Pojem geneticky modifikované potraviny sa vo svete skloňuje čoraz častejšie. Na Slovensku je už v obehu niekoľko tisíc ton modifikovaných potravín, a pritom všetko kupujeme v obchodoch a hypermarketoch, ako za starých čias. Málokto sa pustí do pátrania, či kukurica, alebo olej na jeho stole nevykazujú genetickú modifikáciu. A práve na toto sa producenti spoliehajú.
Základnou motiváciou genetických mutácií bol pokus o vytvorenie plodiny so supervlastnosťami. Ideálnym príkladom je kukurica, odolná voči škodcom. Dokáže sama vyrábať jedovatú látku, ktorou zničí svojho škodcu. Kukuricu teda nemusia ošetrovať, čo zvyšuje efektivitu poľnohospodárstva, a znižuje náklady na pestovanie.
Poznáme zemiaky, ktoré nemrznú vďaka génu z tresky, a majú aj viac bielkovín. Genetické inžinierstvo umožňuje prenosy génov medzi úplne odlišnými druhmi. Živé organizmy sa tak menia spôsobom, ktorý by vo voľnej prírode nebol možný, a vytvárajú sa plnohodnotní mutanti. To už nie je sci-fi, ale realita našej stravy.
O škodlivosti GMO sa diskutuje neustále, no ak ste odhodlaní sa im vyhnúť, je potrebné, aby ste pozorne čítali obaly. Aj na Slovensku platí povinnosť, modifikované zemiaky, sóju či kukuricu označiť na etikete ako GMO. Problémom je však mäso, pretože mnoho hydiny, prasiat a hovädzieho dobytka sa pre ľahšie obstarávacie náklady vykrmuje práve GMO plodinami. Výsledné mäso však už nemusí byť označené ako „kŕmené GMO“. Rovnako ako vajcia.
Podozrivá situácia vzniká aj v rámci povinnosti označiť výrobok ako GMO. Deje sa tak iba v prípade, ak výrobok obsahuje minimálne 0,9 % GMO – všetko pod túto hranicu je potom „čisté“.
Na Slovensku sa prvé GMO začali oficiálne pestovať v roku 2006. Zoznam geneticky modifikovaných organizmov, ktorých používanie v Slovenskej republike bolo povolené podľa paragrafu 17 ods. 1 zákona č. 151/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov – poľné pokusy, si môžete pozrieť na stránke, vytvorenej naším Ministerstvom životného prostredia. Ako vidieť, u nás je na poliach rozšírená prakticky len kukurica a pár kusov cukrovej repy. Lenže, to všetko je iba začiatok.
Najväčší výrobcovia geneticky upravených potravín – USA (špeciálne spoločnosť Monsanto), Kanada, Argentína a Ázia čoraz viac tlačia aj na Európsku úniu, aby povolila vyššie percenta GMO, a aby povolila nové druhy. Komerčné pestovanie GM plodín v EÚ je totiž zatiaľ obmedzené. Európska komisia (ešte v roku 1999) stopla schvaľovacie procedúry nových druhov modifikovaných plodín, a rozhodla sa pre opatrnosť.
Zatiaľ sa Európa tvári konzervatívne – na jej území sa vyskytuje len GMO kukurica, sója, bavlník, zemiaky a repka. Ale ktovie, či narastajúca hospodárska kríza nerozhodne inak.
Zdroj: www.viescojes.sk
Ilustračné foto
