Liečba
PríznakyZdroj foto: www.stock.adobe.com
Občasná nádcha nie je ničím výnimočným u nikoho z nás. Horšie však je, ak nádcha strieda nádchu a kašeľ odznie vždy len na pár dní. Boj s častými ochoreniami azda najviac zvádzajú tí najmenší. Pozná to takmer každý rodič. Najskôr dieťaťu začne z nosa vykúkať soplík, na druhý deň sa pridá pokašliavanie a na tretí už z nosa tečie ako z vodovodu a kašeľ nie a nie prestať. Neraz prichádzajú prebdené noci, návštevy lekárov, podávanie sirupov. Po týždni až dvoch problémy odznejú, avšak len na chvíľu. O týždeň sú tu zas a celý kolotoč sa začína odznova.
Prečo sa u predškolákov najčastejšie opakujú infekty?
Kedy ide len o bežné ochorenie a kedy treba spozornieť?
Aké problémy spôsobujú pneumokoky?
Myslíte si, že potrebuje antibiotiká?
Kedy určite vyhľadať lekára?
Infekcie u škôlkarov a menších školákov
„Opakované infekty sa u detí objavujú najčastejšie v predškolskom a v školskom veku,“ konštatuje pediater MUDr. Peter Visolajský z Fakultnej nemocnice Nitra. Podľa neho nie sú časté choroby v tomto veku ničím výnimočným. „Najviac sa to týka škôlkarov, teda tých, ktorí sa začleňujú do kolektívu detí. Ochorenia sa často opakujú aj u mladších školákov, asi do tretieho až štvrtého ročníka základnej školy. Tu to však už nie je také časté,“ dodáva odborník.
Prečo sa infekcie u detí stále opakujú?
Táto otázka sa vynorí v mysli azda každého rodiča, keď svoje dieťa po týždňovej prestávke opäť počuje v noci zakašľať. „V predškolskom veku sa u detí formuje imunita. Imunitný systém si začína zvykať na nové infekty, s ktorými prichádza v kolektíve do kontaktu. Dieťa bolo predtým doma s rodičmi, prípadne ďalšou rodinou, so širším okruhom cudzích ľudí sa stýkalo len výnimočne alebo vôbec. Teda bolo v prostredí, kde nekolovalo toľko infekcií ako v škôlke. Takže na zvýšenej a častejšej chorobnosti sa podpisuje najmä väčší nápor infekcií,“ uvádza lekár. Nejde o jedinú príčinu. „V tomto období sa zdá, že imunita klesá, avšak ide o obdobie formovania a trénovania imunity, pre ktorú stret so škôlkarskými infekciami nemusí byť zlý. Obranyschopnosť dieťaťa sa takpovediac natrénuje. Ukazuje sa, že deti, ktoré pravidelne chodia do škôlky, majú v neskoršom veku vyvinutejšiu imunitu ako deti, ktoré materskú školu nenavštevovali,“ dodáva MUDr. Peter Visolajský. Odborník prirovnáva vývoj imunity k učeniu sa chodiť. „Aj pri tom dieťa neraz padne na zadok, kým to poriadne natrénuje. Rovnako je to s imunitou – ako sa cvičí, vyskytnú sa aj malé chybičky,“ dodáva.
Ochorenia dýchacích ciest nemusia prepuknúť, ak ich zastavíme už pri prvých príznakoch. O včasnom posilnení imunity sme sa rozprávali s prof. RNDr. Katarínou Horákovou, DrSc.
