PrevenciaZdroj foto: www.stock.adobe.com
Slnečné dni nás lákajú vybehnúť von a doslova sa okúpať v slnečných lúčoch. Vyrážame viac na čerstvý vzduch a naberáme, takpovediac, vitamín D. Aj tu však treba myslieť na riziká a nezabúdať na to, že aj dlhý pobyt na slnku môže uškodiť a privodiť nemalé zdravotné problémy.
Aj preto je vhodné poznať svoje limity. Mnohí z nás si myslia, že dĺžku pobytu na slnku po rokoch dovolenkovania už vedia odhadnúť. Pravdou však je, že koža si mnoho pamätá a nezabúda ani na spálenie a rany z minulosti. Aj to je jedným z dôvodov, pre ktoré sa o ňu treba starať, a najmä v slnečných dňoch myslieť na ochranu kože.
Aká zložka slnečného žiarenia je pre ľudí nebezpečná?
Čo je to UV žiarenia a ako sa delí?
Ako sa chrániť pred nebezpečným žiarením?
Ktoré fototypy potrebujú špeciálnu ochranu?
Ako si vybrať správny ochranný faktor krémov či opaľovacích sprejov?
Čo ešte urobiť preto, aby opaľovanie bolo bezpečné?
Slnečné žiarenie
Slnko a jeho žiarenie je nevyhnutné pre život. Patrilo k faktorom, ktoré ovplyvnili vznik života na Zemi a zároveň ho naďalej ovplyvňujú a rozvíjajú. Slnečné žiarenie predstavuje základný zdroj energie na našej planéte a podmieňuje aj existenciu nevyhnutného procesu – fotosyntézy. Z fyzikálneho hľadiska je slnečné žiarenie elektromagnetické vlnenie, ktoré možno rozdeliť na:
- ultrafialové žiarenie,
- viditeľné žiarenie vnímané ako svetlo,
- infračervené žiarenie, ktoré vnímame ako teplo.
Čo je to UV žiarenie?
„Ultrafialové, teda UV žiarenie, je neviditeľná časť spektra elektromagnetického žiarenia slnka. Nepriaznivo sa podieľa na urýchlenom starnutí, tvorbe rakoviny kože a poškodení zraku,“ vysvetľuje Mgr. Jozefína Kaššová z Úradu verejného zdravotníctva.
Na druhej strane je však slnečné žiarenie pre človeka potrebné aj preto, lebo pomáha vytvárať v koži vitamín D. Slnko, respektíve slnečné žiarenie je jeho neviditeľným prirodzeným zdrojom, aj preto je vhodné absolvovať „slnečný kúpeľ“ pravidelne. Na to, aby toto žiarenie koži neublížilo, ale naopak, pomohlo jej, však treba kožu chrániť pred škodlivým vplyvom.
Prečo a ktoré UV žiarenie je najnebezpečnejšie?
UV žiarenie sa delí na tri časti – každá z nich má inú vlnovú dĺžku a na organizmy na Zemi pôsobí inak. Kým UVC žiarenie na Zem nedopadá, pretože ho pohlcuje ozónová vrstva, UVA a UVB žiarenie ňou prenikajú.
„UVB žiarenie je strednovlnné a najnebezpečnejšie. Pôsobí na očnú rohovku a spôsobuje napríklad takzvanú snežnú slepotu. Rovnako spáli pokožku, vyvoláva sčervenanie, neskorú kožnú pigmentáciu. Priamo poškodzuje DNA a podporuje vznik kožnej rakoviny. Ozónová vrstva ho pohltí asi na 80 percent,“ dodáva Jozefína Kaššová.
UVA žiarenie ňou preniká na 70 percent. „Ide o dlhovlnné žiarenie, ktoré preniká aj cez očnú sietnicu. Jeho dlhodobé pôsobenie môže viesť až k oslepnutiu. Toto žiarenie neprehrieva kožu, ale preniká hlbšie a zodpovedá za jej predčasné starnutie, nadmerné vysúšanie. Vyvoláva aj včasnú kožnú pigmentáciu. Zriedka spáli, ale vedie k zvýšenému riziku ochorenia rakovinou kože,“ vysvetľuje Jozefína Kaššová.
Ako vyzerá správna ochrana pred UV žiarením?
To, ako sa chrániť proti nebezpečnému slnečnému žiareniu, je v spoločnosti pomerne známe. Povedomie o potrebe skrývať sa pred pálivými lúčmi najmä v čase obeda, obliekať sa vzdušne a pravidelne sa natierať prípravkami s ochrannými faktormi je dnes pomerne bežnou praxou. Všetky opatrenia ako aj to, ako slnko vlastne na našu pokožku zapôsobí, však závisia aj od jej fototypu.
„Ľudia reagujú na slnečné žiarenie podľa typu pokožky rozdielne. Každý by mal poznať svoj typ, aby mohol správne určiť dĺžku pobytu na slnku. Na celom svete sa rozlišuje šesť typov pokožky, pričom v Európe sa vyskytujú štyri typy,“ uvádza Jozefína Kaššová.
Keltský typ
Ide o prvý fototyp, ktorí tvoria predovšetkým ľudia s veľmi citlivou pokožkou.
„Títo ľudia majú spravidla modré, zriedka hnedé oči a ryšavé alebo prirodzene blond vlasy,“ vysvetľuje Jozefína Kaššová.
