Koža je najväčší orgán ľudského tela a plní viacero funkcií.
Jednou z najpozoruhodnejších vlastností kože je jej úžasná regeneračná schopnosť. Iba máloktorý orgán sa dokáže tak rýchlo zregenerovať.
Vznik jazvy
Pri povrchovom poranení sa koža hojí „bez stopy“. Pri hlbšom narušení však zostávajú po vyhojení v mieste poranenia „spomienky“ vo forme jaziev. Jazva je výsledkom prirodzeného procesu hojenia kože. Vzniká v dôsledku porušenia kontinuity kožného krytu rôznymi inzultmi:
– chirurgickým zákrokom,
– porezaním,
– popálením,
– očkovaním,
– poštípaním hmyzom,
– po tetovaní,
– po piercingu,
– pri niektorých chronických kožných ochoreniach.
Jazva predstavuje zmenené tkanivo, ktoré je bohaté na kolagén, pričom elastické vlákna bývajú degenerované, alebo úplne chýbajú. Novovytvorené tkanivo – väzivo neobsahuje žiadne kožné adnexá, ako sú vlasy, potné a mazové žľazy. Jazva mení svoju veľkosť a tvar až do 12-18 mesiacov po jej vzniku.
Veľkosť jazvy a zdravotné prekážky
Na vzhľad a rozsah vznikajúcej jazvy vplýva viacero faktorov:
– hĺbka rany,
– možná infekcia,
– lokalizácia poranenia,
– vek jedinca a jeho genetická predispozícia,
– výživa a pridružené ochorenia (najmä cukrovka),
– prítomnosť nádoru.
Obzvlášť závažné poranenia kože môžu viesť k tvorbe rozsiahlych, bolestivých a nevzhľadných jaziev, ktoré v niektorých prípadoch zapríčiňujú až obmedzenia, či zamedzenia hybnosti končatín, čo predstavuje problém nielen estetický, ale aj zdravotný, či psychický.
Druhy jaziev
Atrofické – vznikajú v dôsledku nedostatočnej tvorby väziva. Nachádzajú sa pod úrovňou okolitej kože, a ich povrch má tvar lievikov alebo jamiek. Najčastejšie vznikajú po akné, či po prekonaní ovčích kiahní.
Hypertrofické – vznikajú v dôsledku nadmernej tvorby väziva. Nepresahujú okraje rany. Sú hrubé, sfarbené do červena, na pohmat tuhé a vyvýšené nad úroveň okolia. Môžu svrbieť alebo bolieť. Vyvíjajú sa v priebehu 2-4 týždňov po poranení. Časom môžu poklesnúť a zblednúť.
.>> Čítajte u nás: Ako prežiť prvý polrok po operácii chrbtice
Keloidné – vznikajú taktiež v dôsledku nadmernej tvorby väziva, no v porovnaní s hypertrofickými jazvami prerastajú hranice pôvodného zranenia. Obvykle sú nevzhľadné, oblé a hrubé, tmavočervenej farby, vyvýšené nad okolitú kožu, a spravidla vytvárajú nepravidelné zhluky jazvovitého tkaniva. Môžu vzniknúť kdekoľvek na tele, no najčastejšie sa tvoria na ramenách, nad hrudnou kosťou, na lícach a na ušniciach. Vyvíjajú sa po viac ako 4 týždňoch od poranenia. Vznikajú v ktoromkoľvek veku, častejšie však u mladších osôb a u ľudí s tmavšou farbou pleti. Časom zvyčajne neklesajú. Ich tvorba je geneticky podmienená – u predisponovaných jedincov môže už malé poranenie viesť k tvorbe keloidnej jazvy. V zriedkavých prípadoch sa keloidy môžu vytvoriť aj spontánne, bez predchádzajúceho poranenia.
Strie – drobné jazvičky, ktoré vznikajú naťahovaním kože. Kvôli rýchlemu rastu, resp. priberaniu na váhe popraskajú elastické vlákna. Bývajú častým problémom tehotných žien.