Kedy hovoríme o bežných ochoreniach
Aj keď sa neutíchajúci kašeľ zdá pre rodiča niekedy viac ako vážny, spravidla ide o bežné ochorenia. V populácii prirodzene kolujú rôzne infekty a v detských kolektívoch ich možno nájsť celú zbierku. „Spravidla 70 až 80 percent infektov dýchacích ciest tvoria vírusy, ktoré sú v populácii úplne bežné. Neraz sú to aj bežné koronavírusy (nemyslíme tým aktuálnu hrozbu SARS-CoV-2), ktoré spôsobujú nádchu, číry sopeľ, zahlienenie a slabé horúčky. Môžu to byť aj adenovírusy a podobné vírusy. Rovnako sa v detských kolektívoch možno stretnúť s baktériami, ktoré spôsobujú hnisavý zápal mandlí, zápal hrdla a podobne,“ dodáva lekár. Na rozdiel od dospelých, ktorí už majú vyvinutú imunitu a spomínané ochorenia sa u nich neprejavia vôbec alebo odznejú len v miernej forme, u detí môžu vyvolať ťažkosti aj na týždeň až dva.
„Do populácie prichádzajú aj nové ochorenia. Napríklad aj vírus chrípky je každý rok iný, dá sa povedať, vynovený. Často epidémie najskôr odznejú práve v detských školských kolektívoch. Toto je nebezpečné skôr vtedy, ak sa deti stretávajú bežne aj so starými rodičmi, pre ktorých už takýto vynovený vírus môže predstavovať vážnejší problém,“ dodáva odborník.
Pneumokoky a pneumokokové infekcie
K vážnejším ochoreniam patria pneumokokové infekcie. „Sú rizikové v dvoch obdobiach, keď môžu spôsobiť vážne problémy. Je to vo veku okolo 3 – 4 rokov a v dôchodkovom veku u starších ľudí. Často práve starší ľudia ochorejú od vnúčat a výsledkom môže byť zápal stredného ucha, zápal mozgových blán aj zápal pľúc,“ upozorňuje MUDr. Peter Visolajský. V takomto prípade ide o vážne ochorenia, ktoré môžu mať aj dlhodobé, v niektorých prípadoch aj fatálne následky. „Preto je dôležité, aby deti boli proti pneumokokom zaočkované, čo ich chráni pred ťažkými priebehmi ochorení. Očkovať sa môžu aj ľudia v dôchodkovom veku. Hradia to poisťovne a naozaj im to dokáže zachrániť život,“ dodáva lekár.
Antibiotiká nie sú vždy správnou cestou
Rodičia pri výskyte soplíka a kašľa neraz hneď utekajú k lekárovi. Nie vždy je to potrebné. „V prvom rade musíme sledovať príznaky. Ak teplota trvá pol dňa, jeden deň, prípadne je zvýšená aj dva dni, netreba hneď bežať do nemocnice. Treba podávať lieky proti horúčke, ak sú potrebné, dieťa hydratovať, dopriať mu pokoj a oddych. Ak horúčka pretrváva dva-tri dni a neklesá, až potom kontaktovať lekára. V súčasnosti je určite lepšie najskôr mu zavolať a dohodnúť sa na prípadnom stretnutí,“ vysvetľuje MUDr. Peter Visolajský.
Pri návšteve lekára treba jasne popísať stav dieťaťa, aby vedel naordinovať správnu liečbu. „Antibiotiká nie sú vždy jedinou a správnou cestou. Zaberajú na baktérie, ale v prípade vírusov sú zbytočné a zbytočne aj zaťažia organizmus. Rodičia sa často dožadujú práve antibiotík. Pediater však vie aj jednoduchým testom v ambulancii zistiť, či sa v organizme vyskytuje baktéria alebo vírus a aj sa podľa toho riadi,“ dodáva lekár. Ak ide o vírusové ochorenie, siahame skôr po prostriedkoch, ktoré dieťaťu uľavia, uvoľnia nos a uľahčia vykašliavanie.
Kašeľ v školách
Časté ochorenia u detí nesú so sebou aj potrebu častejšie vynechávať v práci, čo môže byť pre niektorých ľudí komplikované. Nájdu sa teda aj rodičia, ktorí nad kašľom a hlienmi mávnu rukou. Filozofia „kým neberie antibiotiká, môže ísť do školy“, však nie je najsprávnejšia. Už vôbec nie v aktuálnom období. „Spomínané príznaky môžu byť aj príznakmi nového koronavírusu. Dieťa tak môže nakaziť celý kolektív v škole či škôlke, odkiaľ sa potom nákaza roznesie ďalej do rodín a prípadne aj pracovných kolektívov. Aj preto majú aktuálne všetky školy a škôlky nariadené neprijímať deti, ktoré prejavujú príznaky ochorenia dýchacích ciest. To, samozrejme, platí aj pre dospelých – ak majú nádchu či kašeľ, nemali by navštevovať žiadny kolektív. Môžu tak ohroziť ostatných,“ upozorňuje MUDr. Peter Visolajský.
