Slovenská zdravotnícka univerzita. Jej vznik vyvolával veľa otázok, a možno aj pochybností, ale v očiach jej zakladateľov sme mohli vidieť „len“ veľké očakávania, postavené na pevných základoch histórie tejto inštitúcie.
Hlavným zakladateľom bol prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., ktorý, navzdory zaneprázdnenosti, prijal pozvanie Spolku medikov SZU, a navštevníci v Panta Rhei si mohli 13.3.2014 vypočuť o dlhej a produktívnej histórii tejto inštitúcie – aké smerovanie mala na začiatku, a prečo študenti môžu byť hrdí na svoju alma mater.
„Veľmi som sa potešil nápadu, keď prišiel Spolok medikov SZU za mnou, aby som predniesol prierez histórie SZU,“ uviedol na úvod prof. Štencl.
Medzivojnový vývoj lekárstva na Slovensku
Ak nahliadneme do neďalekej histórie, do obdobia pred druhou svetovou vojnou, na území Slovenskej republiky bolo približne 2.000 lekárov. Boli to lekári, ktorí skončili medicínu a praxou sa zdokonaľovali, ale neexistovalo tu žiadne ďalšie vzdelávanie.
Nebol to len problém nedostatku lekárov – krajina bola zamorená chorobami typu tuberkulóza, týfus, záškrt a rôzne iné. Preto sa už v roku 1950 definovalo v zákone, že starostlivosť o výchovu zdravotníckych pracovníkov preberá štát, to znamená, že štát určoval určité regule vzdelávania, ktoré vychádzali najmä z potrieb terénu štátu.
Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., v Panta Rhei
Pracovná skupina Povereníctva zdravotníctva, vedená Ing. Štefanom Hrkotáčom, sa dohodla s predsedom Slovenskej lekárskej spoločnosti, akad. Niederlandom, na zabezpečovaní vzdelávania.
Už vtedy sa vyriešili dva základné a principiálne problémy vzdelávania v zdravotníctve, ktoré rozdeleli výučbu na:
1. Neinštitucionálne vzdelávanie = SLS (každý odbor sa vyvíja veľmi dynamicky, prudko rastie, a je potrebné získavať nové poznatky – hlavnú úlohu tu zohráva tzv. neištitucionálne vzdelávanie, ktoré malo prebiehať pod Slovenskou lekárskou spoločnosťou).
2. Sústavné kvalifikačné vzdelávanie = osobitná inštitúcia (keď si lekár zvolí napr. špecializáciu v odbore gynekológie, alebo akýkoľvek iný odbor, musí získať určitú kvalifikáciu – atestáciu).
Na tento vývoj slovenského zdravotníckeho vzdelávania sa napája aj činnosť Slovenskej zdravotníckej univerzity, a ako povedal prof. Štencl, tu sa začína história, na ktorú môžeme byť hrdí.
„Hrdí preto, lebo už v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa zakladali zdravotnícke vzdelávacie ústavy, školenia, systém vzdelávania, ktorý vtedy nebol nikde v Európe. Boli sme veľmi vpredu, naši predkovia videli do diaľky, zakladali, a my sme neskôr rozvíjali systém ďalšieho vzdelávania, ktorý v tom čase nebol v štátoch Európy na tak prepracovanej úrovni.“
Stručný prierez históriou postgraduálneho inštitucionálneho vzdelávania na Slovensku a SZU (podľa prof. Štencla)
V roku 1953 vznik školského strediska pre doškoľovanie lekárov v Trenčíne. Treba podotknúť, že na Slovensku vznikla takáto inštitúcia skôr, ako vo väčšine krajín Európy.
V roku 1957 vznikol Slovenský ústav pre doškolovanie lekárov (ďalej len „SÚDL“), kedy už bola definovaná popromočná výchova pre lekárov, farmaceutov a iných pracovníkov v zdravotníctve.
Ako sa medicína vyvíjala, zistilo sa, že aj sestra je veľmi dôležitá pracovníčka, ktorá takisto musí vedieť, čo moderná medicína prináša. A preto bolo potrebné doškoľovať aj sestry, čo prinieslo v roku 1960 zriadenie Strediska pre ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov.
V roku 1964 bol SÚDL premenovaný na Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov (ďalej len „ILF“)
Keďže v roku 1967 nebolo kde koncentrovane vzdelávať zdravotníckych pracovníkov, vybudovala sa Nemocnica Kramáre. Vybudovaním novej Nemocnice s poliklinikou na Kramároch (v Bratislave) a výstavbou novej budovy Slovenského ústavu pre doškoľovanie lekárov (s ubytovacou časťou pre poslucháčov, v bezprostrednej blízkosti nemocnice) sa vytvorili nadštandardné podmienky pre etablovaný rozvoj ďalšieho vzdelávania lekárov, farmaceutov a ďalších zdravotníckych pracovníkov.