Jazvy celkom nezmiznú
Keďže jazva je dôsledkom hlbšieho porušenia celistvosti kože, nedá sa úplne odstrániť. Je ale možné ovplyvniť jej vzhľad.
To, ako bude vyvíjajúca sa jazva vyzerať, ovplyvňuje nielen príčina jej vzniku, ale aj následná starostlivosť o poškodené miesto.
Optimálna starostlivosť zahŕňa niekoľko potrebných opatrení:
– každodenná hygiena; na umývanie používame neparfumované prípravky bez alkoholu,
– jazvu po umytí len jemne osušíme uterákom,
– čerstvú jazvu nevystavujeme priamemu UV žiareniu (prirodzenému, ani umelému), lebo môže spôsobiť jej pigmentáciu,
– vyhýbajme sa saune alebo posilňovni, až do úplného zahojenia jazvy,
– zabráňme mechanickému dráždeniu jazvy tesným oblečením.
Čerstvá jazva potrebuje vzduch a starostlivosť
Jazvy počas liečby vyžadujú ideálne prostredie: dostatočnú vlhkosť a maximálny prísun kyslíka. Hydratácia je dôležitá najmä pre tvorbu kolagénu, čím sa urýchľuje hojenie.
Ak hojenie prebieha bez komplikácií, novovytvorená červená a tuhá jazva v priebehu niekoľkých mesiacov postupne zbledne a zmäkne. Predpokladom úspechu je preto včasná a efektívna liečba.
Lieky a iné prostriedky
Liečba jaziev, najmä keloidných, býva náročná a zdĺhavá. Používa sa viacero postupov, ktoré sú vhodné na už zhojené jazvy. Medzi štandardné postupy ošetrovania jaziev patrí:
– tlaková masáž,
– kryoterapia (zmrazovanie pomocou tekutého dusíka alebo oxidu uhličitého),
– intralezionálna aplikácia kortikosteroidov (steroidných hormónov),
– liečba rӧntgenovými lúčmi.
Chemický peeling je vhodný najmä na zjemnenie atrofických (zakrpatených) jazvičiek na tvári. Intenzívne pulzné svetlo (IPL) alebo frakčný laser možno použiť nielen na ošetrenie jaziev, ale aj na vrásky a pigmentové škvrny.
Ďalšou možnosťou je chirurgická liečba, či aplikácia botulotoxínu A. Obvykle sa chirurgická liečba kombinuje s inými, menej invazívnymi metódami.
Modernou metódou je aj použitie produktov s obsahom silikónu – vo forme gélov, tyčiniek alebo silikónových plátkov. Tieto prípravky sa nesmú aplikovať na čerstvé či otvorené rany. Majú dobrú znášanlivosť, a môžu sa používať na ošetrovanie jaziev aj u detí. Vhodné sú aj ako prevencia tvorby hypertrofických a keloidných jaziev po bežných chirurgických zákrokoch. Dôležité je dodržiavať zásady aplikácie a dĺžku liečby.
Aj s jazvou sa dá žiť dobrý život
Treba si uvedomiť, že jazva sa nedá nikdy úplne odstrániť. Pomocou vhodných opatrení ju však môžeme ošetrovať tak, aby bola čo najmenej nápadná. Ak vám nedá spávať nevzhľadná jazva, navštívte dermatológa, ktorý vám poradí a odporučí najvhodnejší spôsob liečby. Netrápte sa ale zbytočne tým, čo sa nedá zmeniť.
„Dobrovoľné“ jazvy
Niektorí jedinci si za účelom “skrášlenia“ tela nechávajú pomocou rozmanitých techník vytvárať jazvy ako „ozdoby“. Ide o tzv. skarifikáciu – jazvenie, ktoré (podľa fanúšikov tohto „umenia“) „zdobí“ kožu (ako piercing, či tetovanie). Dobrovoľné zjazvovanie má pravdepodobne najdlhšiu históriu zo všetkých spôsobov zdobenia tela.
Ilustračné foto
Tento článok vyšiel v tohtoročnom Dermato magazíne číslo 3. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
