdok”. Prezradíte nám viac?
S radosťou! Blíži sa Valentín, a s najväčšou pravdepodobnosťou sa slovo láska bude skloňovať trošku intenzívnejšie. Pripomenú nám ju aj výklady obchodov, no najmä – dúfajme – naši blízki. S našimi bratislavskými kamarátmi z OZ Bol raz jeden človek sme sa zhodli, že láska ide v prvom rade cez žalúdok, a rozhodli sme sa spoločne vytvoriť kolekciu zásterok s originálnou potlačou. Prvá “várka” zásterok vznikla v dvoch farbách – červenej a čiernej, modelom sa nám stal Roman Pomajbo. Záujemcovia, ich kúpou v Plutošope, podporia klientov oboch združení, a môžu sa z varenia potešiť o trošku viac. Zásterky totiž zdobí príznačný nápis: Povedz mi čo ješ, a ja ti pridám!
Fotografie: archív Kristíny Baluchovej