Kedy s návštevou lekára neotáľať?
Výnimka potvrdzuje pravidlo, a tak je to aj s ochoreniami. Hoci drvivá väčšina infektov v škôlkach a školách patrí medzi bežné a ľahko prekonateľné ochorenia, sem-tam sa nájdu aj pôvodcovia vážnejších ťažkostí. „S návštevou lekára, prípadne aj nemocnice, netreba váhať, ak sa vyskytnú napríklad stavy, pri ktorých má dieťa zmeny vedomia. Ak je príliš ospalé, prekáža mu svetlo, bolí ho hlava, môže to znamenať aj vážnejšiu infekciu. Rovnako, ak má dieťa vysoké horúčky, ktoré sa dlhšie nedarí zvládnuť za pomoci bežne dostupných liekov na tlmenie horúčky, určite treba kontaktovať lekára,“ radí pediater.
Odborníka je nutné vyhľadať aj pri pretrvávajúcich hnačkách a vracaní, popri ktorých dieťa v organizme neudrží ani malé množstvo vody. „Taktiež neváhame ísť k lekárovi, ak sa dieťa sťažuje na bolesti, resp. rezanie pri močení. Rovnako, ak má bolesti hrdla a rodič pri pohľade doň vidí biele povlaky. V takomto prípade môže ísť o hnisavý zápal mandlí, pri ktorom už treba zvážiť antibiotiká, pretože bez nich môže choroba zanechať vážne následky. Samozrejme, ak má dieťa aj mierne príznaky, mierny kašeľ a len zvýšenú teplotu, ale trvá to niekoľko dní a nelepší sa to, rovnako vyhľadáme lekára,“ dodáva MUDr. Peter Visolajský.
Čo ak je to vážnejšie?
Aj táto otázka napadne nejednému rodičovi často chorého dieťaťa. Niektoré deti bývajú choré častejšie ako iné. U niektorých aj časté infekty odznejú skôr a u niekoho neskôr. U každého dieťaťa je to individuálne a to, na čo sme boli zvyknutí u prvorodeného, nemusí platiť u tých ďalších. Opakované infekty každopádne nemožno podceňovať. Ak sa situácia nezlepšuje a rodič skôr vníma, že smeruje k horšiemu, treba zájsť za odborníkom.
„To, či dieťa treba poslať k imunológovi, posúdi obvodný detský lekár. Ide o zložitú otázku. Nedá sa na základe počtu ochorení stanoviť, že dieťa má poruchu imunity. Sú škôlkari, ktorí sú chorí neustále a so sopľom chodia aj do škôlky, ale poruchu imunity nemajú. A potom sú deti, ktoré túto poruchu majú a sú choré len raz do roka, avšak majú napríklad zápal pľúc. Počet ochorení do roka nie je meradlom,“ vysvetľuje odborník. Podľa neho však u väčšiny detí imunita časom zosilnie. „Okolo šiesteho roku sa upraví aj sama, dozreje a deti, ktoré predtým bývali choré každý mesiac, z toho, takpovediac, vyrastú,“ dodáva MUDr. Peter Visolajský.
Podľa čoho vieme, že by sme mali určite vyhľadať lekára, a kedy nám len stačí zájsť do lekárne? Odpovedá prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD, MBA, MHA, Dott.Ric., FAAAAI.
Redakčná úprava: Sabína Zavarská
Tento článok vyšiel v Moja liečba 3/2020. Ak máte záujem o časopis, môžete si ho objednať na stránke www.medmedia.sk kliknutím na obrázok.
