Príznaky
Vyšetrenie(Zdroj foto: Stock.adobe.com)
Písanie rukou dnes už vnímame ako niečo druhoradé, nepodstatné. Pre deti je však stále veľmi dôležité, a to nielen kvôli samotnému písmu. V škole patrí medzi základné zručnosti, ktorým je venovaná veľká pozornosť. Stretávame sa s tým, že niektorí rodičia zľahčujú problémy svojich detí so zdôvodnením, že oni tiež „škriabu“ a vôbec im to nevadí. Po krátkej diskusii s nimi však často zistíme, že v niektorých prípadoch im problémy pri písaní vadia aj v dospelosti. Čo deti, ktorým písanie spôsobuje veľké ťažkosti?
Čo je dysgrafia?
Prečo a ako vzniká dysgrafia?
Ako je možné odhaliť dysgrafiu?
Kto diagnostikuje dysgrafiu?
Ako postupovať, keď máte podozrenie, že vaše dieťa je dysgrafik/-čka?
Dysgrafia – vývinová porucha písania
Dysgrafia patrí medzi vývinové poruchy učenia. Charakterizujú ju ťažkosti v písomnom prejave. Nácvik písania je pre deti náročná situácia. Najmä pre tie dysgrafické. Zapamätať si správny tvar písmen a postup je pre ne úloha na niekoľko mesiacov, dokonca až rokov. Sledovať a sústrediť sa na to, aby boli všetky slučky a oblúčiky na správnom mieste, je veľmi vyčerpávajúce.
Písmo dysgrafických detí býva kostrbaté, nečitateľné. Slová sú napísané neúplne, sú v nich vynechané písmená alebo sú zamenené za iné. Celý proces písania trvá dlho, pre dieťa je únavný a veľmi náročný. Deti, ktoré majú problémy s písaním, majú poprehýbané, neúhľadné zošity a už v prvej triede si zvyknú uvedomiť, že sú iné ako ostatné deti. To ich môže znervózňovať, a ak ich problém neriešime, môže prerásť až do odporu ku škole a učeniu.
Nemali by sme dopustiť, aby dieťa stratilo záujem o školu hneď na začiatku, pretože ho čaká veľa rokov, ktoré strávi výučbou.
Ako a prečo vzniká dysgrafia?
Medzi príčiny vzniku dysgrafie zaraďujeme dedičné a neurotické faktory alebo drobné poškodenia mozgu. Teórií vzniku porúch učenia je mnoho. Niekedy sa ako nepriamy dôvod uvádza zmyslové poškodenie, poškodenie mozgu, netypická dominancia hemisfér. Nepriaznivý vplyv má aj zlé rodinné prostredie či podmienky školského prostredia (nevhodná voľba vyučovacích metód, osobnosť učiteľa a podobne).
Priamymi príčinami bývajú najčastejšie rôzne pamäťové deficity, deficity funkcie myslenia, nedostatky vo vnímaní a v reči, chýbajúca motivácia, nedostatočná koncentrácia pozornosti.
Váhu majú aj emocionálne faktory, poruchy správania a celkový psychický stav dieťaťa.
Aké sú najčastejšie prejavy dysgrafie?
Dysgrafia je porucha písania, ktorá ovplyvňuje grafickú stránku písania, najmä jeho úpravu a čitateľnosť. Dysgrafické písmo je ťažkopádne, neobratné, neusporiadané, neúhľadné, meravé a kŕčovité, celkovo ťažko čitateľné až nečitateľné. Dieťa počas písania vytriasa ruku a má nesprávny úchop.
Dysgrafia sa prejavuje v týchto oblastiach:
- problémy so zapamätávaním tvarov písmen,
- problémy s napodobňovaním tvarov písmen a s vybavovaním si tvarov písmen, ktoré pretrvávajú aj vo vyššom veku,
- problémy s veľkosťou písma (príliš malé/veľké písmo) a s jeho čitateľnosťou,
- časté škrtanie a prepisovanie písma,
- problémy s úpravou písma – písmo je nečitateľné pre ostatných a aj pre samotného pisateľa,
- veľmi pomalé tempo písania,
- písanie predstavuje pre pisateľa enormnú záťaž, spotrebuje pri ňom príliš veľa energie a stojí ho veľa námahy, vytrvalosti a času,
- nesprávne držanie písacej potreby,
- písmená sa nevojdú do riadka,
- nelogické kombinovanie veľkých a malých písmen, nedoťahovanie písmen,
- zamieňanie podobných písmen a číslic,
- roztrasené a príliš veľké písmo, každé písmeno býva inak naklonené.
