Po absolvovaní košického konzervatória hral rok v Štátnom divadle Košice. Neskôr, na JAMU, vyštudoval odbor muzikálové herectvo, a získal angažmán v Mestskom divadle Brno. Hral v takmer všetkých zásadných muzikálových tituloch – Robin Hood, Vlasy, Čarodejnice z Eastwicku, Jesus Christ Superstar, Hriešny tanec, West Side Story, Cigáni idú do neba… Hosťoval na viacerých pražských scénach, zahral si v českých seriáloch. V posledných rokoch sa objavuje aj v slovenských seriáloch – Nevinní, Ordinácia v ružovej záhrade, a aktuálne ho vidíme v Búrlivom víne. Oslovila som herca Jána Jackuliaka.
Údajne vás úraz v puberte posunul k herectvu. Bolo to naozaj tak?
Moje detstvo, bolo jeden veľký úraz… Pochádzam z veľkej rodiny, a mám bratrancov, ktorí boli mojimi vzormi. Tým pádom som od nich prevzal rebéliu. Skoro každý rok som mal niečo zlomené. To, že som spadol z tatrovky na hlavu, je pravda, ale nie je pravda, že kvôli tomu som sa dal na umeleckú dráhu.
Spoločenský tanec a vy. Čo vám v dospievaní, aj neskôr, dal, ukázal?
Moja úžasná mamka ma odmala viedla k tancu. Vždy mi hovorila, že tanec je Boží dar, rovnako ako hudba. Tancom môžete vyjadriť pocity, ktoré nemajú svoje pomenovanie, je to reč tela. Od 4 rokov som sa venoval spoločenským tancom. Milujem, a vždy budem milovať tanec. A za to vďačím mojej mamke.
Rodostrom. Viete dnes, odkiaľ máte predkov, čím sa živili?
Priznám sa, že moje vedomosti ohľadne rodokmeňa sú mizerné. Je to moja slabina, a sľubujem, že si to všetko pozisťujem – lebo tým pádom, poznám viac aj seba.
Ako Robin Hood ste si poranili nohu. „Ozýva“ sa ešte, alebo už nie?
Počas skúšania muzikálu o Robinovi Hoodovi som prišiel k zraneniu, ktoré cítim doteraz. Je to tak, keď veci, na ktoré herec potrebuje čas, sa majú naskúšať rýchlo… Nie je čas, ani pochopenie danej situácie. Narážam na egoizmus režisérov. Pred pol rokom som spadol na natáčaní z motorky, a koleno sa opäť ozvalo. Operácia je nutná… Nemôžem poriadne tancovať s partnerkou. Nejde o metaforu.
Postava lekára na urgente. Máte blízko k medicíne, k sestričkám?
Ordinácia v ružovej záhrade bola pre mňa veľká životná skúsenosť. Vôbec to nebola prechádzka ružovým sadom. Veľa som sa ohľadne práce doktorov naučil, a zistil som, že by som na to nemal nervy. Sestričky sú dôležité osôbky, a keď sú krásne, tak sa o nich píšu piesne.
Psyché. Existuje v umení hranica, ktorá delí zdravých od „iných“?
Na túto otázku odpoviem otázkou. Kto určil tieto hranice? A každý nech si položí otázku sám. Lebo každý z nás je originál, každý má svoju hranicu…
Umenie. Pomáha v prijatí inými, v osobnom nastavení, vo vyjadrení seba?
Umenie je dar, ktorý pomáha absolútne vo všetkom. Je mi ľúto, že sa naň pozabúda .
Zdravý verzus chorý. Udržiavate sa v kondícii, vnímate signály tela?
Pre herca je povinnosť, udržiavať sa v kondícii. Keď máte povolanie ako koníček, a ešte kvôli nemu cvičíte?! Čo môže človek pre svoje zdravie viac urobiť?! Signály tela vnímam. Veľmi sa zaujímam o čínske dráhy tela. Mali by sme sa viac vrátiť k matke prírode, a pochopiť, že sme deti našej matky menom ZEM.
Fotografie: on-line archív Jána Jackuliaka
