„Hrával som na ulici počas konzervatória, a zarobil si na bežne študentské výdavky – alkohol, cigarety… ale nie. Zarábal som na struny a skriptá. Keď hráte na ulici, tak ste úplne priamo závislí na záujme, vôli a vkuse ľudí, ktorí okolo vás prechádzajú. Je to krásne, ale zároveň to v sebe nesie istú zodpovednosť ,“ povedal nám o začiatkoch svojej hudobnej kariéry v úvode neformálneho rozhovoru pre portál SLOVENSKÝ PACIENT multiinštrumentalista, spevák a skladateľ Juraj Zaujec (na snímke).
Juraj, zobrali vás na konzervatórium, a údajne ste chodievali s chalanmi skúšať na pľúcne oddelenie… Je to naozaj tak?
Áno, môj kamarát z prvej „oficiálnej“ kapely mal mamu primárku na pľúcnom, a občas sme si tam chodili zahrať, keď sme nikoho nerušili. Boli to krásne časy.
Mali ste pred televíznou súťažou Hlas Česko Slovenska 2012 skúsenosti s kamerou?
Mal som skúsenosti s kamerou hlavne zo zahraničia, ale nikdy nie v takom rozsahu a intenzite, ako v Hlase Česko Slovenska. Najprv som mal veľký rešpekt, ale postupne som si na to zvykol, a bol stále viac uvoľnený. Každopádne, teórie môžete ovládať hocikoľko, ale prax je iná, a aj mňa občas zaskočila.
Staráte sa o svoje telo, šatník a imidž sám?
Áno, keď mám čas, tak si chodím rád zabehať, dokonca som sa s mojím trénerom minulý rok pripravoval aj na polmaratón. O šatník sa starám tiež sám, a občas mi poradia tri mladé dievčatá, s ktorými žijem. Na imidži si moc nezakladám. S hudbou je to ako s láskou. Keď sa naozaj zaľúbite, tak je to vždy do povahy človeka, a nie do výzoru – ten je možno dôležitý na prvý impulz, ale ďalej vás môže „dostať “ len vnútro. A presne to chcem, aby ľudia vnímali v mojej hudbe. Hudbu robím zo srdca a z lásky, a chcem, aby ľudí očaril obsah, a nie obal.
Stáva sa, že máte pred vystúpením trému?
Samozrejme že áno. Ale myslím na ľudí, ktorým chcem hudbu odovzdať, a tí sú v tom momente dôležitejší. Vždy ma trémy zbavia.
Nájdete si čas na preventívnu prehliadku u všeobecného lekára, u zubára?
Samozrejme, zdravie netreba podceňovať. Robím všetko pre to, aby som tu bol čo najdlhšie.
S manželkou vychovávate dve dcérky. Boli ste pri ich pôrode?
Áno, bol som, a boli to dva najúžasnejšie dni v mojom živote. Som rád, že som tam bol, a videl to na vlastné oči. Myslím, že by k pôrodu mal ísť každý chlap, aby videl, aké sú ženy fantastické a statočné. Presný opak nás (úsmev).
Dokážete úplne vypnúť, a byť sám so sebou?
Občas áno. Moja rodina mi vytvára zázemie, dáva pocit domova. Na druhej strane mi poskytuje aj priestor pre mňa, keď to potrebujem.
Aké máte ambície v hudobnej brandži?
Rád by som vypredával štadióny, nielen športové haly, ako doteraz. Dúfam, že aj moja hudba prispeje k tomu, že sa ľudia začnú k sebe správať ako bratia, bez ohľadu na farbu pleti, vyznanie, či orientáciu…
Foto: archív Juraja Z.