Rok 1991 priniesol zlúčenie ILF s Ústavom pre ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov – vznikol Inštitút pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve. Tým sa vytvoril väčší priestor pre integrované vzdelávacie aktivity všetkých kategórií zdravotníckych pracovníkov.
„V roku 1998 bola naša inštitúcia premenovaná na Slovenskú postgraduálnu akadémiu medicíny (ďalej len „SPAM“). Vďaka dosiahnutým výsledkom, či už na poli vzdelávania alebo vedy, bola SPAM v Tokiu prijatá za člena Svetovej asociácie medicínskych akadémií,“ uvádza prof. Štencl.
Samostatné Slovensko a EÚ
Vstup Slovenska do Európskej únie priniesol do zdravotníctva aj určité množstvo byrokracie – veľa „vecí“ v zdravotníckom vzdelávaní urobilo skôr krok dozadu, než dopredu. Napríklad, zubár (podľa kritérií EÚ) môže robiť určité výkony a zákroky samostatne hneď po skončení štúdia; to predtým nebolo možné: najprv musel získať určitú kvalifikáciu v podobe špecializácie zo stomatológie, a až potom mohol vykonávať prax samostatne.
„Ale, samozrejme, doba po vstupe SR do EÚ priniesla aj pozitívne zmeny v zdravotníckom školstve. Jednou z nich bola platnosť našich kvalifikačných diplomov v krajinách EÚ.“
Vzhľadom na prístupové kritériá k EÚ, ktoré sa SR podujala splniť, bola jedna z požiadaviek – špecializačné štúdium, realizované na vysokej škole. Z tohto dôvodu bolo potrebné transformovať SPAM na vysokú školu.
Zákonom Národnej rady SR č. 401/2002 Z.z. bola zriadená Slovenská zdravotnícka univerzita, s 3 fakultami: Lekárskou fakultou (Fakultou zdravotníckych špecializačných štúdií), Fakultou ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdii a Fakultou verejného zdravotníctva. V roku 2005 bola zriadená štvrtá fakulta: Fakulta zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Slovenská zdravotnícka univerzita mala už vtedy viac ako polstoročné skúsenosti so vzdelávaním lekárov a s realizáciou špecializačného štúdia, s akreditáciou študijných programov. V roku 2003, pre dôslednú stabilizáciu, bolo potrebné upevniť aj výskumnú základnú bázu. SZU preto prijala pod svoje krídla vedecko-výskumnú základňu, ktorá bola a je veľmi silným faktorom konkurenčného boja v rámci jednotlivých zdravotníckych vysokých škôl.
V roku 2004 sa SZU stala (v zmysle úradného vestníka EÚ) inštitúciou oprávnenou vydávať diplomy o špecializácii, platné v krajinách EÚ. V tomto roku bolo zriadené neštátne zdravotnícke zariadenie SZU – poliklinika, ako aj 16 univerzitných ústavov.
Momentálne ešte stále funguje v rámci SZU 12 národných referenčných centier, s pôsobnosťou pre Slovenskú republiku a s napojením na európske siete (charakteristické špecializovanou nadstavbovou a konečnou laboratórnou diagnostikou, s výnimočným prístrojovým vybavením). SZU zabezpečovala aj činnosť Slovenského centra orgánových transplantácií, ktoré roky zabezpečovalo svoju činnosť z finančných prostriedkov SZU, a až v poslednom období ho začalo financovať Ministerstvo zdravotníctva SR.
V roku 2006 došlo k otvoreniu študijného programu Všeobecné lekárstvo „MUDr“, čo si vynútila zdravotnícka legislatíva, ktorá podmienila možnosť postgraduálneho vzdelávania lekárov len vzdelávacím inštitúciám, ktoré zabezpečujú aj pregraduálne vzdelávanie.
Banská Bystrica a Trenčín
V roku 2010 bola schválená stratégia rozvoja výskumu na SZU. Neskôr, v rámci expanzie, SZU získala do správy a užívania rozsiahle nehnuteľnosti bývalých radvanských kasární v Banskej Bystrici, ako aj objekt bývalej „kolkárne“ (tamtiež). Vzhľadom na to, že štrukturálne fondy mohli byť čerpané v rámci SR mimo bratislavského kraja, SZU požiadala o štrukturálne fondy pre svoju fakultu v Banskej Bystrici.