Dysgrafia sa spája s problémami v jemnej a hrubej motorike, pohybovej koordinácii, v zrakovej a pohybovej pamäti, pozornosti a priestorovej orientácii. Deti s dysgrafiou majú problémy spájať zvukovú podobu písmena s grafickou a tiež prepisovať tlačené písmo do písaného.
O jemnej motorike hovoríme v súvislosti s pohybmi prstov a rúk, úchopom a manipuláciou s predmetmi. Medzi jemnú motoriku však zaraďujeme aj pohyby očných, rečových či mimických svalov. Hrubá motorika označuje všetky pohybové schopnosti a zručnosti, napríklad obratnosť, rýchlosť, pohotovosť a koordináciu pohybov celého tela.
Ako sa diagnostikuje dysgrafia?
Správna diagnostika dysgrafie je podmienená štúdiom akéhokoľvek písomného prejavu dieťaťa. Pri diagnostike si špeciálny pedagóg všíma najmä tieto problémy:
- Dieťa komolí slová, nerozlišuje spoluhláskové zhluky, prehadzuje písmená, poradie písmen je obrátené (sprava doľava), vynecháva časti slova alebo jednotlivé písmená, opakovane zamieňa niektoré písmená za iné, je potrebné sledovať aj to, ktoré sú to písmená a v akom sú vzájomnom vzťahu – či sú to písmená podobné tvarom, (napríklad h, k) alebo písmená, ktoré je ťažko rozlíšiť sluchom, ako napríklad p a b.
- Dieťa nedodržiava diakritické znamienka a vynecháva čiarky, mäkčene, bodky alebo ich umiestni na nesprávnom mieste. Aj tu môže ísť o nedostatočné sluchové rozlišovanie, napríklad š a s; c a č.
- Dieťa nerozlišuje mäkké slabiky – di, ti, ni, li – od tvrdých – dy, ty, ny, ly. Niekedy mäkké a tvrdé i, y v slabikách používa náhodne – preto je v takomto prípade diagnostika zložitejšia a vyžaduje si ďalšie vyšetrenia. Niekedy píše zásadne len mäkké alebo tvrdé i, y (vo väčšine prípadov je to mäkké i).
K správnej diagnostike nám napomôžu aj matematické zošity. Sledujte, či dcéra alebo syn nepíše niektoré číslice zrkadlovo, nezamieňa číslice a poradie čísel pri písaní dvoj- a viacmiestnych čísel. Ďalej si všímame, ako dodržiava stĺpce pri sčítaní a odčítaní, či je schopný/á sledovať a správne zapisovať jednotky, desiatky, stovky. Pozorujeme umiestnenie desatinnej čiarky a vykonávanie jednotlivých operácií.
Na koho sa obrátiť, ak problémy s písaním pretrvávajú?
Nie všetky problémy s písaním znamenajú, že ide o poruchu písania. V prvom rade komunikujte s triednou učiteľkou. Učitelia majú skúsenosti s množstvom žiakov, ktoré môžu porovnávať. Ak na škole pôsobí školský špeciálny pedagóg, dohodnite si s ním stretnutie. Tento odborný pracovník má vo svojej evidencii všetky deti so špeciálnymi výchovno-
-vzdelávacími potrebami a aktívne spolupracuje s triednymi učiteľmi.
Ak deficity u dieťaťa pretrvávajú, odporúča sa vyšetrenie v centre pedagogicko-
-psychologického poradenstva a prevencie alebo v centre špeciálno-pedagogického poradenstva. Tam vedia dieťaťu urobiť tiež komplexné psychologické a špeciálno-
-pedagogické vyšetrenie so zameraním na zmapovanie aktuálne stavu dieťaťa v oblasti čítania, písania a počítania. Vyšetrenie môžete absolvovať aj v súkromných poradenských zariadeniach alebo u špecialistov, ktorí vykonávajú súkromnú prax. Vopred sa však informujte, či vaša škola takéto potvrdenie akceptuje.
Diagnóza dysgrafie sa nezvykne objaviť skôr ako v druhom ročníku základnej školy. Osvojenie si písania trvá vždy individuálne, a preto môže ísť len o počiatočné ťažkosti, ktoré nemusia nutne znamenať prítomnosť poruchy.
Použitá literatúra:
Jucovičová, D., Žáčková, H. Reedukace specifických poruch učení u dětí. Praha: Portál. 2014
Krejčová, L., Hladíková, Z. a kol. Vývinové poruchy učenia: dyslexia, dysgrafia, dysortografia. Bratislava: Lindeni. 2018
Pokorná, V. Teorie a náprava vývojových poruch učení. Praha: Portál. 2010
Zelinková, O. Poruchy učení. Praha: Portál. 2015