Pre keltský typ je typická nápadne svetlá pokožka a pomerne husté pehy. Vyznačuje sa aj svetlými prsnými bradavkami.
„Pokožka ľudí s týmto fototypom reaguje na slnečné žiarenie sčervenaním, nikdy nestmavne. Nedosahujú teda žiadne opálenie, koža je po pobyte na slnku červená a bez pigmentácie, spravidla sa po jednom až dvoch dňoch lúpe. Spálenie pokožky je vždy ťažké a neraz bolestivé. Odporúčaný pobyt na slnku bez spálenia je pre tento typ ľudí 5 až 10 minút,“ ozrejmuje Jozefína Kaššová.
Európan so svetlejšou pleťou
Druhý fototyp sa vyznačuje najmä svetlými vlasmi a modrými, prípadne zelenými očami. „Títo ľudia majú mierne pehy a o čosi tmavšiu pokožku ako prvý typ. Pokožka po vystavení slnečnému žiareniu sčervenie, stmavne len málo. Pobyt na slnku je pre tento typ bez spálenia len v dĺžke 10 až 20 minút. Spálenie u nich býva vždy silné, sčervenanie bolestivé,“ dodáva Jozefína Kaššová.
Európan s tmavšou pleťou
Typ Európana s tmavšou pleťou má normálne citlivú pokožku.
„Títo ľudia majú sivé alebo hnedé oči a tmavoplavé až gaštanové vlasy. Prsné bradavky sú tmavšie. Nemajú pehy a ich pleť je svetlá až svetlohnedá,“ vysvetľuje Jozefína Kaššová.
Bez spálenia vydrží tento fototyp na slnku 20 až 30 minút.
„Pokožka pri tomto fototype po pobyte na slnku dobre tmavne a sčervenie len niekedy. Spálenie sa vyskytuje len zriedka, a aj v takom prípade je len mierne,“ dodáva.
Stredozemný typ
Štvrtým fototypom je takzvaný stredozemný typ. Na slnečné žiarenie reaguje zo všetkých fototypov najlepšie.
„Ľudia s týmto fototypom majú tmavé oči a obyčajne hnedé až čierne vlasy. Prsné bradavky majú veľmi tmavé, pokožku svetlohnedú až olivovú. Pehy spravidla nemajú,“ uvádza Jozefína Kaššová.
Bez spálenia vydržia títo ľudia na slnku asi do 40 minút.
„Stredozemný typ sa skoro nikdy nespáli. Opálenie je rýchle a s hlbokou pigmentáciou. Jeho pokožka v reakcii na slnečné žiarenie nikdy nesčervenie, vždy pigmentačne stmavne,“ dodáva.
Ďalšie fototypy
Na iných kontinentoch poznáme aj tzv. fototypy päť a šesť, ktoré sú silne pigmentované. Patria k nim indiáni a černosi s vysokou odolnosťou voči UV žiareniu. Ale aj tmavá koža, ktorá sa skoro nikdy nespáli, má bez dostatočnej ochrany pred UV žiarením riziko rýchlejšieho starnutia a vzniku zhubného nádoru.
Aký ochranný faktor si vybrať?
Predĺžiť pobyt na slnku umožňuje používanie prípravkov s vhodným ochranným faktorom. Aj ten treba voliť s ohľadom na pokožku a fototyp.
„Napríklad pri vysokom UV indexe, ktorý máme u nás približne od mája do augusta, by mal prvý fototoyp zotrvať bez použitia ochranného faktoru pod vplyvom slnečného žiarenia len 10 minút. Túto dobu môže predĺžiť ochranným faktorom – dĺžku ochrany vypočíta vynásobením desiatich minút číslom ochranného faktora,“ vysvetľuje Jozefína Kaššová.
To platí aj pri ostatných fototypoch – druhý fototyp násobí ochranným faktorom časový úsek 20 minút, tretí fototyp 30 minút a štvrtý, stredozemný typ, 40 minút.
„Nedostatočná ochrana a príliš dlhý pobyt na slnku môže mať aj negatívne dosahy. Na jednej strane pobyt na slnku zlepšuje náladu a prispieva k tvorbe vitamínu D, k akútnym negatívnym vplyvom však patrí úpal, spálená pokožka aj zápal očných spojiviek. Dlhodobým negatívnym vplyvom môže vzniknúť závažné ochorenie ako malígny melanóm, ktorého neskoré rozpoznanie môže viesť aj k smrti. K ďalším ochoreniam patrí – zvlášť, ak sa deti a mládež opakovane spália – v dospelosti vzniknutý bazocelulárny karcinóm, starnutie kože a očný zákal,“ upozorňuje.
Aj pri používaní vysokých ochranných faktorov a pri fototype, ktorý slnko znáša dobre, je vhodné dbať na niekoľko pravidiel.
„Patrí k nim aj to, že kožu treba privykať na dlhšie slnenie pomaly, aby si postupne zvykla. Preto treba prvé tri dni opaľovania používať ochranný faktor najmenej 15 a vyšší podľa fototypu a miesta, kde sa nachádzame. V čase od 11. do 15. hodiny je vhodné nevystavovať sa slnku vôbec,“ uzatvára Mgr. Jozefína Kaššová z Úradu verejného zdravotníctva.
Redakčná úprava: Sabína Zavarská
Tento článok vyšiel v Dermato magazíne 1/2020. Ak máte záujem o časopis, môžete si ho objednať na stránke www.medmedia.sk kliknutím na obrázok.