Ako uviedol prof. Štencl, SZU získala pre účely rekonštrukcie a dobudovania získaných nehnuteľností (pre vzdelávanie a ubytovanie študentov) štrukturálne fondy vo výške takmer 10 mil. eur. V súčasnosti sú už priestory fakulty zrekonštruované, a slúžia aj pre výchovu záchranárov na európskej úrovni, čo dokazujú naši študenti na medzinárodných súťažiach.
SZU získala do správy a užívania aj Univerzitné vedeckovýskumné pracovisko s lineárnym urýchľovačom v Trenčíne. Ďalší veľký úspech, ktorý SZU priniesol hodnotu zhruba za 3,4 mil. eur.
„Z toho, čo sa nám podarilo vybudovať, dovolím si tvrdiť, že fakulta v Banskej Bystrici je najmodernejšie vybavená zdravotnícka fakulta v Slovenskej republike. Sme mimoriadne hrdí na rozmach tejto fakulty, a práve vy, študenti, budete nasledovníkmi pri ďalšom rozvoji SZU. Verím, že aj tieto informácie a vaše ďalšie skúsenosti umocnia hrdosť na SZU,“ povzbudil prítomných prof. Štencl.
Čo nás čaká do budúcna?
Jedno je isté – štát SZU podfinancoval. SZU je pritom dominantnou inštitúciou vo vzdelávaní lekárov, farmaceutov, sestier, ako aj ďalších zdravotníckych pracovníkov, a to s celoslovenskou pôsobnosťou.
Veľmi dôležitá je aj vedecko-výskumná práca. V Európe, aj všade vo svete, sa podľa toho hodnotia fakulty, a tiež kritériá univerzít. Od roku 1957, inštitúcia, resp. zamestnanci SZU napísali 780 monografií, 16.024 odborno-vedeckých článkov v slovenskej literatúre a 2.849 odborno-vedeckých článkov v zahraničnej literatúre, kde prijali a akceptovali ich vedecké skúsenosti a názory.
V čom sme výnimoční?
Na čo vlastne majú byť hrdí všetci, čo študujú a pracujú na SZU?
„Nevyrástli sme na zelenej lúke, tvrdo sme pracovali. Pyramída, ktorú staviame, má veľmi širokú bázu. Máme už viac ako 60 rokov, organizujeme vzdelávanie vo všetkých odboroch, pre všetky kategórie pracovníkov zdravotníctva. V rokoch 2008 až 2012 sme garantovali a zabezpečili štúdium – od získavania základných poznatkov a zručností v rámci vysokoškolského štúdia, až po prípravu špecialistov.
Jedno číslo, ktoré vám chcem povedať: od roku 1952 do roku 2013 naša inštitúcia preškolila viac ako 400.000 zdravotníckych pracovníkov. Veď si to predstavte, na malé Slovensko, čo to bolo roboty, odrobenej našou inštitúciou,“ pripomína prof. Štencl.
Kvalifikačné doklady získalo viac ako 120.000 zdravotníckych pracovníkov, z toho viac ako 57.000 lekárov.
Počty študentov sa každoročne pohybujú okolo 15 000. Týka sa to všetkých odborov, pregraduálneho aj postgraduálneho štúdia. V zmysle legislatívy, v rokoch 2008–2012 STU zaradila do špecializačného štúdia celkovo 6.507 zdravotníckych pracovníkov. Pre porovnanie, Lekárska fakulta Univerzity Komenského zaradila 600 absolventov, Jesseniova Lekárska fakulta v Martine cez 400 a Lekárska fakulta v Košiciach vyše 500 absolventov.
„To sú všetko enormné čísla, ktoré v nás všetkých musia vzbudzovať určité uspokojenie, ale súčasne nás musia povzbudzovať k tomu, aby sa rozvoj nezastavil. To, čo máte, čo ste zdedili, tú veľkú tradíciu, tie veľké skúsenosti, podklady – teraz ste tu vy, aby ste pokračovali, vylepšovali a zdokonaľovali. Prajem si, aby sa zastavil ten stav, že čo je šikovné, uteká von, a Slovensko postupne ostáva bez najkvalitnejších ľudí. Všetko je to aj vo vašich rukách.“
Týmito slovami, a s poďakovaním za pozornosť, ukončil prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., čestný rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity, svoju prednášku.
Redakčne upravené (jam)
Fotografie: Pavol Irecký
