Narodila sa na Slovensku, časť detstva prežila v Mongolsku. Na City University získala titul MBA, popri štúdiu si privyrábala ako vizážistka. Neskôr sa zamestnala ako obchodná manažérka, dnes pracuje v personálnej agentúre zameranej na vyhľadávanie vyšších manažérskych postov. Paralelne vystupuje ako sólová speváčka viacerých džezových zoskupení. Spolupracovala s Peci Uherčíkom a Laskym z Pary. Vystupovala na pódiách v zahraničí, spievala na Bratislavských džezových dňoch. V roku 2007 vydala pilotný album Reflections of my soul. Žije so svojím partnerom v Bratislave. Mali sme rozhovor s Hankou Gregušovou, „princeznou“ slovenského džezu.
Čo vám dali Mongolsko a Amerika?
Dve úplne odlišné kultúry mi rozšírili spoločenský aj kultúrny pohľad na svet. Mongolsko ma v detstve priviedlo k láske k prírode, zvieratám a životnej slobode. Amerika mi pri prvom kroku v dospelosti ukázala, že v živote si treba veľa vecí vybojovať vlastnou tvrdou prácou. Samozrejme, pri pobyte v USA som sa načisto zamilovala do jazzovej hudby (úsmev).
Kto ovplyvnil vaše smerovanie v hudbe?
Myslím, že v prvom rade rodičia – či už mamička, ktorá mi spievala ľudové piesne, alebo otec, ktorý hral na gitare, spieval a zásoboval ma skvelou hudbou ako Stevie Wonder, ale aj Whitney Houston či Michael Jackson. Potom som sa venovala ľudovej hudbe vo folklórnom súbore. V čase dospievania som spievala v rockovej kapele Backstage, spolupracovala s Pecim Uherčíkom na jeho autorských skladbách, a medzitým viac inklinovala k funky, jazzu a soulovej muzike. Predtým, ako som sa začala naplno realizovať v jazze, som spievala aj v dvoch funky kapelách. V rámci jazzu a súčasneho smerovania ma najprv najviac ovplyvnili speváčky, ako Chaka Khan, Sarah Vaughan, Carmen McRae a Ella Fitzgerald. Neskôr ma začali fascinovať experimentátori, keďže milujem výzvy ako Betty Carter, ktorá sa netradične pohrávala s melódiou. S postupným naberaním skúseností, vďaka vystúpeniam s vynikajúcimi slovenskými jazzovými muzikantami, ako Gabriel Jonáš, Ondrej Krajňák, Radovan Tariška, Štefan Pišta Bartuš, Marian Ševčík a ďalší, ma začali fascinovať špičkoví jazzoví muzikanti – John Coltrane (saxofón), Chet Baker (trumpet), Herbie Hancock (piano), Chick Corea (piano)…
Podľa čoho si vyberáte repertoár?
Podľa intuície a srdca… Skladba ma musí osloviť – či po emocionálnej stránke, tak aj po melodickej, výrazovej. Skrátka, musí to byť „láska na prvé počutie“. Tiež dobrý repertoár. Dôležitá je správna kombinácia skladieb, ktoré vygradujú napätie v poslucháčovi, a ten odchádza z koncertu s príjemným pocitom, spokojný a očarený energiou z našej hudby.
Sú vystúpenia na privátnych party ťažšie ako klasické koncerty?
Práve naopak. Koncert si vyžaduje náročnejšiu prípravu a 100 % koncentráciu na strane umelcov. Na koncert prichádza náročnejší poslucháč, ktorý má jasné očakávania. Na eventoch ide primárne o vytvorenie príjemnej nálady pre spoločnosť, ktorá neprišla na koncert, ale na akciu danej firmy.
Ako si udržujete psychickú pohodu?
Snažím sa udržať si psychickú pohodu, no v súčasnom hektickom svete je to ťažké. Veľakrát mi pomôžu úplne jednoduché veci: dobrý spánok, dlhá prechádzka so psom v prírode, alebo krásny koncert, ktorý ma nabije pozitívnou energiou. Tiež jóga a cvičenie vo fitku mi v poslednom období dosť pomáha, aby som sa dostala do pohody.
Konzultujete s krčným lekárom starostlivosť o hlasivky?
Úprimne – nie. V čase dospievania som mala problémy s hlasivkami spôsobené nesprávnou hlasovou technikou. Dokonca som si privodila uzlíky na hlasivkách, a podľa foniatra (lekár zameraný na hlas, reč a sluch človeka, pozn. red.) som už nemala vôbec spievať. Navštívila som vtedy alternatívnu liečiteľku, ktorá mi veľmi pomohla, a vďaka správnemu hlasovému vedeniu výbornej pedagogičky p. Mocákovej som sa celkom zbavila akýchkoľvek hlasových „neduhov“. Hlasivky sú predsa len sval, ktorý môžeme správne a pravidelne posilňovať, tak ako každý iný sval na našom tele.
Chránite si v chrípkovej sezóne imunitu?
Imunita je môj večný problém. Pomáha mi tradičná aj čínska medicína. Pravidelná akupunktúra mi v priebehu 3 rokov celkom odstránila zápalové ložiská v oblasti mandlí a výrazne posilnila imunitu. Snažím sa pravidelne cvičiť, a v zime nasadzujem vitamín C, echynaceu a klasický cesnak. Zdá sa ale, že stres, prašné prostredie a vysoké pracovné tempo mi opäť oslabili imunitu. Pravidelne navštevujem svoju imunologičku, som alergik-astmatik. Vďaka jej správnej liečbe a podpore imunity sa snažím vyhnúť ochoreniam.
Prezradíte nám, či robíte prešľapy v strave?
Som typický labužník. Milujem vychutnávať si život, varím a pečiem. Musím sa dosť kontrolovať, snažím sa zhrešiť čo najmenej. Nie som človek, ktorý môže čokoľvek zjesť, a nepriberie.
Siahate po bioproduktoch?
Áno, často. Zdravie mám len jedno, a tak mi nie je jedno, ako sa stravujem.
Spievali ste niekedy pre tretí sektor?
Spievala som pre nadáciu Červený nos – klaunov, ktorí bavia deti hospitalizované v nemocnici s onkologickým ochorením. Myslím si, že hudba pomáha navodiť pocit šťastia a pozitívnej energie, čo je základ uzdravenia.
Môžu sa vaši fanúšikovia tešiť na nové CD?
Niečo sa rysuje. Pevne verím, že sa nám podarí zrealizovať vydanie nového CD v tomto roku. S dvorným klaviristom Ondrejom Krajňákom, ktorý by sa ujal spolu so mnou produkcie. Album by mal byť citlivým prepojením slovenskej a afro-americkej ľudovej hudby.
Ďakujem za rozhovor.
