Nebezpečné, bolestivé, nákladné, spôsobujúce utrpenie, ale najmä často zbytočné, také sú z pohľadu moderného ošetrovateľstva dekubity (preležaniny). Napriek pokroku v ošetrovateľstve a v medicíne, ostávaju vážnym ošetrovateľským, medicínskym, sociálnym a ekonomickým problémom, dokonca aj vo vyspelých krajinách sveta.
Ako vznikla myšlienka
Deň Stop preležaninám ako univerzálne ľudské právo vznikol z iniciatívy organizácií bojujúcich proti preležaninám v španielsky hovoriacich krajinách. Skupina GNEAUPP (španielska národná skupina pre štúdium a informovanosť o vzniku dekubitov a chronických rán), na tomto základe v roku 2011 vytvorila Deklaráciu v Rio de Janeiro (Brazíliia).
Projekt Deň Stop preležaninám prebieha už štvrtý rok, a myšlienka sa rozšírila aj po Európe. K projektu sa pripojili EPUAP, (Európsky poradný panel pre preležaniny), NPUAP, (Americký poradný panel pre preležaniny) a EWMA (Európska asociácia manažmentu rán).
Od roku 2012 sa tento den uskutočňuje aj u nás, na Slovensku, vďaka SSOOR (Slovenskej spoločnosti ošetrovania otvorených rán) a dvom neúnavným ženám – Jozefíne Koškovej a Ľubici Kočanovej.
O čom sa píše v „Deklarácii“
Hneď v prvom bode sa hovorí, že štáty sú zodpovedné garantovať ľudské právo na život a zdravie. Pacient má právo na svoju celistvosť a integritu, to znamená aj integritu kože a tkaniva.
V „Deklarácii“ sa ďalej dočítame, že preležaniny tvoria nielen vysoké náklady v zdravotníckom systéme, ale môžu viesť aj k vážnym etickým otázkam a právnickým dôsledkom. Napriek tomu, že podľa dostupných vedeckých poznatkov môžeme týmto poškodeniam takmer úplne predísť, a 95% preležanín nemusí vôbec vzniknúť, s preležaninami sa v Európe stretávajú až 4 milióny ľudí/pacientov. A to je vysoké percento (EPUAP 2012).
Ako je to na Slovensku
Dekubity sú veľký zdravotný problém, ktorý postihuje milióny ľudí na celom svete, zhoršuje ich zdravie, kvalitu života, a v konečnom dôsledku môže viesť k invalidite, až smrti. Na Slovensku sú preležaniny sledované a nahlasované nemocnicami, v domácnostiach sú nahlasované prostredníctvom ADOS (od roku 2009). Jednorázové ošetrenie preležaniny v SR sa pohybuje v hodnote od 15 do 50 Eur.
Dekubity v klinickej praxi znamenajú ošetrovateľský problém s vysokou prioritou. Ak nie je prevencia správne poskytovaná, vznikne dekubit. Ako to prežíva poškodený pacient, a ako to prežívajú jeho príbuzní? Táto nepríjemná skúsenosť so zdravotnou starostlivosťou môže byť pre nich nielen traumou, ale ide aj o vážne etické porušenie, z čoho vyplývajú rôzne právnické postihy.
Čo je potrebné urobiť pre riešenie problému na Slovensku?
Musíme vedieť exaktne označiť pacienta s rizikom vzniku dekubitu
Bezpečnosť pacienta pred vznikom preležanin dnes vieme posúdiť pomocou odporúčaných škál. Pre riziko vzniku dekubitu sa používajú overené stupnice – napr. Nortonova stupnica, Bradenovej škála, Bartelovej test sebestačnosti (a iné).
Riešiť zastarané materiálno-technické vybavenie nemocníc
Pacienti majú právo na kvalitné polohovateľné postele, antidekubitálne pomôcky, či antidekubitálne matrace, ktoré eliminujú vznik preležaniny. V priestoroch našich nemocníc sa tieto prvky nenachádzajú, mnohé postele majú 40 rokov, staré matrace sú preležané, čo ubližuje pacientom.
Zvýšiť personálne zabezpečenie – viac sestier
Prevencia pred vznikom preležanín zahŕňa v sebe komplexnú ošetrovateľsku starostlivosť, často o úplne bezvládneho človeka. Preto je velmi dôležité kvalitné a dostatočné personálne obsadenie jednotlivých oddelení vzdelanými sestrami, ktoré zohrávajú najdôležitejšiu rolu v prevencii preležanín u pacienta. V zahraničí sa 1 sestra stará o 6 pacientov na oddelení, na Slovensku má 1 sestra na starosti 9 – 10 pacientov.
Dekubit ako indikátor kvality nemocníc v SR
Trvať na povinnom nahlasovaní incidencie preležanín v SR = počet pacientov s preležaninami k celkovému počtu hospitalizovaných pacientov v nemocnici za 1 rok.
Metodické usmernenie pre prevenciu a liečbu preležanín v SR
Bolo vypracované na príkaz exministra Uhliarika, v roku 2010. V roku 2012 bolo odovzdané na MZ SR. Dodnes je nezverejnené a nelegalizované.
Podporovať výskum, rozvoj a inováciu, pre pokrok vo vzdelávaní v starostlivosti o ľudí s preležaninami
Ide najmä o základné, či ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v starostlivosti o osoby postihnutých dekubitmi. Napriek záujmu, na Slovensku neexistuje špecializované ani certifikované vzdelávanie v oblasti ošetrovania rán. Záujem o študium prejavili mnohí všeobecní a praktickí lekári, ako aj sestry, ktorých sa táto problematika a potreba najviac dotýka.
Podporovať vytváranie špecializovaných kliník starostlivosti o rany
Nedávno vzniklo Národné centrum pre liečenie chronických rán, ako ambulantná starostlivosť v rámci UNB Bratislava-Ružinov. Lôžkové oddelenie však Slovensko zatiaľ nemá.
Slovensko bez preležanín – projekt ASAP
Edukácia pacientov, verejnosti, príbuzných, rodín, komunít (zo strany sestier), semináre pre verejnosť o prevencii, názorné ukážky prevencie, informácie o tom, na čo majú pacienti právo. Spoločnosť je málo informovaná o týchto výhodách. Bezvladni ľudia v domácnostiach majú právo na polohovateľnú posteľ, antidekubitálny matrac, dokonca určitý ekonomický prídel na opatrovateľku.
Zdroj: ASAP
Redakčne upravené a krátené (jam)
Ilustračné fotografie
