Svet bez elektriny si už ani nevieme predstaviť. Pritom si neuvedomujeme, že elektrinu, rôzne elektromagnetické polia, elektrické potenciály a prúdy žiadny vynálezca nevymyslel. Sú odjakživa súčasťou a podstatou materiálneho sveta, ktorý nás obklopuje. A nielen toho neživého, fyzikálneho, ale aj toho živého. Čím zložitejšie a vyspelejšie sú živé organizmy, tým zložitejšie a komplikovanejšie sú ich regulačné systémy. Vrcholom je ľudský mozog, zatiaľ neprekonateľné (aj) elektronické zariadenie.
Stáročia predtým, ako sa v našom slovníku udomácnilo slovo elektrina, využívali dávnovekí učenci a liečitelia tajomné sily prírody na liečbu rôznych neduhov a zranení. Napríklad starorímsky lekár Scribonius Largus už v r. 46 n. l. liečil bolesti hlavy pomocou rýb, vytvárajúcich elektrický náboj (raje). Ešte pred ním využívali starovekí Gréci elektrické raje na znecitlivenie pri pôrodoch a operáciách.
S renesanciou súvisiace znovuzrodenie vedy prinieslo celý rad presvedčivých dôkazov o regeneračnom účinku elektrického náboja aj aplikovateľné metódy hojenia rán pomocou elektriny. Istý čas dokonca prevládol názor, že elektrina je tá tajomná sila života, ktorá vdýchne organickej hmote život (skvelou ilustráciou je kultový román Frankenstein). S rozvojom elektrických technológií pribúdali konkrétne a celkom efektívne zariadenia, napríklad v 19. storočí bol populárny elektrický korzet proti bolestiam chrbta.
Rozvoj vedy však priniesol aj konkurenciu. Na rozhraní 19. a 20. storočia začala v modernej medicíne dominovať chémia. Zrodila sa všemocná farmakoterapia. Tá začala diktovať trendy v liečbe a je to tak až dodnes. Tomuto trendu paradoxne azda najviac poslúžil medicínsky laik, Američan Abrahám Flexner, ktorý v roku 1910 vo svojom reporte skritizoval aplikáciu elektroterapie ako vedecky neopodstatnenú.
Na sľubné výsledky elektroliečby zo začiatku 20. storočia nadviazal až v roku 1960 Robert O. Becker, dva razy nominovaný na Nobelovu cenu, zakladateľ bioelektromagnetizmu, dnes vedecky a medicínsky všeobecne akceptovaného odboru. Dokázal, že veľmi drobné elektrické výboje a elektromagnetické polia sú spúšťačom, ktorý stimuluje hojenie, rast a regeneráciu vo všetkých živých organizmoch. Zistil, že opravné, resp. regeneračné mechanizmy sú pri poranení spúšťané signálmi prichádzajúcimi z elektrického riadiaceho systému.
Becker preukázal, že poranenie ovplyvní elektrický potenciál buniek v poškodenom tkanive. Poranené miesto má spočiatku oveľa vyšší odpor než okolité tkanivá. V súlade so zákonmi fyziky sa endogénna (telu vlastná) bioelektrina vyhýba oblastiam s vysokým elektrickým odporom a zvolí si ľahšiu cestu, zvyčajne okolo poraneného miesta. Dôsledkom je narušenie hojenia. Podobne, keď dôjde k poraneniu svalu, tento sa dostáva do kŕča, aby sa chránil. Tým sa znižuje jeho prekrvenie a následne sa zníži množstvo kyslíka a živín, ktoré sa k nemu dostanú. Zníženie cirkulácie spôsobuje hromadenie metabolických splodín. Výsledkom je bolesť postihnutej oblasti.
Ak chceme pomôcť poškodenému tkanivu či svalu, musíme do vyčerpaného patologického tkaniva dodať energiu zvonku podobným spôsobom, ako sa dobíja batéria. V stimulovanej oblasti sa tak zvýši koncentrácia ATP, zároveň sa zvýši schopnosť postihnutého tkaniva produkovať a uchovávať vlastnú energiu. Inými slovami, pridanie elektrického náboja do poškodeného tkaniva zvyšuje vodivosť tejto oblasti a umožňuje, aby tam mohla znovu pôsobiť telu vlastná energia.
Paradoxný je fakt, že účinné sú elektrické polia a prúdy nízkej intenzity, zatiaľčo zvyšovaním intenzity prúdu sa jeho terapeutický účinok znižuje. Je to preto, že terapia mikroprúdmi je v súlade s telu vlastnými elektrickými signálmi a zosilňuje vlastné liečiace mechanizmy organizmu. Silné prúdy, naopak, narušujú prirodzené energetické toky organizmu.
Kedy pomáha elektrina?
Terapia mikroprúdmi pomáha v zmiernení bolesti svalov, šliach a kĺbov, a tiež pri hojení rán. Používa sa v liečbe bolestí chrbta, kolena, Achillovej šľachy, alebo pri tzv. tenisovom lakti. Viac ako presvedčivé výsledky boli dosiahnuté aj u pacientok s dysmenoreou (bolestivá menštruácia).
