Dorota Nvotová: V Nepále si lieky hradí pacient

Južná Amerika, no hlavne India, Srí Lanka a Nepál – to všetko má slovenská herečka a hudobníčka Dorota Nvotová precestované. Nepál sa stal pre ňu dokonca druhým domovom,  trávi tam väčšiu časť roka. Dorota pochodila sama so šerpom (domácim sprievodcom) trasy v okolí Himalájí, robí sprievodkyňu turistom, pomáha miestnym sirotincom. Požiadali sme ju o rozhovor. 

Ste špecialistkou na Nepál a Indiu… Popíšete nám vaše začiatky? Ste vyrovnaná s tvrdšími životnými podmienkami v Nepále?

Hej, som s tými podmienkami vyrovnaná, lebo viem, že iné mať nebudem. Ale to neznamená, že sa po príchode do Bratislavy pol hodinu nesprchujem horúcou vodou a neďakujem bohu za tento vynález…

Osobný cestopis Fulmaya je o vášni, ktorá vás ženie z jednej krajiny do druhej, o nutkaní vyskúšať si extrémy v himalájskych vrchoch aj v osobných vzťahoch, o potrebe pomáhať tým najbezbrannejším… Spomínate si na vašu cestu ciest?

Je ňou moja životná cesta. Jednotlivé cesty od seba už ani neviem oddeliť. Splýva mi to do jedného pojmu, a tým je sám môj život.

Ponúkate treking v Himalájach, jógu na pláži, poznávacie zájazdy po Indii a Nepále, aj expedície s naloženými jakmi do miest nedotknutých civilizáciou. Viete ich ušiť na mieru?

Áno, mám veľmi individuálny prístup ku klientom. Keď mi niekto napíše, že chce kúsok toho treku, kúsok toho, a do toho chce mesiac meditovať v kláštore s budhistickými mníchmi, všetko to viem ušiť tak, aby odchádzal naplnený. Bežne mávam takéto zájazdy o jednom človeku. Samozrejme, živím sa hlavne skupinovými trekmi, toto je len taká chuťovka, ale čoraz viac ich pribúda. Myslím si, že ľudí už dosť otravuje konzumný spôsob života, a začínajú vyhľadávať úplný reset.

Na nete mate poradňu pre backpackerov, cestovateľov – začiatočníkov. Objasníte nám, ako im viete pomôcť? Čaká ich pred cestou aj zaočkovanie?

Poradňa pre backpackerov funguje tak, že človek mi oznámi svoj rozpočet, a čo všetko chce individuálne zažiť, a ja mu to vymyslím. Je to pre ľudí s nižším rozpočtom, a väčšou odvahou. Dostanú odo mňa kompletne vypracovaný itinerár a osobný bedeker, majú zabookované všetky autobusy, vlaky, hotely. Dám im svoje kontakty na daných miestach, a vyrážajú sami s ruksakom. Niekto sa očkuje, niekto nie, záleží aj od obdobia, kedy idú.

Prekonali ste v Nepále nejaké závažnejšie ochorenie?

Týfus. Skoro som umrela, ale nakoniec to dobre dopadlo.

Poviete nám o skúsenosti s ošetrením/hospitalizáciou v Nepále?

Majú tam nemocnice pre chudobných a pre bohatých. Tie pre chudobných vyzerajú asi ako naše, akurát sú omnoho viac plné. Tie pre bohatých vyzerajú ako z amerických seriálov. V oboch si pacient všetko platí sám. Neexistuje tu nijaké zdravotné poistenie.

V médiách uvádzate, že sa liečite na depresiu… Čo vám výrazne pomáha, keď ste „dole“?

Láska, lieky a príroda.

Netajíte sa tým, že máte svojho psychiatra. Ako na to reagujú ľudia?

Teraz to už o mne vedia všetci, ale zo začiatku im padali sánky.

Myslíte si, že je na Slovensku tabu, hovoriť otvorene o téme psychiatria?

Je to tu úplné tabu, a ja som sa ho rozhodla prelomiť. Je mi ľúto ľudí, ktorí zbytočne trpia len preto, že by ich spoločnosť odsúdila za to, že vyhľadali pomoc. Veď je to choroba, ako každá iná. Nikto sa vám nesmeje, keď si dáte zasadrovať zlomenú ruku. Tak prečo sa pohoršujú, keď si chcete dať opraviť zlomenú dušu?

Vnímate plusy a mínusy slovenského šoubiznisu?

Je taký istý ako anglický, americký, alebo každý iný. Ja ho nevnímam, ani keď sa ocitnem na titulkách. Proste to ide mimo mňa, a je mi to jedno.

Hrali ste vo filmoch, robíte hudbu, píšete, podnikáte… Ktorá z oblastí umenia je vám aktuálne najbližšia? Čím práve žijete?

Momentálne žijem najviac hudbou, lebo dokončujem komponovanú hudbu k dokumentu Fulmaya. Je o mojom živote, a natočili ho českí dokumentaristi.

Ďakujem za rozhovor.

Pridaj komentár